109. “Yassa tva½ bhatako rañño, k±ma½ tasseva p±paya;
tattha sa½yamano r±j±, yath±bhiñña½ karissat²”ti.
Tattha tassev±ti tasseva santika½ nehi. Tatth±ti tasmi½ r±janivesane. Yath±bhiññanti yath±dhipp±ya½ yath±ruci½. Ta½ sutv± nes±do “m± vo bhaddante r±jadassana½ ruccittha, r±j±no n±ma sappaµibhay±, k²¼±ha½se v± vo kareyyu½ m±reyyu½ v±”ti ±ha. Atha na½ sumukho, “samma luddaka m± amh±ka½ cintayi, aha½ t±disassa kakkha¼assa dhammakath±ya maddava½ janesi½, rañño ki½ na janess±mi, r±j±no hi paº¹it± subh±sitadubbh±sitaññu, khippa½ no rañño santika½ nehi, nayanto ca m± bandhanena nayi, pupphapañjare pana nis²d±petv± nehi, pupphapañjara½ karonto dhataraµµhassa mahanta½ setapadumasañchanna½, mama khuddaka½ rattapadumasañchanna½ katv± dhataraµµha½ purato, mama½ pacchato n²catara½ katv± ±d±ya khippa½ netv± rañño dasseh²”ti ±ha. So tassa vacana½ sutv± “sumukho r±j±na½ disv± mama mahanta½ yasa½ d±tuk±mo bhavissat²”ti sañj±tasomanasso mud³hi lat±hi pañjare katv± padumehi ch±detv± vuttanayeneva te gahetv± agam±si. Tamattha½ pak±sento satth± ±ha–
110. “Icceva½ vutto nes±do, hemavaººe harittace;
ubho hatthehi saªgayha, pañjare ajjhavodahi.
111. “Te pañjaragate pakkh², ubho bhassaravaººine;
sumukha½ dhataraµµhañca, luddo ±d±ya pakkam²”ti.
Tattha ajjhavodah²ti odahi µhapesi. Bhassaravaººineti pabh±sampannavaººe. Eva½ luddassa te ±d±ya pakkamanak±le dhataraµµho p±kaha½sar±jadh²tara½ attano bhariya½ saritv± sumukha½ ±mantetv± kilesavasena vilapi. Tamattha½ pak±sento satth± ±ha–
112. “Har²yam±no dhataraµµho, sumukha½ etadabravi;
b±¼ha½ bh±y±mi sumukha, s±m±ya lakkhaº³ruy±;
asm±ka½ vadhamaññ±ya, athatt±na½ vadhissati.
113. “P±kaha½s± ca sumukha, suhem± hemasuttac±;
koñc² samuddat²reva, kapaº± n³na rucchat²”ti;
tattha bh±y±m²ti maraºato bh±y±mi; s±m±y±ti suvaººavaºº±ya; lakkhaº³ruy±ti lakkhaºasampanna-³ruy±; vacamaññ±y±ti vadha½ j±nitv± “mama piyas±miko m±rito”ti saññ² hutv±; vadhissat²ti ki½ me piyas±mike mate j²viten±ti marissati; p±kaha½s±ti p±kaha½sar±jadh²t±; suhem±ti eva½n±mik±; hemasuttac±ti hemasadisasundaratac±; rucchat²ti yath± loºisaªkh±ta½ samudda½ otaritv± mate patimhi koñc² sakuºik± kapaº± rodati, eva½ n³na s± rodissat²ti; ta½ sutv± sumukho “aya½ ha½sar±j± aññe ovaditu½ yutto m±tug±ma½ niss±ya kilesavasena vilapati, udakassa ±dittak±lo viya vatiy± uµµh±ya ked±rakh±danak±lo viya ca j±to, ya½n³n±ha½ attano balena m±tug±massa dosa½ pak±setv± eta½ saññ±peyyan”ti cintetv± g±tham±ha–
114. “eva½ mahanto lokassa, appameyyo mah±gaº²;
ekitthimanusoceyya, nayida½ paññavat±miva.
115. “V±tova gandham±deti, ubhaya½ chekap±paka½;
b±lo ±makapakka½va, lolo andhova ±misa½.
116. “Avinicchayaññu atthesu, mandova paµibh±si ma½;
kicc±kicca½ na j±n±si, sampatto k±lapariy±ya½.
117. “A¹¹hummatto ud²resi, yo seyy± maññasitthiyo;
bahus±dh±raº± het±, soº¹±na½va sur±ghara½.
118. “M±y± cet± mar²c² ca, sok± rog± cupaddav±;
khar± ca bandhan± cet±, maccup±s± guh±say±;
t±su yo vissase poso, so naresu nar±dhamo”ti.
