Saªketakammakath±
119. Saªketakammanti sañj±nanakamma½; k±laparicchedavasena saññ±ºakaraºanti attho. Ettha ca “purebhatta½ avahar±”ti vutte ajja v± purebhatta½ avaharatu, sve v±, an±gate v± sa½vacchare, natthi visaªketo; ubhinnampi ocarake vuttanayeneva p±r±jika½. Sace pana “ajja purebhatta½ avahar±”ti vutte sve purebhatta½ avaharati, “ajj±”ti niy±mita½ ta½ saªketa½ atikkamma pacch± avahaµa½ hoti. Sace “sve purebhatta½ avahar±”ti vutte ajja purebhatta½ avaharati “sve”ti niy±mita½ ta½ saªketa½ appatv± pure avahaµa½ hoti; eva½ avaharantassa avah±rakasseva p±r±jika½, m³laµµhassa an±patti. “Sve purebhattan”ti vutte tadaheva v± sve pacch±bhatta½ v± harantopi ta½ saªketa½ pure ca pacch± ca harat²ti veditabbo. Esa nayo pacch±bhattarattindivesupi. Purimay±ma-majjhimay±ma-pacchimay±ma-k±¼ajuºha-m±sa-utu-sa½vacchar±divasen±pi cettha saªketavisaªketat± veditabb±. “Purebhatta½ har±”ti vutte “purebhattameva hariss±m²”ti v±yamantassa pacch±bhatta½ hoti; ettha kathanti? Mah±sumatthero t±va ±ha– “purebhattapayogova eso, tasm± m³laµµho na muccat²”ti. Mah±padumatthero pan±ha– “k±lapariccheda½ atikkantatt± visaªketa½, tasm± m³laµµho muccat²”ti.
Saªketakammakath± niµµhit±.