“Puna adhiµµh±tabbanti aya½ saŖg²tito paµµh±ya ±gata-aµµhakath±v±do. Tato para½±cariy±na½ tattha tattha yuttivic±raŗ±”ti vutta½. Pam±ŗac²varass±ti pacchimappam±ŗassa.Dve c²var±n²ti saha uttar±saŖgena. Esa nayoti pam±ŗayuttesu yattha katthac²ti-±dinayova.“Ta½ atikk±mayato chedanakan”ti (p±ci. 533) vacanato uttari paµisiddha½, tatoheµµh± appaµisiddhatt± vaµµati. Tattha siy±– tic²varassa pacchimappam±ŗa½ visu½ suttenatth²ti, na vattabba½, sikkh±karaŗ²yehi siddhatt±. Ki½ vutta½ hoti? “‘Parimaŗ¹ala½niv±sess±mi, p±rupiss±mi, suppaµicchanno antaraghare gamiss±m²’ti (p±ci. 576-579)vacanato yattakena pam±ŗena parimaŗ¹alat±, suppaµicchannat± ca aµµhakath±ya½ vuttakkamenasampajjat²”ti vattabba½. Tesa½ vasena pacchimappam±ŗanti siddha½, tańca kho muµµhipańcak±diyath±vuttameva vuccate. Tenev±ha lesa½ µhapetv± “visu½ sutte natth²”ti.
Apicettha adhippeta½, tath±pi na sametiyev±ti attho, tasm± “yad²”ti-±disambandhoaddh± vutto. Yasm± paricchinno sameti ca. Itaresu pana ekaccasmi½ ±cariyav±deneva paricchedo atthi. Ekaccasmi½ na pubb±para½ samet²ti sambandho. Adhiµµh±na½adhiµµh±nameva, paribhogak±le pana arajita½ na vaµµati. Ida½ sabba½ tic²vare eva. Imassapana sikkh±padassa aya½ saŖkhepavinicchayo– anatthate kathine hemant±na½ paµhamadivasato paµµh±yaatthate kathine gimh±na½ paµhamadivasato paµµh±ya uppannac²vara½ sandh±ya “niµµhitac²varasmin”ti-±divuttanti.
Etth±ha– “rajakehi dhov±petv± seta½ k±r±pentass±pi adhiµµh±na½ adhiµµh±namev±”tivacanato arajitepi adhiµµh±na½ ruhati, tena s³cikamma½ katv± rajitv±kappabindu½ datv± adhiµµh±tabbanti niyamo na k±tabboti? Vuccate, k±tabbovapatto viya adhiµµhito. Yath± puna setabh±va½, tambabh±va½ v± patto adhiµµh±na½ na vijahati,na ca pana t±diso adhiµµh±na½ upagacchati, evameta½ daµµhabbanti. “Yato paµµh±ya paribhog±dayovaµµanti, tato paµµh±ya antodas±he adhiµµh±tabban”ti vadanti.
Avisesena vuttavacananti adhiµµh±tabba½ adhiµµheti, vikappetabba½ vikappet²ti eva½savisesa½ katv± avacana½ “na vikappetun”ti (mah±va. 358) imin± viruddha½ viyadissati. Id±ni ida½ adhiµµh±navikappananayapaµibaddha½ khandhaka½, pariv±rańca missetv±pakiŗŗaka½ vuccati– khandhake t±va “anuj±n±mi, bhikkhave, tic²vara½ adhiµµh±tu½na vikappetu½, vassikas±µika½ vass±na½ c±tum±sa½ adhiµµh±tu½, tato para½ vikappetun”ti-±divutta½. Pariv±re “na nava c²var±ni adhiµµh±tabb±ni, na nava c²var±ni vikappetabb±n²”ti(pari. 329), “dasake dasa, ek±dasake ek±dasa c²var±ni adhiµµh±tabb±ni, na vikappetabb±n²”ti(pari. 331) ca anekakkhattu½ vacanena suµµhu da¼ha½ katv± “sabb±ni c²var±ni adhiµµh±tabb±ni,na vikappetabb±n²”ti vutta½, tasm± ubhopi te viruddh± viya dissanti, khandhakeeva ca “vassikas±µika½ vass±na½ c±tum±sa½ adhiµµh±tu½ tato para½ vikappetun”ti(mah±va. 358) vutta½. Tadaµµhakath±ya½ “vassikas±µik± anatirittappam±ŗ± n±ma½gahetv± vuttanayeneva catt±ro vassike m±se adhiµµh±tabb±, tato para½ paccuddharitv±vikappetabb±”ti vutta½. Idańca viruddha½ viya dissati ańńamańńa½ hemante paccuddh±rasambhavato,vass±ne vikappan±sambhavato ca. Tath± idha “an±patti antodas±ha½ adhiµµheti vikappet²”tivacanappam±ŗato sabbattha vikappan±ya appaµisiddhabh±vo veditabboti (p±r±. aµµha. 2.469)aµµhakath±vacana½ pariv±ravacanena viruddha½ viya dissati, na hi viruddha½ tath±gat± bh±santi,tasm± aµµhakath±nayovettha paµisaraŗa½, yena sabbampi ta½ ekarasa½ hoti. Pariv±raµµhakath±yańcavutta½ “na vikappetabb±n²ti adhiµµhitak±lato paµµh±ya na vikappetabb±n²”ti (pari.aµµha. 329). Tic²var±ni adhiµµhitak±lato paµµh±ya, vassikas±µik±d²ni ca attano attanoadhiµµh±nakhette na ak±m± vikappetabb±n²ti attho, avasesap±¼i, attho ca idha aµµhakath±ya½vutto, tasm± sabbampeta½ ekarasanti.
