Apica suttant±bhidhammavinayaµµhakath±su ±gato sabbopi therav±do attanomati n±ma. Ta½pana attanomati½ gahetv± kathentena na da¼hagg±ha½ gahetv± voharitabba½, k±raŗa½ sallakkhetv±atthena p±¼i½, p±¼iy± ca attha½ sa½sanditv± kathetabba½, attanomati ±cariyav±de ot±retabb±.Sace tattha otarati ceva sameti ca, gahetabb±. Sace neva otarati na sameti, na gahetabb±.Ayańhi attanomati n±ma sabbadubbal±, attanomatito ±cariyav±do balavataro.
¾cariyav±dopi sutt±nulome ot±retabbo. Tattha otaranto samento eva gahetabbo,itaro na gahetabbo. ¾cariyav±dato hi sutt±nuloma½ balavatara½.
Sutt±nulomampi sutte ot±retabba½. Tattha otaranta½ samentameva gahetabba½, itara½ nagahetabba½. Sutt±nulomato hi suttameva balavatara½. Suttańhi appaµivattiya½ k±rakasaŖghasadisa½buddh±na½ µhitak±lasadisa½. Tasm± yad± dve bhikkh³ s±kacchanti, sakav±d² sutta½gahetv± katheti, parav±d² sutt±nuloma½. Tehi ańńamańńa½ khepa½ v± garaha½ v±akatv± sutt±nuloma½ sutte ot±retabba½. Sace otarati sameti, gahetabba½, no ce,na gahetabba½, suttasmi½yeva µh±tabba½. Ath±ya½ sutta½ gahetv± katheti, paro ±cariyav±da½.Tehipi ańńamańńa½ khepa½ v± garaha½ v± akatv± ±cariyav±do sutte ot±retabbo.Sace otarati sameti, gahetabbo. Anotaranto asamento ca g±rayh±cariyav±do na gahetabbo,suttasmi½yeva µh±tabba½. Ath±ya½ sutta½ gahetv± katheti, paro attanomati½. Tehipiańńamańńa½ khepa½ v± garaha½ v± akatv± attanomati sutte ot±retabb±. Sace otaratisameti, gahetabb±, no ce, na gahetabb±, suttasmi½yeva µh±tabba½.
Ath±ya½ sutt±nuloma½ gahetv± katheti, paro sutta½, sutt±nulome ot±retabba½.Sace otarati sameti, tisso saŖg²tiyo ±ru¼ha½ p±¼i-±gata½ pańń±yati, gahetabba½,no ce tath± pańń±yati, na otarati na sameti, b±hirakasutta½ v± hoti siloko v±ańńa½ v± g±rayhasutta½ gu¼havessantaragu¼havinayavedall±d²na½ ańńatarato ±bhata½, na gahetabba½,sutt±nulomasmi½yeva µh±tabba½. Ath±ya½ sutt±nuloma½ gahetv± katheti, paro ±cariyav±da½.¾cariyav±do sutt±nulome ot±retabbo. Sace otarati sameti, gahetabbo. Noce, na gahetabbo, sutt±nulomeyeva µh±tabba½. Ath±ya½ sutt±nuloma½ gahetv± katheti,paro attanomati½. Attanomati sutt±nulome ot±retabb±. Sace otarati sameti,gahetabb±. No ce, na gahetabb±, sutt±nulomeyeva µh±tabba½.
Ath±ya½ ±cariyav±da½ gahetv± katheti, paro sutta½. Sutta½ ±cariyav±de ot±retabba½.Sace otarati sameti, gahetabba½. Itara½ g±rayhasutta½ na gahetabba½, ±cariyav±deyevaµh±tabba½. Ath±ya½ ±cariyav±da½ gahetv± katheti, paro sutt±nuloma½. Sutt±nuloma½±cariyav±de ot±retabba½. Otaranta½ samentameva gahetabba½, itara½ na gahetabba½, ±cariyav±deyevaµh±tabba½. Ath±ya½ ±cariyav±da½ gahetv± katheti, paro attanomati½. Attanomati ±cariyav±deot±retabb±. Sace otarati sameti, gahetabb±. No ce, na gahetabb±, ±cariyav±deyevaµh±tabba½.
