So devalok± cavitv± b±r±ºasirañño uyy±ne sil±paµµapokkharaºiya½ padumagabbhe nibbatto. Tañca ratti½ pacc³sasamaye mahes² supinantena v²sati-itthisahassaparivut± uyy±na½ gantv± sil±paµµapokkharaºiya½ padumagabbhe putta½ laddh± viya ahosi. S± pabh±t±ya rattiy± s²l±ni rakkham±n± tattha gantv± eka½ padumapuppha½ addasa, ta½ neva t²re hoti na gambh²re. Saha dassaneneva cass± tattha puttasineho uppajji. S± saya½ eva otaritv± ta½ puppha½ aggahesi, pupphe gahitamatteyeva patt±ni vikasi½su. Tattha suvaººapaµima½ viya d±raka½ addasa, disv±va “putto me laddho”ti sadda½ nicch±resi. Mah±jano s±dhuk±rasahass±ni pavattesi. Rañño ca pesesi. R±j± sutv± “kattha laddho”ti pucchitv± laddhok±sa½ sutv± “uyy±nañca pokkharaºiya½ padumañca amh±ka½yeva, tasm± amh±ka½ khette j±tatt± khettajo n±m±ya½ putto”ti vatv± nagara½ pavesetv± v²satisahassa-itthiyo dh±tikicca½ k±resi. Y± y± kum±rassa ruci½ ñatv± patthita½ patthita½ kh±dan²ya½ kh±d±peti, s± s± sahassa½ labhati. Sakalab±r±ºas² calit±, sabbo jano kum±rassa paºº±k±rasahass±ni pesesi. Kum±ro ta½ ta½ atinetv± “ima½ kh±da, ima½ bhuñj±”ti vuccam±no bhojanena ubb±¼ho ukkaºµhito hutv± gopuradv±ra½ gantv± l±kh±gu¼akena k²¼ati.
Tad± aññataro paccekabuddho b±r±ºasi½ niss±ya isipatane vasati. So k±lasseva vuµµh±ya sen±sanavattasar²raparikammamanasik±r±d²ni sabbakicc±ni katv± paµisall±n± vuµµhito “ajja kattha bhikkha½ gahess±m²”ti ±vajjento kum±rassa sampatti½ disv± “esa pubbe ki½ kamma½ kar²”ti v²ma½santo “m±disassa piº¹ap±ta½ datv± catasso patthan± patthesi, tattha tisso siddh±, ek± t±va na sijjhati, tassa up±yena ±rammaºa½ dassem²”ti bhikkh±c±ravasena kum±rassa santika½ agam±si. Kum±ro ta½ disv± “samaºa, m± idha ±gacchi, ime hi tampi ‘ima½ kh±da, ima½ bhuñj±’ti vadeyyun”ti ±ha. So ekavacaneneva tato nivattitv± attano sen±sana½ agam±si. Kum±ro parijana½ ±ha– “aya½ samaºo may± vuttamattova nivatto, kuddho nu kho mam±”ti. So tehi “pabbajit± n±ma na kodhapar±yaº± honti, parena pasannamanena ya½ dinna½, tena y±pent²”ti vuccam±nepi “duµµho evar³po n±ma samaºo, kham±pess±mi nan”ti m±t±pit³na½ ±rocetv± hatthi½ abhiruhitv± mahat± r±j±nubh±vena isipatana½ gantv± migay³tha½ disv± pucchi– “kinn±mete”ti? “Ete, s±mi, mig± n±m±”ti. “Etesa½ ‘ima½ kh±datha, ima½ bhuñjatha, ima½ s±yath±’ti vatv± paµijaggant± atth²”ti? “Natthi, s±mi, yattha tiºodaka½ sulabha½ tattha vasant²”ti.