Etth±ha yadi eva½ “nava c²var±ni n±dhiµµh±tabb±n²”ti ca vattabba½. Vikappitak±latopaµµh±ya hi n±dhiµµh±tabb±n²ti? Ettha vuccate– “tic²vara½ adhiµµh±tu½ na vikappetu½…pe…parikkh±raco¼a½ adhiµµh±tu½ na vikappetun”ti ettha sabbattha adhiµµh±ne paµisedh±dassanato,vikappan±ya adassanato ca “tato paran”ti dv²sveva paricchedadassanato ca “nava c²var±niadhiµµh±tabb±ni, na vikappetabb±ni ceva vuttanti veditabba½. Aparo nayo– anuj±n±mi,bhikkhave, tic²vara½ adhiµµh±tu½ ak±m±. Kasm±? K±le uppanna½ anadhiµµhahantassak±l±tikkame ±pattisambhavato, ak±le uppanna½ anadhiµµhahantassa das±h±tikkame ±pattisambhavatoca. Tattha ya½ k±le uppanna½ appahontepi das±he k±l±tikkame ±pattikara½,ta½ nissajjanak±le “ida½ me, bhante, atirekac²vara½ dh±rita½ nissaggiya½, im±ha½saŖghass±”ti-±din± nissajjitabba½, itara½ yath±p±¼imeva. Tattha paµhamanayo “yo pana, bhikkhu,atirekac²vara½ dh±reyya nissaggiyan”ti im±ya paµhamapańńattiy± vasena vutto, dutiyoanupańńattiy± vasena vutto.
Yath± ca nissajjitabbavatthumhi asati yath±p±¼i½ avatv± kevala½ ±patti eva desetabb±,yath± ca vassikas±µikanissajjane kevala½ pariyiµµhamatte yath±p±¼i½ avatv± yath±sambhava½nissajjitabba½, tath± idamp²ti veditabba½. Yath± sa½vacchar±tikkanta½ atirekac²vara½“das±h±tikkanta”micceva vuccati. Sa½vaccharavippavutthatic²vara½, m±s±tikkantańca“rattivippavutthan”ti ca “ch±rattavippavutthan”ti ca vuccati, tath± idampi “das±h±tikkanta”miccevavuccat²ti eke, tasm± siddhamida½ “anuj±n±mi, bhikkhave, tic²vara½ adhiµµh±tu½ak±m±”ti, tath± ak±m± na vikappetunti attho. Icch±ya hi sati “paccuddharitv±vippav±sasukhattha½ vikappan±ya ok±so dinno hoti, das±h±tikkame ca an±patt²”tivacanato vikappetu½ anuj±n±m²ti vutta½ hoti. Tath± vassikas±µik± ak±m±adhiµµh±tu½ das±h±tikkame ±pattisambhavato. Kittaka½ k±lanti ce? Vass±na½ c±tum±sa½,icch±ya pana sati uddha½yeva vikappetabba½. “Sabbattha vikappan±ya appaµisiddhabh±vo veditabbo”tihi vutta½. “Atth±patti hemante ±pajjati, no gimhe, no vasse”ti (pari.323) ca vutta½, tena vutta½ aµµhakath±ya½ “tato para½ paccuddharitv± vikappetabb±”ti.