Atha pan±ya½ attanomati½ gahetv± katheti, paro sutta½. Sutta½ attanomatiya½ ot±retabba½.Sace otarati sameti, gahetabba½. Itara½ g±rayhasutta½ na gahetabba½, attanomatiyamevaµh±tabba½. Ath±ya½ attanomati½ gahetv± katheti, paro sutt±nuloma½. Sutt±nuloma½attanomatiya½ ot±retabba½. Otaranta½ samentameva gahetabba½, itara½ na gahetabba½, attanomatiyamevaµh±tabba½. Ath±ya½ attanomati½ gahetv± katheti, paro ±cariyav±da½. ¾cariyav±doattanomatiya½ ot±retabbo. Sace otarati sameti, gahetabbo. Itaro g±rayh±cariyav±dona gahetabbo, attanomatiyameva µh±tabba½, attano gahaŗameva baliya½ k±tabba½.Sabbaµµh±nesu ca khepo v± garah± v± na k±tabb±ti.
Atha pan±ya½ kappiyanti gahetv± katheti, paro akappiyanti, sutte ca sutt±nulomeca ot±retabba½. Sace kappiya½ hoti, kappiye µh±tabba½. Sace akappiya½, akappiyeµh±tabba½. Ath±ya½ tassa kappiyabh±vas±dhaka½ suttato bahu½ k±raŗańca vinicchayańca dasseti,paro k±raŗa½ na vindati, kappiyeva µh±tabba½. Atha paro tassa akappiyabh±vas±dhaka½suttato bahu½ k±raŗańca vinicchayańca dasseti, anena attano gahaŗanti katv± da¼ha½±d±ya na µh±tabba½, “s±dh³”ti sampaµicchitv± akappiye eva µh±tabba½. Atha dvinnampik±raŗacch±y± dissati, paµikkhittabh±voyeva s±dhu, akappiye µh±tabba½. Vinayańhi patv±kappiy±kappiyavic±raŗa½ ±gamma rundhitabba½, g±¼ha½ kattabba½, sota½ pacchinditabba½,garukabh±veyeva µh±tabba½.
Atha pan±ya½ akappiyanti gahetv± katheti, paro kappiyanti, sutte ca sutt±nulomeca ot±retabba½. Sace kappiya½ hoti, kappiye µh±tabba½. Sace akappiya½, akappiyeµh±tabba½. Ath±ya½ bah³hi suttavinicchayak±raŗehi akappiyabh±va½ dasseti, paro k±raŗa½na vindati, akappiye µh±tabba½. Atha paro bah³hi suttavinicchayak±raŗehi kappiyabh±va½dasseti, aya½ k±raŗa½ na vindati, kappiye µh±tabba½. Atha dvinnampi k±raŗacch±y±dissati, attano gahaŗa½ na vissajjetabba½. Yath± c±ya½ kappiy±kappiye akappiyakappiyeca vinicchayo vutto, eva½ an±patti-±pattiv±de ±patt±n±pattiv±de ca, lahukagaruk±pattiv±degarukalahuk±pattiv±de c±pi vinicchayo veditabbo. N±mamatteyeva hi ettha n±na½,yojan±naye n±na½ natthi, tasm± na vitth±rita½.
Eva½ kappiy±kappiy±divinicchaye uppanne yo suttasutt±nuloma-±cariyav±da-attanomat²suatirekak±raŗa½ labhati, tassa v±de µh±tabba½, sabbaso pana k±raŗavinicchaya½ alabhantenasutta½ na jahitabba½, suttasmi½yeva µh±tabbanti. Eva½ sakalavinayavinicchaye kosalla½patthayantena aya½ catubbidho vinayo j±nitabbo.
Imańca pana catubbidha½ vinaya½ ńatv±pi vinayadharena puggalena tilakkhaŗasamann±gatena bhavitabba½.T²ŗi hi vinayadharassa lakkhaŗ±ni icchitabb±ni. Katam±ni t²ŗi?Suttańcassa sv±gata½ hoti suppavatti suvinicchita½ suttato anubyańjanasoti idameka½lakkhaŗa½. Vinaye kho pana µhito hoti asa½h²roti ida½ dutiya½. ¾cariyaparampar±kho panassa suggahit± hoti sumanasikat± s³padh±rit±ti ida½ tatiya½.