Kum±ro “yath± ime arakkhiyam±n±va yattha icchanti, tattha vasanti, kad± nu kho ahampi eva½ vaseyyan”ti eta½ ±rammaºa½ aggahesi. Paccekabuddhopi tassa ±gamana½ ñatv± sen±sanamaggañca caªkamanañca sammajjitv± maµµha½ katv± ekadvattikkhattu½ caªkamitv± padanikkhepa½ dassetv± div±vih±rok±sañca paººas±lañca sammajjitv± maµµha½ katv± pavisanapadanikkhepa½ dassetv± nikkhamanapadanikkhepa½ adassetv± aññatra agam±si. Kum±ro tattha gantv± ta½ padesa½ sammajjitv± maµµhakata½ disv± “vasati maññe ettha so paccekabuddho”ti parijanena bh±sita½ sutv± ±ha– “p±topi so samaºo dussati, id±ni hatthi-ass±d²hi attano ok±sa½ akkanta½ disv± suµµhutara½ dusseyya, idheva tumhe tiµµhath±”ti hatthikkhandh± oruyha ekakova sen±sana½ paviµµho vattas²sena susammaµµhok±se padanikkhepa½ disv± “so d±n±ya½ samaºo ettha caªkamanto na vaºijj±dikamma½ cintesi, addh±ya½ attano hitameva cintesi maññe”ti pasannam±naso caªkama½ abhiruhitv± d³r²kataputhuvitakko gantv± p±s±ºaphalake nis²ditv± sañj±ta-ekaggo hutv± paººas±la½ pavisitv± vipassanto paccekabodhiñ±ºa½ adhigantv± purimanayeneva purohitena kammaµµh±na½ pucchito gaganatale nisinno ima½ g±thamabh±si.
Tattha migoti dve mig±– eº²migo ca pasadamigo ca. Apica sabbesa½ ±raññik±na½ catuppad±na½ eta½ adhivacana½. Idha pana pasadamigo adhippetoti vadanti. Araññamh²ti g±mañca g±m³pac±rañca µhapetv± avasesa½ arañña½, idha pana uyy±na½ adhippeta½, tasm± “uyy±namh²”ti vutta½ hoti. Yath±ti paµibh±ge. Abaddhoti rajjubandhan±d²hi abaddho, etena vissatthacariya½ d²peti. Yenicchaka½ gacchati vocar±y±ti yena yena dis±bh±gena gantumicchati, tena tena dis±bh±gena gocar±ya gacchati. Vuttampi ceta½ bhagavat±–
“Seyyath±pi bhikkhave, ±raññako migo araññe pavane caram±no vissattho gacchati, vissattho tiµµhati, vissattho nis²dati, vissattho seyya½ kappeti. Ta½ kissa hetu? An±p±thagato, bhikkhave, luddassa, evameva kho, bhikkhave, bhikkhu vivicceva k±mehi…pe… paµhama½ jh±na½ upasampajja viharati. Aya½ vuccati, bhikkhave, bhikkhu antamak±si m±ra½ apada½, vadhitv± m±racakkhu½ adassana½ gato p±pimato”ti (ma. ni. 1.287; c³¼ani. khaggavis±ºasuttaniddesa 125) vitth±ro.
Seritanti sacchandavuttita½ apar±yattata½ v±, ida½ vutta½ hoti– yath± migo araññamhi abaddho yenicchaka½ gacchati gocar±ya, tath± kad± nu kho ahampi taºh±bandhana½ chinditv± eva½ gaccheyyanti. Viññ³ paº¹ito naro serita½ pekkham±no eko careti.

