129. “Kacci nu bhoto kusala½, kacci bhoto an±maya½;
kacci uñchena y±petha, kacci m³laphal± bah³.
130. “Kacci ¹a½s± makas± ca, appameva sar²sap±;
vane v±¼amig±kiººe, kacci hi½s± na vijjat²”ti.
Tato para½ ubhinna½ tesa½ vacanapaµivacanavasena kathitag±th± honti–
131. “Kusalañceva no r±ja, atho r±ja an±maya½;
atho uñchena y±pema, atho m³laphal± bah³.
132. “Atho ¹a½s± makas± ca, appameva sar²sap±;
vane v±¼amig±kiººe, hi½s± mayha½ na vijjati.
133. “Bah³ni vassap³g±ni, assame sammata½ idha;
n±bhij±n±mi uppanna½, ±b±dha½ amanorama½.
134. “Sv±gata½ te mah±r±ja, atho te adur±gata½;
issarosi anuppatto, ya½ idhatthi pavedaya.
135. “Tinduk±ni piy±l±ni, madhuke k±sum±riyo;
phal±ni khuddakapp±ni, bhuñja r±ja vara½ vara½.
136. “Idampi p±n²ya½ s²ta½, ±bhata½ girigabbhar±;
tato piva mah±r±ja, sace tva½ abhikaªkhasi.
137. “Paµiggahita½ ya½ dinna½, sabbassa agghiya½ kata½;
nandass±pi nis±metha, vacana½ so pavakkhati.
138. “Ajjh±varamh± nandassa, bhoto santikam±gat±;
suº±tu bhava½ vacana½, nandassa paris±ya c±”ti.
Im± yebhuyyena p±kaµasambandh±yeva, ya½ panettha ap±kaµa½, tadeva vakkh±ma. Paveday±ti ya½ imasmi½ µh±ne tava abhirucita½ atthi, ta½ no katheh²ti vadati. Khuddakapp±n²ti et±ni n±n±rukkhaphal±ni khuddakamadhupaµibh±g±ni madhur±ni. Vara½ varanti ito uttamuttama½ gahetv± bhuñja. Girigabbhar±ti anotattato. Sabbassa agghiyanti yena maya½ ±pucchit±, ta½ amhehi paµiggahita½ n±ma tumhehi ca dinnameva n±ma, ett±vat± imassa janassa sabbassa agghiya½ tumhehi kata½. Nandass±p²ti amh±ka½ t±va sabba½ kata½, id±ni pana nandapaº¹ito kiñci vattuk±mo tassapi t±va vacana½ suº±tha. Ajjh±varamh±ti mayañhi na aññena kammena ±gat±, nandassa pana paris± hutv± tumh±ka½ kham±panatth±ya ±gat±ti vadati. Bhavanti bhava½ soºapaº¹ito suº±tu. Eva½ vutte nandapaº¹ito uµµh±y±san± m±t±pitaro ca bh±tarañca vanditv± sakaparis±ya saddhi½ sallapanto ±ha–
139. “Parosata½ j±napad±, mah±s±l± ca br±hmaº±;
ime ca khattiy± sabbe, abhij±t± yasassino;
bhavañca r±j± manojo, anumaññantu me vaco.
140. “Ye ca santi sam²t±ro, yakkh±ni idha massame;
araññe bh³tabhaby±ni, suºantu vacana½ mama.
141. “Namo katv±na bh³t±na½, isi½ vakkh±mi subbata½;
so ty±ha½ dakkhiº± b±hu, tava kosiya sammato.
142. “Pitara½ me janettiñca, bhattuk±massa me sato;
v²ra puññamida½ µh±na½, m± ma½ kosiya v±raya.
143. “Sabbhi heta½ upaññ±ta½, mameta½ upanissaja;
uµµh±nap±ricariy±ya, d²gharatta½ tay± kata½;
dh±t±pit³su puññ±ni, mama lokadado bhava.
144. “Tatheva santi manuj±, dhamme dhammapada½ vid³;
maggo saggassa lokassa, yath± j±n±si tva½ ise.
145. “Uµµh±nap±ricariy±ya, m±t±pitusukh±vaha½;
ta½ ma½ puññ± niv±reti, ariyamagg±varo naro”ti.