Tattha sutta½ n±ma sakala½ vinayapiµaka½. Tadassa sv±gata½ hot²ti suµµhu ±gata½.Suppavatt²ti suµµhu pavatta½ paguŗa½ v±cuggata½. Suvinicchita½ suttaso anubyańjanasotip±¼ito ca paripucchato ca aµµhakath±to ca suvinicchita½ hoti kaŖkh±chedana½ katv± uggahita½.Vinaye kho pana µhito hot²ti vinaye lajjibh±vena patiµµhito hoti. Alajj² hibahussutopi sam±no l±bhagarukat±ya tanti½ visa½v±detv± uddhamma½ ubbinaya½ satthus±sana½d²petv± s±sane mahanta½ upaddava½ karoti, saŖghabhedampi saŖghar±jimpi upp±deti. Lajj²pana kukkuccako sikkh±k±mo j²vitahetupi tanti½ avisa½v±detv± dhammameva vinayamevad²peti, satthus±sana½ garuka½ katv± µhapeti. Tath± hi pubbe mah±ther± tikkhattu½v±ca½ nicch±resu½ “an±gate lajj² rakkhissati, lajj² rakkhissati, lajj² rakkhissat²”ti(p±r±. aµµha. 1.45). Eva½ yo lajj², so vinaya½ avijahanto avokkamanto lajjibh±venevavinaye µhito hoti suppatiµµhitoti.
Asa½h²roti sa½h²ro n±ma yo p±¼iya½ v± aµµhakath±ya½ v± heµµhato v± uparitov± padapaµip±µiy± v± pucchiyam±no vitthunati vipphandati santiµµhitu½ na sakkoti,ya½ ya½ parena vuccati, ta½ ta½ anuj±n±ti, sakav±da½ cha¹¹etv± parav±da½ gaŗh±ti.Yo pana p±¼iya½ v± aµµhakath±ya½ v± heµµhupariyena v± padapaµip±µiy± v± pucchiyam±nona vitthunati na vipphandati, ekekaloma½ saŗ¹±sena gaŗhanto viya “eva½ maya½ vad±ma,eva½ no ±cariy± vadant²”ti vissajjeti, yamhi p±¼i ca p±¼ivinicchayo ca suvaŗŗabh±janepakkhittas²havas± viya parikkhaya½ pariy±d±na½ agacchanto tiµµhati, aya½ vuccati “asa½h²ro”ti.
¾cariyaparampar± kho panassa suggahit± hot²ti theraparampar± va½saparampar± assa suµµhugahit± hoti. Sumanasikat±ti suµµhu manasikat±, ±vajjitamatte ujjalitapad²poviya hoti. S³padh±rit±ti suµµhu upadh±rit± pubb±par±nusandhito atthato k±raŗatoca upadh±rit± Attanomati½ pah±ya ±cariyasuddhiy± vatt± hoti, “mayha½±cariyo asuk±cariyassa santike uggaŗhi, so asukass±”ti eva½ sabba½ ±cariyaparampara½therav±daŖga½ haritv± y±va up±litthero samm±sambuddhassa santike uggaŗh²ti p±petv±µhapeti, tatopi ±haritv± up±litthero samm±sambuddhassa santike uggaŗhi, d±sakattheroattano upajjh±yassa up±littherassa, soŗatthero attano upajjh±yassa d±sakattherassa, siggavattheroattano upajjh±yassa soŗattherassa, moggaliputtatissatthero attano upajjh±yassa siggavattherassacaŗ¹avajjittherassa c±ti eva½ sabba½ ±cariyaparampara½ therav±daŖga½ ±haritv± attano ±cariya½p±petv± µhapeti. Eva½ uggahit± hi ±cariyaparampar± suggahit± hoti. Eva½ asakkontenapana avassa½ dve tayo parivaµµ± uggahetabb±. Sabbapacchimena hi nayena yath± ±cariyo ±cariy±cariyoca p±¼ińca paripucchańca vadanti, tath± ń±tu½ vaµµati.
Imehi ca pana t²hi lakkhaŗehi samann±gatena vinayadharena vatthuvinicchayattha½ sannipatite saŖgheotiŗŗe vatthusmi½ codakena ca cuditakena ca vutte vattabbe sahas± avinicchinitv±vacha µh±n±ni oloketabb±ni. Katam±ni cha? Vatthu oloketabba½, m±tik± oloketabb±,padabh±jan²ya½ oloketabba½, tikaparicchedo oloketabbo, antar±patti oloketabb±,an±patti oloketabb±ti.