Tatr±ya½ vic±raŗ±– kad± paccuddharitabb±, kad± vikappetabb±, kińcetthayasm± “tato paran”ti vutta½. Hemantańca pattamatte s± adhiµµh±na½ vijahati, tasm±“paccuddharitv±”ti na vattabba½ adhiµµh±nassa natthit±ya, atha “antoc±tum±se vikappetabb±”tina vattabba½. “Tato para½ vikappetun”ti hi vuttanti? Ettha ekacce vadanti“vattabbametan”ti. Yath± parivutthapariv±so, ciŗŗam±natto ca santo niµµhitesupipariv±sam±nattadivasesu, tath± niµµhitesupi adhiµµh±nadivasesu s±dhiµµh±nametanti eke.Aµµhakath±cariy±na½ ida½ sanniµµh±na½ “kattikapuŗŗamadivase paccuddharitv± p±µipadadivasevikappetabb±”ti. Vuttańheta½ pariv±raµµhakath±ya½ “kattikapuŗŗam±siy± pacchimep±µipadadivase vikappetv± µhapita½ vassikas±µika½ niv±sento hemante ±pajjati.Kurundiya½ pana ‘kattikapuŗŗamadivase apaccuddharitv± hemante ±pajjat²’ti vutta½,tampi suvutta½. ‘C±tum±sa½ adhiµµh±tu½, tato para½ vikappetun’ti hi vuttan”ti(pari. aµµha. 323). Tattha kurundinayo pacch± vuttatt± s±rato daµµhabbo na purimo.Niv±sento hi gimhepi orenaddham±sa½ ±pajjati eva. Idha ca “atth±patti hemante±pajjati, no gimheti vuttan”ti kurundivacanass±yamattho dissati.
“Kattikapuŗŗamadivase apaccuddharitv± tasmi½yeva divase avikappento pacchimap±µipadadivaseapaccuddh±rapaccay± dukkaµa½ ±pajjati, na, avikappanapaccay± das±haparih±rasambhavato”tik±raŗameke vadanti. Eva½ sati hemante pattamatte adhiµµh±na½ vijahat²ti ±pajjati, tańcaayutta½. Adhiµµh±nańhi “ańńassa d±nena…pe… chiddabh±ven±ti imehi navahik±raŗehi vijahat²”ti (p±r±. aµµha. 2.469) vutta½, na “adhiµµh±nakhett±tikkamena v±”ti.As±dh±raŗatt± na vuttanti ce? Na, “chiddabh±ven±”ti na vattabbappasaŖgato, chiddabh±venapana tic²varasseva sabbaµµhakath±su adhiµµh±navijahanassa vuttatt±. Tasm± hemantassa paµhamadivaseapaccuddh±rapaccay± dukkaµa½ ±pajjati, na paccuddharitv± avikappanapaccay±. “Vikappetun”tivacanato tato adhiµµh±na½ na vijahat²ti pańń±yati. Na hi kattikapuŗŗam±siy± pacchimep±µipadadivase avikappetv± hemante ±pajjat²ti vuttanti adhipp±yo, yasm± ta½ apaccuddh±rapaccay±dukkaµa½ hemantassa paµhama-aruŗakkhaŗe eva ±pajjati, tasm± “kattikapuŗŗamadivase apaccuddharitv±”tivutta½. Paccuddhaµa½ pana hemante das±haparih±ra½ labhati. “Das±he appahontec²varak±la½ n±tikk±metabb±”ti (p±r±. aµµha. 2.630) hi vutta½, tańca kho samayeuppanna½ ce, n±samaye. Tath± ca s±dhita½ apaccuddhaµa½ na nissaggiya½ hoti, no cata½ paridahita½, tasm± kattikapuŗŗamadivase eva paccuddharaŗańca vikappanańca kattabbantisiddha½, ettha ca yath± atirekac²vara½ dasame divase vikappentena das±haparama½ dh±rita½hoti, antodas±he ca vikappita½ hoti, tath± kattikapuŗŗam±ya vikappentena vass±na½c±tum±sa½ adhiµµhitańca hoti, tato para½ an±pattikhette eva vikappan± ca hot²tiveditabba½. Ett±vat± atthi vikappan±khette adhiµµh±na½, adhiµµh±nakhette ca vikappan±tid²pita½ hoti. Ańńath± “atth±patti adhiµµh±nena ±pajjati, anadhiµµh±nena ±pajjati.Atth±patti vikappan±ya ±pajjati, avikappan±ya ±pajjat²”ti dukesu dve duk±nivattabb±ni siyu½. Tattha paµhamaduke paµhamapada½ sambhavati. Vikappanakhette hi vassikas±µik±d²na½adhiµµh±nena vinay±tis±radukkaµa½ ±pajjati. Eteneva dutiyadukkaµassa dutiyapada½ vutta½hoti. Anadhiµµh±nena ±pajjat²ti natthi. Antodas±he an±pajjanato, vikappan±disambhavatoca vikappan±ya ±pajjat²ti natthi sabbattha vikappan±ya appaµisiddhatt±, tasm± t±ni duk±ni“na labbhant²”ti na vutt±ni. Etth±ha– y± s± “atth±patti hemante ±pajjat²”ti(pari. 323) vacanappam±ŗato dukkaµ±patti s±dhit±, s± sańcicca apaccuddharantassa yujjati,asatiy± ce, kańci, an±patti. Kattikapuŗŗam±ya paccuddhaµa½ sańcicca avikappayatodukkaµena saha punadivase nissaggiya½, asatiy± avikappayato nissaggiyameva idhapaµhamapańńattiy±. Ya½ pana vutta½ m±tik±µµhakath±ya½ (kaŖkh±. aµµha. kathinasikkh±padavaŗŗan±)“vassikas±µik± vass±nam±s±tikkamen±pi, kaŗ¹upaµicch±di ±b±dhav³pasamen±piadhiµµh±na½ vijahati, tasm± s± tato para½ vikappetabb±”ti, teneta½ virujjhati, nakevala½ idameva, “tato para½ paccuddharitv± vikappetabb±”ti aµµhakath±vacanańca virujjhati.Tato para½ n±ma hi hemanta½, tattha ce paccuddh±ro, “vassikas±µik± vass±nam±s±tikkamen±p²”ti-±dina yutta½ adhiµµh±n±bh±vena paccuddh±r±bh±vato. Avirodho ca icchitabbo, tasm± “paccuddharaŗa½vattamattan”tiv±do etth±pi sambhavat²ti ce? Na, kurundi vacanavirodhato. Tatthahi kattikapuŗŗam±ya paccuddh±ro vutto, tasm± vass±nadivasatt± s±dhiµµh±n±vas±paccuddhar²yat²ti na paccuddh±ro vattamatta½, tasm± “tato paran”ti y±va puŗŗam± adhippet±siy±. Yath± c±ya½ vikappo, tath± “vass±nam±s±tikkamen±pi ±b±dhav³pasamen±p²”tiidampi avassa½ paccuddharitabbat±ya vutta½ siy±. Evańca sati idha samantap±s±dik±yatadavacanena sameti. Ańńath± idhapi ta½ vattabba½ siy±ti yath±vuttova vidhi ettha sambhavati,kińc±pi sambhavati, duvińń±payassa pana lokassa suvińń±panattha½ vutt±. Yasm± panas± vass±n±tikkamena adhiµµh±na½ vijahati, hemantapaµham±ruŗe ca apaccuddh±rapaccay± dukkaµ±s±dhit±, tasm± kattikapuŗŗam±yameva paccuddharitv± vikappetabb±, avikappit±ya “nissaggiy±pajjanamev±”tivattabba½. Ett±vat±pi santosa½ akatv± vinicchayo pariyesitabbo. Hoti cettha–
“Eva½ abh±va½ vinayassa p±¼i,
bhinna½ abhinnańca tadatthayutti½;
vińń±tuk±mena tadatthavińń³,
pariyesitabb± vinaye vińń±y±”ti.
“Tuyha½ gaŗh±h²”ti vutte vin±pi “mayha½ gaŗh±m²”ti vacanena sudinna½ hoti.Itaro ce adhiv±seti, ten±pi suggahita½ hoti, no ce adhiv±seti, dentenasudinna½. Ta½ pana vatthu na kassaci hoti. Tath± “mayha½ gaŗh±m²”ti vadati, s±mikoce adhiv±seti, vin±pi “gaŗh±h²”ti vacanena suggahita½. No ce adhiv±seti,s±mikasseva ta½, na hi tasseta½ vinayakammanti ettha vinayakammassatth±ya ce gaŗh±ti,na vaµµati. Na kevala½ attano atth±ya gahita½ puna tassapi deti, vaµµat²ti ca.Tath± anapekkho hutv± parassa vissajjetv± puna tena dinna½ v± tassa viss±santov± paribhuńjati, vaµµati. Tatth±pi vinayakammavasena na vaµµat²ti eke. Te eva “mahanta½v± khuddaka½ karot²”ti ettha “tic²vare d²ghato vidatthi anatikkamitv± chinditv±karoti, eva½ sesesup²”ti vadanti. Evar³pesu µh±nesu por±ŗ±cariy±na½ kath±magga½suµµhu ±cariyakulasevan±ya sańj±nitv± tena sa½sanditv± sato sampaj±no hutv± sot³nańcacitta½ avimohetv± kathetabba½. Es± amh±ka½ ±y±can±.

Paµhamakathinasikkh±padavaŗŗan± niµµhit±.