Tattha anumaññant³ti anubujjhantu, s±dhuka½ sutv± paccakkha½ karont³ti attho. Sam²t±roti sam±gat±. Araññe bh³tabhaby±n²ti asmi½ himavant±raññe y±ni bh³t±ni ceva vu¹¹himariy±dappatt±ni bhaby±ni ca taruºadevat±ni, t±nipi sabb±ni mama vacana½ suºant³ti attho. “Namo katv±n±”ti ida½ so paris±ya sañña½ datv± tasmi½ vanasaº¹e nibbattadevat±na½ namakk±ra½ katv± ±ha. Tassattho– ajja bah³hi devat±hi mama bh±tikassa dhammakath±savanattha½ ±gat±hi bhavitabba½, aha½ vo namakk±ro, tumhepi mayha½ sah±y± hoth±ti. So devat±na½ añjali½ paggahetv± parisa½ j±n±petv± “isi½ vakkh±m²”ti-±dim±ha. Tattha isinti soºapaº¹ita½ sandh±ya vadati. Sammatoti bh±taro n±ma aªgasam± honti, tasm± so te aha½ dakkhiº± b±h³ti sammato. Tena me khamitu½ arahath±ti d²peti. V²r±ti v²riyavanta mah±parakkama. Puññamida½ µh±nanti ida½ m±t±pitu-upaµµh±na½ n±ma puñña½ saggasa½vattanikak±raºa½, ta½ karonta½ ma½ m± v±ray±ti vadati. Sabbhi hetanti etañhi m±t±pitu-upaµµh±na½ n±ma paº¹itehi upaññ±ta½ upagantv± ñ±tañceva vaººitañca. Mameta½ upanissaj±ti ida½ tva½ mayha½ nissaja vissajjehi dehi. Uµµh±nap±ricariy±y±ti uµµh±nena ca p±ricariy±ya ca. Katanti d²gharatta½ tay± kusala½ kata½. Puññ±n²ti id±ni aha½ m±t±pit³su puññ±ni kattuk±mo. Mama lokadadoti tassa mama tva½ saggalokadado hoti, ahañhi tesa½ vatta½ upaµµh±na½ katv± devaloke aparim±ºa½ yasa½ labhiss±mi, tassa me tva½ d±yako hoh²ti vadati. Tathev±ti yath± tva½ j±n±si, tatheva aññepi manuj± imissa½ paris±ya½ santi, te n±nappak±re dhamme ida½ jeµµh±pac±yikabh±vasaªkh±ta½ dhammakoµµh±sa½ vadanti. Kinti? Maggo saggassa lokass±ti. Sukh±vahanti uµµh±nena ca p±ricariy±ya ca m±t±pit³na½ sukh±vaha½. Ta½ manti ta½ ma½ eva½ samm±paµipannampi bh±t± soºapaº¹ito tamh± puññ± abhiv±reti. Ariyamagg±varoti so eva½ v±rento aya½ naro mama piyadassanat±ya ariyasaªkh±tassa vedalokassa magg±varaºo n±ma hot²ti. Eva½ nandapaº¹itena vutte mah±satto “imassa t±va tumhehi vacana½ suta½, id±ni mamapi suº±th±”ti s±vento ±ha–
146. “Suºantu bhonto vacana½, bh±turajjh±var± mama;
kulava½sa½ mah±r±ja, por±ºa½ parih±paya½;
adhammac±r² jeµµhesu, niraya½ sopapajjati.
147. “Ye ca dhammassa kusal±, por±ºassa disampati;
c±rittena ca sampann±, na te gacchanti duggati½.
148. “M±t± pit± ca bh±t± ca, bhagin² ñ±ti bandhav±;
sabbe jeµµhassa te bh±r±, eva½ j±n±hi bh±radha.
149. “¾diyitv± garu½ bh±ra½, n±viko viya ussahe;
dhammañca nappamajj±mi, jeµµho casmi rathesabh±”ti.