Vatthu½ olokentopi hi “tiŗena v± paŗŗena v± paµicch±detv± ±gantabba½, na tvevanaggena ±gantabba½, yo ±gaccheyya, ±patti dukkaµass±”ti (p±r±. 517) eva½ekacca½ ±patti½ passati, so ta½ sutta½ ±netv± ta½ adhikaraŗa½ v³pasamessati.
M±tika½ olokentopi “sampaj±namus±v±de p±cittiyan”ti-±din± (p±ci. 3) nayenapańcanna½ ±patt²na½ ańńatara½ ±patti½ passati, so ta½ sutta½ ±netv± ta½ adhikaraŗa½v³pasamessati.
Padabh±jan²ya½ olokentopi “akkhayite sar²re methuna½ dhamma½ paµisevati, ±pattip±r±jikassa. Yebhuyyena khayite sar²re methuna½ dhamma½ paµisevati, ±pattithullaccayass±”ti-±din± (p±r±. 59 atthato sam±na½) nayena sattanna½ ±patt²na½ ańńatara½±patti½ passati, so padabh±jan²yato sutta½ ±netv± ta½ adhikaraŗa½ v³pasamessati.
Tikapariccheda½ olokentopi tikasaŖgh±disesa½ v± tikap±cittiya½ v± tikadukkaµa½v± ańńatara½ v± ±patti½ tikaparicchede passati, so tato sutta½ ±netv± ta½ adhikaraŗa½v³pasamessati.
Antar±patti½ olokentopi “paµil±ta½ ukkhipati, ±patti dukkaµass±”ti (p±ci.355) eva½ y± sikkh±padantaresu antar±patti hoti, ta½ passati, so ta½ sutta½ ±netv±ta½ adhikaraŗa½ v³pasamessati.
An±patti½ olokentopi “an±patti bhikkhu as±diyantassa, atheyyacittassa, namaraŗ±dhipp±yassa, anullapan±dhipp±yassa, na mocan±dhipp±yassa asańcicca asatiy± aj±nantass±”ti(p±r±. 72, 136, 180, 225, 263 thoka½ thoka½ visadisa½) eva½ tasmi½ tasmi½sikkh±pade niddiµµha½ an±patti½ passati, so ta½ sutta½ ±netv± ta½ adhikaraŗa½ v³pasamessati.
Yo hi bhikkhu catubbidhavinayakovido tilakkhaŗasampanno im±ni cha µh±n±ni oloketv±adhikaraŗa½ v³pasamessati, tassa vinicchayo appaµivattiyo buddhena saya½ nis²ditv± vinicchitasadiso hoti. Ta½ ce eva½ vinicchayakusala½ bhikkhu½ koci katasikkh±padav²tikkamo bhikkhu upasaŖkamitv± attano kukkucca½ puccheyya, tena s±dhuka½ sallakkhetv± sacean±patti hoti, “an±patt²”ti vattabba½. Sace pana ±patti hoti, s± desan±g±min²ce, “desan±g±min²”ti vattabba½. Vuµµh±nag±min² ce, “vuµµh±nag±min²”ti vattabba½.Athassa p±r±jikacch±y± dissati, “p±r±jik±patt²”ti na vattabba½. Kasm±? Methunadhammav²tikkamohi uttarimanussadhammav²tikkamo ca o¼±riko, adinn±d±namana-ussaviggahav²tikkam±pana sukhum± cittalahuk±. Te sukhumeneva ±pajjati, sukhumena rakkhati, tasm± visesenata½vatthuka½ kukkucca½ pucchiyam±no “±patt²”ti avatv± sacassa ±cariyodharati, tato tena so bhikkhu “amh±ka½ ±cariya½ pucch±”ti pesetabbo. Saceso puna ±gantv± “tumh±ka½ ±cariyo suttato nayato oloketv±‘satekiccho’ti ma½ ±h±”ti vadati, tato tena so “s±dhu suµµhu ya½ ±cariyobhaŗati, ta½ karoh²”ti vattabbo. Atha panassa ±cariyo