Tattha mahantoti mahanto sam±no. Lokass±ti ha½salokassa. Appameyyoti guºehi pametu½ asakkuºeyyo. Mah±gaº²ti mahantena gaºena samann±gato gaºasatth±. Ekitthinti ya½ evar³po bhava½ eka½ itthi½ anusoceyya, ida½ anusocana½ na paññavata½ iva, ten±ha½ ajja ta½ b±loti maññ±m²ti adhipp±yenevam±ha. ¾det²ti gaºh±ti. Chekap±pakanti sundar±sundara½. ¾makapakkati ±makañca pakkañca. Loloti rasalolo. Ida½ vutta½ hoti– mah±r±ja, yath± n±ma v±to padumasar±d²ni paharitv± sugandhampi saªk±raµµh±n±d²ni paharitv± duggandhamp²ti ubhaya½ chekap±paka½ gandha½ ±diyati, yath± ca b±lo kum±rako ambajamb³na½ heµµh± nisinno hattha½ pas±retv± patitapatita½ ±makampi pakkampi phala½ gahetv± kh±dati, yath± ca rasalolo andho bhatte upan²te ya½kiñci samakkhikampi nimmakkhikampi ±misa½ ±diyati, eva½ itthiyo n±ma kilesavasena a¹¹hampi duggatampi kul²nampi akul²nampi abhir³pampi vir³pampi gaºhanti bhajanti, t±dis±na½ p±padhamm±na½ itth²na½ ki½k±raº± vippalapasi, mah±r±j±ti. Atthes³ti k±raº±k±raºesu. Mandoti andhab±lo. Paµibh±si manti mama upaµµh±si. K±lapariy±yanti evar³pa½ maraºak±la½ patto “imasmi½ k±le ida½ kattabba½, ida½ nakattabba½, ida½ vattabba½, ida½ na vattabban”ti na j±n±si dev±ti. A¹¹hummattoti a¹¹hummattako maññe hutv±. Ud²res²ti yath± sura½ pivitv± n±timatto puriso ya½ v± ta½ v± palapati, eva½ palapas²ti attho. Seyy±ti var± uttam±. “M±y± c±”ti-±d²su, deva, itthiyo n±met± vañcanaµµhena m±y±, agayhupagaµµhena mar²c², sok±d²na½ paccayatt± sok±, rog±, anekappak±r± upaddav±, kodh±d²hi thaddhabh±veneva khar±. T± hi niss±ya andubandhan±d²hi bandhanato bandhan± cet±, itthiyo n±ma sar²raguh±sayavaseneva maccu n±ma et±, dev±ti. “K±mahetu, k±manid±na½, k±m±dhikaraºa½, k±m±nameva hetu r±j±no cora½ gahetv±”ti (ma. ni. 1.168-169) suttenapesa attho d²petabbo. Tato dhataraµµho m±tug±me paµibaddhacittat±ya “tva½ m±tug±massa guºa½ na j±n±si, paº¹it± eva eta½ j±nanti, na het± garahitabb±”ti d²pento ±ha–
119. “Ya½ vuddhehi upaññ±ta½, ko ta½ ninditumarahati;
mah±bh³titthiyo n±ma, lokasmi½ udapajjisu½.
120. “Khi¹¹± paºihit± ty±su, rati ty±su patiµµhit±;
b²j±ni ty±su r³hanti, yadida½ satt± paj±yare;
t±su ko nibbide poso, p±ºam±sajja p±ºibhi.
121. “Tvameva nañño sumukha, th²na½ atthesu yuñjasi;
tassa tyajja bhaye j±te, bh²te na j±yate mati.
122. “Sabbo hi sa½saya½ patto, bhaya½ bh²r³ titikkhati;
paº¹it± ca mahant±no, atthe yuñjanti duyyuje.
123. “Etadatth±ya r±j±no, s³ramicchanti mantina½;
paµib±hati ya½ s³ro, ±pada½ attapariy±ya½.
124. “M± no ajja vikanti½su, rañño s³d± mah±nase;
tath± hi vaººo patt±na½, phala½ ve¼u½va ta½ vadhi.
125. “Muttopi na icchi u¹¹etu½, saya½ bandha½ up±gami;
sopajja sa½saya½ patto, attha½ gaºh±hi m± mukhan”ti.