Tattha bh±turajjh±var±ti mama bh±tu paris± hutv± ±gat± bhonto sabbepi r±j±no mamapi t±va vacana½ suºantu. Parih±payanti parih±pento. Dhammass±ti jeµµh±pac±yanadhammassa paveº²dhammassa. Kusal±ti chek±. C±rittena c±ti ±c±ras²lena sampann±. Bh±r±ti sabbe ete jeµµhena vahitabb± paµijaggitabb±ti tassa bh±r± n±ma. N±viko viy±ti yath± n±v±ya garu½ bh±ra½ ±diyitv± samuddamajjhe n±va½ sotthin± netu½ n±viko ussaheti v±yamati, saha n±v±ya sabbabhaº¹añca jano ca tasseva bh±ro hoti, tath± mameva sabbe ñ±tak± bh±roti ahañca te ussah±mi paµijaggitu½ sakkomi, tañca jeµµh±pac±yanadhamma½ nappamajj±mi, na kevalañca etesaññeva, sakalassapi lokassa jeµµho ca asmi, tasm± ahameva saddhi½ nandena paµijaggitu½ yuttoti. Ta½ sutv± sabbepi te r±j±no attaman± hutv± “jeµµhabh±tikassa kira avases± bh±r±ti ajja amhehi ñ±tan”ti nandapaº¹ita½ pah±ya mah±satta½ sannissit± hutv± tassa thuti½ karont± dve g±th± abh±si½su–
150. “Adhigam± tame ñ±ºa½, j±la½va j±tavedato;
evameva no bhava½ dhamma½, kosiyo pavida½sayi.
151. “Yath± udayam±dicco, v±sudevo pabhaªkaro;
p±º²na½ pavida½seti, r³pa½ kaly±ºap±paka½;
evameva no bhava½ dhamma½, kosiyo pavida½say²”ti.
Tattha adhigam±ti maya½ ito pubbe jeµµh±pac±yanadhammapaµicch±dake tame vattam±n± na j±n±ma, ajja j±tavedato j±la½va ñ±ºa½ adhigat±. Evameva noti yath± mahandhak±re pabbatamatthake jalito j±tavedo samant± ±loka½ pharanto r³p±ni dasseti, tath± no bhava½ kosiyagotto dhamma½ pavida½say²ti attho. V±sudevoti vasudevo vasujotano, dhanapak±sanoti attho. Iti mah±satto ettaka½ k±la½ nandapaº¹itassa p±µih±riy±ni disv± tasmi½ pasannacitte te r±j±no ñ±ºabalena tasmi½ pas±da½ bhinditv± attano katha½ g±h±petv± sabbeva attano mukha½ ullokite ak±si. Atha nandapaº¹ito “bh±t± me paº¹ito byatto dhammakathiko sabbepime r±j±no bhinditv± attano pakkhe kari, µhapetv± ima½ añño mayha½ paµisaraºa½ natthi, imameva y±ciss±m²”ti cintetv± g±tham±ha–
152. “Eva½ me y±cam±nassa, añjali½ n±vabujjhatha;
tava baddhacaro hessa½, vuµµhito paric±rako”ti.
Tassatth± sace tumhe mama eva½ y±cam±nassa kham±panatth±ya paggahita½ añjali½ n±vabujjhatha na paµiggaºhatha, tumheva m±t±pitaro upaµµhahatha, aha½ pana tumh±ka½ baddhacaro veyy±vaccakaro hessa½, rattindiva½ analasabh±vena vuµµhito paric±rako aha½ tumhe paµijaggiss±m²ti. Mah±sattassa pakatiy±pi nandapaº¹ite doso v± vera½ v± natthi, atithaddha½ vacana½ kathentassa panassa m±nah±panattha½ niggahavasena tath± katv± id±nissa vacana½ sutv± tuµµhacitto tasmi½ pas±da½ upp±detv± “id±ni te kham±mi, m±t±pitaro ca paµijaggitu½ labhissas²”ti tassa guºa½ pak±sento ±ha–
153. “Addh± nanda vij±n±si, saddhamma½ sabbhi desita½;
ariyo ariyasam±c±ro, b±¼ha½ tva½ mama ruccasi.
154. “Bhavanta½ vad±mi bhotiñca, suº±tha vacana½ mama;
n±ya½ bh±ro bh±ramato, ahu mayha½ kud±cana½.
155. “Ta½ ma½ upaµµhita½ santa½, m±t±pitu sukh±vaha½;
nando ajjh±vara½ katv±, upaµµh±n±ya y±cati.
156. “Yo ve icchati k±mena, sant±na½ brahmac±rina½;
nanda½ vo varatha eko, ka½ nando upatiµµhat³”ti.