natthi, saddhi½ uggahitattheropana atthi, tassa santika½ pesetabbo “amhehi saha uggahitatthero gaŗap±mokkho,ta½ gantv± pucch±”ti. Tenapi “satekiccho”ti vinicchite “s±dhu suµµhu tassavacana½ karoh²”ti vattabbo. Atha tassa saddhi½ uggahitattheropi natthi, antev±sikopaŗ¹ito atthi, tassa santika½ pesetabbo “asukadahara½ gantv± pucch±”ti. Tenapi“satekiccho”ti vinicchite “s±dhu suµµhu tassa vacana½ karoh²”ti vattabbo.Atha daharassapi p±r±jikacch±y±va upaµµh±ti, tenapi “p±r±jikos²”ti na vattabbo.Dullabho hi buddhupp±do, tato dullabhatar± pabbajj± ca upasampad± ca. Eva½ pana vattabbo“vivitta½ ok±sa½ sammajjitv± div±vih±ra½ nis²ditv± s²l±ni visodhetv±dvatti½s±k±ra½ t±va manasikaroh²”ti. Sace tassa aroga½ s²la½, kammaµµh±na½ ghaµayati,saŖkh±r± p±kaµ± hutv± upaµµhahanti, upac±rappan±ppatta½ viya citta½ ekagga½ hoti,divasa½ atikkantampi na j±n±ti, so divas±tikkame upaµµh±na½ ±gato eva½ vattabbo “k²dis±te cittappavatt²”ti. ¾rocit±ya ca cittapavattiy± vattabbo “pabbajj± n±ma cittavisuddhatth±ya,appamatto samaŗadhamma½ karoh²”ti.
Yassa pana s²la½ bhinna½ hoti, tassa kammaµµh±na½ na ghaµayati, patod±bhitunna½ viya citta½vikampati, vippaµis±raggin± ¹ayhati, tattap±s±ŗe nisinno viya taŖkhaŗeyeva vuµµh±ti.So ±gato “k± te cittapavatt²”ti pucchitabbo. ¾rocit±ya cittapavattiy± “natthiloke raho n±ma p±pakamma½ pakubbato. Sabbapaµhamańhi p±pa½ karonto attan± j±n±ti.Athassa ±rakkhadevat± paracittavid³ samaŗabr±hmaŗ± ańń± ca devat± j±nanti, tva½yevad±ni tava sotthi½ pariyes±h²”ti vattabbo. Eva½ katav²tikkameneva bhikkhun± sayameva±gantv± ±rocite paµipajjitabba½.
235. Id±ni y± s± pubbe vuttappabhed± codan±, tass±yeva sampattivipattij±nanattha½±dimajjhapariyos±n±d²na½ vasena vinicchayo veditabbo Seyyathida½, codan±yako ±di, ki½ majjhe, ki½ pariyos±na½? Codan±ya “aha½ ta½ vattuk±mo,karotu me ±yasm± ok±san”ti eva½ ok±sakamma½ ±di. Otiŗŗena vatthun±codetv± s±retv± vinicchayo majjhe. ¾pattiya½ v± an±pattiya½ v± patiµµh±panenasamatho pariyos±na½.
Codan±ya kati m³l±ni, kati vatth³ni, kati bh³miyo? Codan±ya dve m³l±nisam³lik± v± am³lik± v±. T²ŗi vatth³ni diµµha½ suta½ parisaŖkita½. Pańca bh³miyok±lena vakkh±mi, no ak±lena, bh³tena vakkh±mi, no abh³tena, saŗhena vakkh±mi, nopharusena, atthasa½hitena vakkh±mi, no anatthasa½hitena, mettacitto vakkh±mi, nodosantaroti. Im±ya ca pana codan±ya codakena puggalena “parisuddhak±yasam±c±ronu khomh²”ti-±din± (pari. 436) nayena up±lipańcakesu vuttesu pannarasasu dhammesupatiµµh±tabba½. Cuditakena dv²su dhammesu patiµµh±tabba½ sacce ca akuppe c±ti.