Tattha yanti ya½ m±tug±masaªkh±ta½ vatthu paññ±vuddhehi ñ±ta½, tesameva p±kaµa½, na b±l±na½. Mah±bh³t±ti mah±guº± mah±nisa½s±. Udapajjisunti paµhamakappikak±le itthiliªgasseva paµhama½ p±tubh³tatt± paµhama½ nibbatt±ti attho. Ty±s³ti sumukha t±su itth²su k±yavac²khi¹¹± ca paºihit± ohit± µhapit±, k±maguºarati ca patiµµhit±. B²j±n²ti buddhapaccekabuddha-ariyas±vakacakkavatti-±dib²j±ni t±su ruhanti. Yadidanti ye ete sabbepi satt±. Paj±yareti sabbe t±saññeva kucchimhi sa½vaddh±ti d²peti. Nibbideti nibbindeyya. P±ºam±sajja p±ºibh²ti attano p±ºehipi t±sa½ p±ºa½ ±s±detv± attano j²vita½ cajantopi t± labhitv± ko nibbindeyy±ti attho. Naññoti na añño, sumukha, may± cittak³µatale ha½sagaºamajjhe nisinnena ta½ adisv± “kaha½ nu sumukho”ti vutte “esa m±tug±ma½ gahetv± kañcanaguh±ya½ uttamarati½ anubhot²”ti vadanti, eva½ tvameva th²na½ atthesu yuñjasi yuttapayutto hosi, na aññoti attho. Tassa tyajj±ti tassa te ajja maraºabhaye j±te imin± bh²tena maraºabhayena bh²to maññe, aya½ m±tug±massa dosadassane nipuº± mati j±yateti adhipp±yenevam±ha. Sabbo h²ti yo hi koci. Sa½saya½ pattoti j²vitasa½sayappatto. Bh²r³ti bh²r³ hutv±pi bhaya½ adhiv±seti. Mahant±noti ye pana paº¹it± ca honti mahante ca µh±ne µhit± mahant±no, te duyyuje atthe yuñjanti ghaµenti v±yamanti, tasm± “m± bh±yi, dh²ro hoh²”ti ta½ uss±hento evam±ha. ¾padanti s±mino ±gata½ ±pada½ esa s³ro paµib±hati, etadatth±ya s³ra½ mantina½ icchanti. Attapariy±yanti attano paritt±ºampi ca k±tu½ sakkot²ti adhipp±yo. Vikanti½s³ti chindi½su. Ida½ vutta½ hoti– samma sumukha, tva½ may± attano anantare µh±ne µhapito, tasm± yath± ajja rañño s³d± amhe ma½satth±ya na vikanti½su, tath± karohi, t±diso hi amh±ka½ pattavaººo. Ta½ vadh²ti sv±ya½ vaººo yath± n±ma ve¼u½ niss±ya j±ta½ phala½ ve¼umeva vadhati, tath± m± ta½ vadhi, tañca mañca m± vadh²ti adhipp±yenevam±ha. Muttop²ti yath±sukha½ cittak³µapabbata½ gacch±ti eva½ luddaputtena may± saddhi½ mutto vissajjito sam±nopi u¹¹itu½ na icchi. Sayanti r±j±na½ daµµhuk±mo hutv± sayameva bandha½ upagatoti evamida½ amh±ka½ bhaya½ ta½ niss±ya ±gata½. Sopajj±ti sopi ajja j²vitasa½saya½ patto. Attha½ gaºh±hi m± mukhanti id±ni amh±ka½ muñcanak±raºa½ gaºha, yath± mucc±ma, tath± v±yama, “v±tova gandham±det²”ti-±d²ni vadanto itthigarahatth±ya mukha½ m± pas±rayi. Eva½ mah±satto m±tug±ma½ vaººetv± sumukha½ appaµibh±ºa½ katv± tassa anattamanabh±va½ viditv± id±ni na½ paggaºhanto g±tham±ha–
126. “So ta½ yoga½ payuñjassu, yutta½ dhamm³pasa½hita½;
tava pariy±pad±nena, mama p±ºesana½ car±”ti.
Tattha soti, samma sumukha, so tva½. Ta½ yoganti ya½ pubbe “aha½ yoga½ payuñjissa½, yutta½ dhamm³pasa½hitan”ti avac±si, ta½ id±ni payuñjassu. Tava pariy±pad±nen±ti tava tena yogena parisuddhena. “Pariyod±ten±”tipi p±µho, paritt±ºen±ti attho, tay± katatt± tava santakena paritt±ºena mama j²vitapariyesana½ car±ti adhipp±yo. Atha sumukho “aya½ ativiya maraºabhayabh²to mama ñ±ºabala½ na j±n±ti, r±j±na½ disv± thoka½ katha½ labhitv± j±niss±mi, ass±sess±mi t±va nan”ti cintetv± g±tham±ha–
127. “M± bh±yi patata½ seµµha, na hi bh±yanti t±dis±;
aha½ yoga½ payuñjissa½, yutta½ dhamm³pasa½hita½;
mama pariy±pad±nena, khippa½ p±s± pamokkhas²”ti.
Tattha p±s±ti dukkhap±sato. Iti tesa½ sakuºabh±s±ya kathent±na½ luddaputto na kiñci aññ±si, kevala½ pana te k±jen±d±ya b±r±ºasi½ p±visi. Acchariyabbhutaj±tena añjalin± mah±janena anuggaccham±no so r±jadv±ra½ patv± attano ±gatabh±va½ rañño ±roc±pesi. Tamattha½ pak±sento satth± ±ha–