Tattha ariyoti sundaro. Ariyasam±c±roti sundarasam±c±ropi j±to. B±¼hanti id±ni tva½ mama ativiya ruccasi. Suº±th±ti amma t±t± tumhe mama vacana½ suº±tha. N±ya½ bh±roti aya½ tumh±ka½ paµijagganabh±ro na kad±ci mama bh±ramato ahu. Ta½ manti ta½ bh±roti amaññitv±va ma½ tumhe upaµµhita½ sam±na½. Upaµµh±n±ya y±cat²ti tumhe upaµµh±tu½ ma½ y±cati. Yo ve icchat²ti mayhañhi tva½ me m±tara½ v± pitara½ v± upaµµhah±ti vattu½ na yutta½, tumh±ka½ pana sant±na½ brahmac±r²na½ yo eko icchati, ta½ vad±mi k±mena nanda½ vo varatha, ta½ mama kaniµµha½ nanda½ rocetha, tumhesu ka½ esa upaµµh±tu, ubhopi hi maya½ tumh±ka½ putt±yev±ti. Athassa m±t± ±san± vuµµh±ya, “t±ta soºapaº¹ita, cirappavuttho te kaniµµho, eva½ cir±gatampi ta½ y±citu½ na visah±mi, mayañhi ta½ nissit±, id±ni pana tay± anuññ±t± aha½ eta½ brahmac±rina½ b±h±hi upag³hitv± s²se upasiªgh±yitu½ labheyyan”ti imamattha½ pak±sent² g±tham±ha–
157. “Tay± t±ta anuññ±t±, soºa ta½ nissit± maya½;
upagh±tu½ labhe nanda½, muddhani brahmac±rinan”ti.
Atha mah±satto “tena hi, amma, anuj±n±mi, tva½ gaccha, putta½ nanda½ ±liªgitv± s²se gh±yitv± cumbitv± tava hadaye soka½ nibb±peh²”ti ±ha. S± tassa santika½ gantv± nandapaº¹ita½ parisamajjheyeva ±liªgitv± s²sa½ gh±yitv± cumbitv± hadaye soka½ nibb±petv± mah±sattena saddhi½ sallapant² ±ha–
158. “Assatthasseva taruºa½, pav±¼a½ m±luterita½;
cirassa½ nanda½ disv±na, hadaya½ me pavedhati.
159. “Yad± sutt±pi supine, nanda½ pass±mi ±gata½;
udagg± suman± homi, nando no ±gato aya½.
160. “Yad± ca paµibujjhitv±, nanda½ pass±mi n±gata½;
bhiyyo ±visat² soko, domanassañcanappaka½.
161. “S±ha½ ajja cirassampi, nanda½ pass±mi ±gata½;
bhattucca mayhañca piyo, nando no p±vis² ghara½.
162. “Pitupi nando suppiyo, ya½ nando nappavase ghar±;
labhat³ t±ta nando ta½, ma½ nando upatiµµhat³”ti.
Tattha m±luteritanti yath± v±t±hata½ assatthassa pallava½ kampati, eva½ cirassa½ nanda½ disv± ajja mama hadaya½ kampat²ti vadati. Sutt±ti, t±ta soºa, yad±ha½ sutt±pi supine nanda½ ±gata½ pass±mi, tad±pi udagg± homi. Bhattucc±ti s±mikassa ca me mayhañca piyo. Nando no p±vis² gharanti, t±ta, putto no nando paººas±la½ pavisatu. Yanti yasm± pitupi suµµhu piyo, tasm± puna imamh± ghar± na vippavaseyya. Nando tanti, t±ta, nando ya½ icchati, ta½ labhatu. Ma½ nandoti, t±ta soºa, tava pitara½ tva½ upaµµhaha, ma½ nando upaµµh±tu. Mah±satto “eva½ hot³”ti m±tu vacana½ sampaµicchitv± “nanda, tay± jeµµhakakoµµh±so laddho, m±t± n±ma atiguºak±rik±, appamatto hutv± paµijaggeyy±s²”ti ovaditv± m±tu guºa½ pak±sento dve g±th± abh±si–
163. “Anukampik± patiµµh± ca, pubbe rasadad² ca no;
maggo saggassa lokassa, m±t± ta½ varate ise.
164. “Pubbe rasadad² gott², m±t± puññ³pasa½hit±;
maggo saggassa lokassa, m±t± ta½ varate ise”ti.