Anuvijjakena (pari. 360) ca codako pucchitabbo “ya½ kho tva½, ±vuso, ima½bhikkhu½ codesi, kimhi na½ codesi, s²lavipattiy± codesi, ±c±ravipattiy± codesi,diµµhivipattiy± codes²”ti. So ce eva½ vadeyya “s²lavipattiy± v± codemi,±c±ravipattiy± v± codemi, diµµhivipattiy± v± codem²”ti. So evamassa vacan²yo“j±n±si pan±yasm± s²lavipatti½, j±n±si ±c±ravipatti½, j±n±si diµµhivipattin”ti.So ce eva½ vadeyya “j±n±mi kho aha½, ±vuso, s²lavipatti½, j±n±mi ±c±ravipatti½,j±n±mi diµµhivipattin”ti. So evamassa vacan²yo “katam± pan±vuso, s²lavipatti,katam± ±c±ravipatti, katam± diµµhivipatt²”ti? So ce eva½ vadeyya “catt±ri p±r±jik±niterasa saŖgh±dises±, aya½ s²lavipatti. Thullaccaya½ p±cittiya½ p±µidesan²ya½ dukkaµa½dubbh±sita½, aya½ ±c±ravipatti. Micch±diµµhi antagg±hik± diµµhi, aya½ diµµhivipatt²”ti.
So evamassa vacan²yo “ya½ kho tva½, ±vuso, ima½ bhikkhu½ codesi, diµµhena v± codesi,sutena v± codesi, parisaŖk±ya v± codes²”ti So ce eva½ vadeyya“diµµhena v± codemi, sutena v± codemi, parisaŖk±ya v± codem²”ti. So evamassavacan²yo “ya½ kho tva½, ±vuso, ima½ bhikkhu½ diµµhena codesi, ki½ te diµµha½,kinti te diµµha½, kad± te diµµha½, kattha te diµµha½, p±r±jika½ ajjh±pajjanto diµµho,saŖgh±disesa½ ajjh±pajjanto diµµho, thullaccaya½ p±cittiya½ p±µidesan²ya½ dukkaµa½dubbh±sita½ ajjh±pajjanto diµµho, kattha c±ya½ bhikkhu ahosi, kattha ca tva½ karosi,kińca tva½ karosi, ki½ aya½ bhikkhu karot²”ti?
So ce eva½ vadeyya “na kho aha½, ±vuso, ima½ bhikkhu½ diµµhena codemi, apica sutenacodem²”ti. So evamassa vacan²yo “ya½ kho tva½, ±vuso, ima½ bhikkhu½ sutenacodesi, ki½ te suta½, kinti te suta½, kad± te suta½, kattha te suta½, p±r±jika½ajjh±pannoti suta½, saŖgh±disesa½ ajjh±pannoti suta½, thullaccaya½ p±cittiya½ p±µidesan²ya½dukkaµa½ dubbh±sita½ ajjh±pannoti suta½, bhikkhussa suta½, bhikkhuniy± suta½, sikkham±n±yasuta½, s±maŗerassa suta½, s±maŗeriy± suta½, up±sakassa suta½, up±sik±ya suta½,r±j³na½ suta½, r±jamah±matt±na½ suta½, titthiy±na½ suta½, titthiyas±vak±na½ sutan”ti.
So ce eva½ vadeyya “na kho aha½, ±vuso, ima½ bhikkhu½ sutena codemi, apica parisaŖk±yacodem²”ti. So evamassa vacan²yo “ya½ kho tva½, ±vuso, ima½ bhikkhu½ parisaŖk±yacodesi, ki½ parisaŖkasi, kinti parisaŖkasi, kad± parisaŖkasi, kattha parisaŖkasi? P±r±jika½dhamma½ ajjh±pannoti parisaŖkasi, saŖgh±disesa½ thullaccaya½ p±cittiya½ p±µidesan²ya½dukkaµa½ dubbh±sita½ ajjh±pannoti parisaŖkasi, bhikkhussa sutv± parisaŖkasi, bhikkhuniy±sutv±…pe… titthiyas±vak±na½ sutv± parisaŖkas²”ti.
Diµµha½ diµµhena sameti, diµµhena sa½sandate diµµha½;
diµµha½ paµicca na upeti, asuddhaparisaŖkito;
so puggalo paµińń±ya, k±tabbo tenuposatho.
Suta½ sutena sameti, sutena sa½sandate suta½;
suta½ paµicca na upeti, asuddhaparisaŖkito;
so puggalo paµińń±ya, k±tabbo tenuposatho.
Muta½ mutena sameti, mutena sa½sandate muta½;
muta½ paµicca na upeti, asuddhaparisaŖkito;
so puggalo paµińń±ya, k±tabbo tenuposatho.
Paµińń± lajj²su kat±, alajj²su eva½ na vijjati;
bahumpi alajj² bh±seyya, vatt±nusandhitena k±rayeti. (Pari. 359).
Apicettha saŖg±m±vacarena bhikkhun± saŖgha½ upasaŖkamantena n²cacittena saŖgho upasaŖkamitabbo rajoharaŗasamenacittena, ±sanakusalena bhavitabba½ nisajjakusalena, there bhikkh³ anupakhajjantena navebhikkh³ ±sanena appaµib±hantena yath±patir³pe ±sane nis²ditabba½, an±n±kathikena bhavitabba½atiracch±nakathikena, s±ma½ v± dhammo bh±sitabbo, paro v± ajjhesitabbo, ariyo v±tuŗh²bh±vo n±timańńitabbo.
SaŖghena anumatena puggalena anuvijjakena anuvijjituk±mena na upajjh±yo pucchitabbo,na ±cariyo pucchitabbo, na saddhivih±riko pucchitabbo, na antev±siko pucchitabbo,na sam±nupajjh±yako pucchitabbo, na sam±n±cariyako pucchitabbo, na j±ti pucchitabb±,na n±ma½ pucchitabba½, na gotta½ pucchitabba½, na ±gamo pucchitabbo, na kulapadesopucchitabbo, na j±tibh³mi pucchitabb±. Ta½ ki½k±raŗ±? Atrassa pema½ v± doso v±,peme v± sati dose v± chand±pi gaccheyya dos±pi gaccheyya moh±pi gaccheyya bhay±pi gaccheyy±ti.
SaŖghena anumatena puggalena anuvijjakena anuvijjituk±mena saŖghagarukena bhavitabba½,no puggalagarukena, saddhammagarukena bhavitabba½, no ±misagarukena, atthavasikena bhavitabba½,no parisakappikena, k±lena anuvijjitabba½, no ak±lena, bh³tena anuvijjitabba½,no abh³tena, saŗhena anuvijjitabba½, no pharusena, atthasa½hitena anuvijjitabba½,no anatthasa½hitena, mettacittena anuvijjitabba½, no dosantarena, na upakaŗŗakajappin±bhavitabba½, na jimha½ pekkhitabba½, na akkhi nikhaŗitabba½, na bhamuka½ ukkhipitabba½,na s²sa½ ukkhipitabba½, na hatthavik±ro k±tabbo, na hatthamudd± dassetabb±.
¾sanakusalena bhavitabba½ nisajjakusalena, yugamatta½ pekkhantena attha½ anuvidhiyantenasake ±sane nis²ditabba½, na ca ±san± vuµµh±tabba½, na v²tih±tabba½, na kummaggosevitabbo, na b±h±vikkhepaka½ bhaŗitabba½, aturitena bhavitabba½ as±hasikena, acaŗ¹ikatenabhavitabba½ vacanakkhamena, mettacittena bhavitabba½ hit±nukampin±, k±ruŗikena bhavitabba½hitaparisakkin±, asamphappal±pin± bhavitabba½ pariyantabh±ŗin±, averavasikena bhavitabba½anasuruttena, att± pariggahetabbo, paro pariggahetabbo, codako pariggahetabbo, cuditakopariggahetabbo, adhammacodako pariggahetabbo, adhammacuditako pariggahetabbo, dhammacodakopariggahetabbo, dhammacuditako pariggahetabbo, vutta½ ah±pentena avutta½ appak±sentenaotiŗŗ±ni padabyańjan±ni s±dhuka½ uggahetv± paro paripucchitv± yath±paµińń±ya k±retabbo,mando h±setabbo, bh²ru ass±setabbo, caŗ¹o nisedhetabbo, asuci vibh±vetabbo,ujumaddavena na chand±gati gantabb±, na dos±gati gantabb±, na moh±gati gantabb±, na bhay±gatigantabb±, majjhattena bhavitabba½ dhammesu ca puggalesu ca, evańca pana anuvijjako anuvijjam±nosatthu ceva s±sanakaro hoti, vińń³nańca sabrahmac±r²na½ piyo ca hoti man±po ca garuca bh±van²yo c±ti.

Iti p±¼imuttakavinayavinicchayasaŖgahe

Codan±divinicchayakath± samatt±.