Tattha anukampik±ti muduhaday±. Pubbe rasadad²ti paµhamameva attano kh²rasaªkh±tassa rasassa d±yik±. M±t± tanti mama m±t± ma½ na icchati, ta½ varati icchati. Gott²ti gop±yik±. Puññ³pasa½hit±ti puññ³panissit± puññad±yik±. Eva½ mah±satto dv²hi g±th±hi m±tu guºa½ kathetv± pun±gantv± tass± ±sane nisinnak±le “nanda, tva½ dukkarak±rika½ m±tara½ labhasi, ubhopi maya½ m±tar± dukkhena sa½va¹¹hit±, ta½ id±ni tva½ appamatto paµijagg±hi, amadhur±ni phal±phal±ni m± kh±d±peh²”ti vatv± parisamajjheyeva m±tu dukkarak±rikata½ pak±sento ±ha–
165. “¾kaªkham±n± puttaphala½, devat±ya namassati;
nakkhatt±ni ca pucchati, utusa½vacchar±ni ca.
166. “Tass± utumhi nh±t±ya, hoti gabbhassa vokkamo;
tena doha¼in² hoti, suhad± tena vuccati.
167. “Sa½vacchara½ v± ³na½ v±, pariharitv± vij±yati;
tena s± janayant²ti, janetti tena vuccati.
168. “Thanakh²rena g²tena, aªgap±vuraºena ca;
rodanta½ putta½ toseti, tosent² tena vuccati.
169. “Tato v±t±tape ghore, mama½ katv± udikkhati;
d±raka½ appaj±nanta½, posent² tena vuccati.
170. “Yañca m±tudhana½ hoti, yañca hoti pituddhana½;
ubhayampetassa gopeti, api puttassa no siy±.
171. “Eva½ putta adu½ putta, iti m±t± vihaññati;
pamatta½ parad±resu, nis²the pattayobbane;
s±ya½ putta½ an±yanta½, iti m±t± vihaññati.
172. “Eva½ kicch± bhato poso, m±tu aparic±rako;
m±tari micch± caritv±na, niraya½ sopapajjati.
173. “Eva½ kicch± bhato poso, pitu aparic±rako;
pitari micch± caritv±na, niraya½ sopapajjati.
174. “Dhan±pi dhanak±m±na½, nassati iti me suta½;
m±tara½ aparicaritv±na, kiccha½ v± so nigacchati.
175. “Dhan±pi dhanak±m±na½, nassati iti me suta½;
pitara½ aparicaritv±na, kiccha½ v± so nigacchati.
176. “¾nando ca pamodo ca, sad± hasitak²¼ita½;
m±tara½ paricaritv±na, labbhameta½ vij±nato.
177. “¾nando ca pamodo ca, sad± hasitak²¼ita½;
pitara½ paricaritv±na, labbhameta½ vij±nato.
178. “D±nañca piyav±c± ca, atthacariy± ca y± idha;
sam±nattat± ca dhammesu, tattha tattha yath±raha½;
ete kho saªgah± loke, rathass±º²va y±yato.
179. “Ete ca saªgah± n±ssu, na m±t± puttak±raº±;
labhetha m±na½ p³ja½ v±, pit± v± puttak±raº±.
180. “Yasm± ca saªgah± ete, sammapekkhanti paº¹it±;
tasm± mahatta½ papponti, p±sa½s± ca bhavanti te.
181. “Brahm±ti m±t±pitaro, pubb±cariy±ti vuccare;
±huneyy± ca putt±na½, paj±ya anukampak±.
182. “Tasm± hi ne namasseyya, sakkareyya ca paº¹ito;
annena atho p±nena, vatthena sayanena ca;
ucch±danena nh±panena, p±d±na½ dhovanena ca.
183. “T±ya na½ p±ricariy±ya, m±t±pit³su paº¹it±;
idheva na½ pasa½santi, pecca sagge pamodat²”ti.
Tattha puttaphalanti puttasaªkh±ta½ phala½. Devat±ya namassat²ti “putto me uppajjat³”ti devat±ya namakk±ra½ karoti ±y±cati. Pucchat²ti “katarena nakkhattena j±to putto d²gh±yuko hoti, katarena app±yuko”ti eva½ nakkhatt±ni ca pucchati. Utusa½vacchar±ni c±ti “channa½ ut³na½ katarasmi½ utumhi j±to d²gh±yuko hoti, katarasmi½ utumhi app±yuko, kativass±ya v± m±tuy± j±to putto d²gh±yuko hoti, kativass±ya app±yuko”ti eva½ utusa½vacchar±ni ca pucchati. Utumhi nh±t±y±ti pupphe uppanne utumhi nh±t±ya. Vokkamoti tiººa½ sannip±t± gabbh±vakkanti hoti, kucchiya½ gabbho patiµµh±ti. Ten±ti tena gabbhena s± doha¼in² hoti. Ten±ti tad± tass± kucchimhi nibbattapaj±ya sineho uppajjati, tena k±raºena “suhad±”ti vuccati. Ten±ti tena k±raºena s± “janayant²”ti ca “janett²”ti ca vuccati. Aªgap±vuraºena c±ti thanantare nipajj±petv± sar²rasamphassa½ phar±pent² aªgasaªkh±teneva p±vuraºena. Tosent²ti saññ±pent² h±sent². Mama½ katv± udikkhat²ti “puttassa me upari v±to paharati, ±tapo pharat²”ti eva½ mama½k±ra½ katv± siniddhena hadayena udikkhati. Ubhayampetass±ti ubhayampi eta½ dhana½ etassa puttassa atth±ya aññesa½ adassetv± s±ragabbh±d²su m±t± gopeti. Eva½ putta, adu½ putt±ti “andhab±la putta, eva½ r±jakul±d²su appamatto hohi, aduñca kamma½ m± karoh²”ti sikkh±pent² iti m±t± vihaññati kilamati. Pattayobbaneti putte pattayobbane ta½ putta½ nis²the parad±resu pamatta½ s±ya½ an±gacchanta½ ñatv± assupuººehi nettehi magga½ olokent² vihaññati kilamati. Kicch± bhatoti kicchena bhato paµijaggito. Micch± caritv±n±ti m±tara½ apaµijaggitv±. Dhan±p²ti dhanampi, ayameva v± p±µho. Ida½ vutta½ hoti– dhanak±m±na½ uppanna½ dhanampi m±tara½ apaµijaggant±na½ nassat²ti me sutanti. Kiccha½ v± soti iti dhana½ v± tassa nassati, dukkha½ v±so puriso nigacchati. Labbhametanti eta½ idhaloke ca paraloke ca ±nand±disukha½ m±tara½ paricaritv± vij±nato paº¹itassa labbha½, sakk± laddhu½ t±disen±ti attho. D±nañc±ti m±t±pit³na½ d±na½ d±tabba½, piyavacana½ bhaºitabba½, uppannakiccas±dhanavasena attho caritabbo. Dhammes³ti jeµµh±pac±yanadhammesu tattha tattha parisamajjhe v± rahogat±na½ v± abhiv±dan±divasena sam±nattat± k±tabb±, na raho abhiv±dan±d²ni katv± parisati na k±tabb±ni, sabbattha sam±neneva bhavitabba½. Ete ca saªgah± n±ss³ti sace ete catt±ro saªgah± na bhaveyyu½. Sammapekkhant²ti samm± nayena k±raºena pekkhanti. Mahattanti seµµhatta½. Brahm±ti putt±na½ brahmasam± uttam± seµµh±. Pubb±cariy±ti paµham±cariy±. ¾huneyy±ti ±hunapaµigg±hak± yassa kassaci sakk±rassa anucchavik±. Annena athoti annena ceva attho p±nena ca. Pecc±ti k±lakiriy±ya pariyos±ne ito gantv± sagge pamodat²ti. Eva½ mahasatto sineru½ pavaµµento viya dhammadesana½ niµµh±pesi. Ta½ sutv± sabbepi te r±j±no balak±y± ca pas²di½su. Atha ne pañcasu s²lesu patiµµh±petv± “d±n±d²su appamatt± hoth±”ti ovaditv± uyyojesi. Sabbepi dhammena rajja½ k±retv± ±yupariyos±ne devanagara½ p³rayi½su. Soºapaº¹itanandapaº¹it±pi y±vat±yuka½ m±t±pitaro paricaritv± brahmalokapar±yaº± ahesu½. Satth± ima½ dhammadesana½ ±haritv± sacc±ni pak±setv± j±taka½ samodh±nesi, saccapariyos±ne m±tuposakabhikkhu sot±pattiphale patiµµhahi. Tad± m±t±pitaro m±h±r±jakul±ni ahesu½, nandapaº¹ito ±nando manojar±j± s±riputto, ekasatar±j±no as²timah±ther± ceva aññatarather± ca, catuv²sati akkhobhaºiyo buddhaparis±, soºapaº¹ito pana ahameva ahosinti.
Soºanandaj±takavaººan± dutiy±.
J±takudd±na½–
Atha sattatimamhi nip±tavare, sabh±vantu kus±vatir±javaro;
atha soºasunandavaro ca puna, abhiv±sitasattatimamhi suteti.
Sattatinip±tavaººan± niµµhit±.