Migo-araññag±th±vaººan± niµµhit±.

96. ¾mantan± hot²ti k± uppatti? B±r±ºasirañño kira mah±-upaµµh±nasamaye amacc± upasaªkami½su. Tesu eko amacco “deva, sotabba½ atth²”ti ekamanta½ gamana½ y±ci. So uµµh±y±san± agam±si. Puna eko mah±-upaµµh±ne nisinna½ y±ci, eko hatthikkhandhe nisinna½, eko assapiµµhiya½ nisinna½, eko suvaººarathe nisinna½, eko sivik±ya nis²ditv± uyy±na½ gacchanta½ y±ci. R±j± tato orohitv± agam±si. Aparo janapadac±rika½ gacchanta½ y±ci, tassapi vacana½ sutv± hatthikkhandhato oruyha ekamanta½ agam±si. Eva½ so tehi nibbinno hutv± pabbaji. Amacc± issariyena va¹¹hanti. Tesu eko gantv± r±j±na½ ±ha– “asuka½ n±ma, mah±r±ja, janapada½ mayha½ deh²”ti. R±j± ta½ “itthann±mo bhuñjat²”ti bhaºati. So rañño vacana½ an±diyitv± “gacch±maha½ ta½ janapada½ gahetv± bhuñj±m²”ti tattha gantv± kalaha½ katv± puna ubhopi rañño santika½ ±gantv± aññamaññassa dosa½ ±rocenti. R±j± “na sakk± ime tosetun”ti tesa½ lobhe ±d²nava½ disv± vipassanto paccekabodhi½ sacch±k±si. So purimanayena ima½ ud±na½ abh±si.
Tassattho sah±yamajjhe µhitassa div±seyyasaªkh±te v±se ca, mah±-upaµµh±nasaªkh±te µh±ne ca, uyy±nagamanasaªkh±te gamane ca, janapadac±rikasaªkh±t±ya c±rik±ya ca, “ida½ me suºa, ida½ me deh²”ti-±din± nayena tath± tath± ±mantan± hoti, tasm± aha½ tattha nibbijjitv± y±ya½ ariyajanasevit± anek±nisa½s± ekantasukh±, eva½ santepi lobh±bhibh³tehi sabbak±purisehi anabhipatthit± pabbajj±, ta½ anabhijjhita½ paresa½ avasavattanena bhabbapuggalavasena seritañca pekkham±no vipassana½ ±rabhitv± anukkamena paccekabodhi½ adhigatosmi. Sesa½ vuttanayamev±ti.

¾mantan±g±th±vaººan± niµµhit±.

97. Khi¹¹±rat²ti k± uppatti? B±r±ºasiya½ kira ekaputtakabrahmadatto n±ma r±j± ahosi. So tassa ekaputtako piyo ahosi man±po p±ºasamo, r±j± sabba-iriy±pathesu puttaka½ gahetv±va vattati. So ekadivasa½ uyy±na½ gacchanto ta½ µhapetv± gato. Kum±ropi ta½ divasa½yeva uppannena by±dhin± mato. Amacc± “puttasinehena rañño hadayampi phaleyy±”ti an±rocetv±va na½ jh±pesu½. R±j± uyy±ne sur±madena matto putta½ neva sarati, tath± dutiyadivasepi nh±nabhojanavel±su. Atha bhutt±v² nisinno saritv± “putta½ me ±neth±”ti ±ha. Tassa anur³pena vidh±nena ta½ pavatti½ ±rocesu½. Tato sok±bhibh³to nisinno eva½ yoniso manas±k±si– “imasmi½ sati ida½ hoti, imassupp±d± ida½ uppajjat²”ti. Eva½ anukkamena anulomapaµiloma½ paµiccasamupp±da½ sammasanto paccekasambodhi½ sacch±k±si. Sesa½ sa½saggag±th±vaººan±ya½ vuttasadisameva µhapetv± g±th±yatthavaººana½.
Atthavaººan± pana– khi¹¹±ti k²¼an±. S± duvidh± hoti k±yik± ca v±casik± ca. Tattha k±yik± n±ma hatth²hipi k²¼anti, assehipi rathehipi dhan³hipi thar³hip²ti evam±di. V±casik± n±ma g²ta½ silokabhaºana½ mukhabheri-±lambarabher²ti evam±di. Rat²ti pañcak±maguºarati. Vipulanti y±va aµµhimiñja½ ahacca µh±nena sakalattabh±vaby±paka½. Sesa½ p±kaµameva Anusandhiyojan±pi cettha sa½saggag±th±ya vuttanayeneva veditabb±, tato parañca sabba½.

Khi¹¹±ratig±th±vaººan± niµµhit±.

98. C±tuddisoti k± uppatti? Pubbe kira kassapassa bhagavato s±sane pañca paccekabodhisatt± pabbajitv± v²sati vassasahass±ni gatapacc±gatavatta½ p³retv± devaloke nibbatt±. Tato cavitv± tesa½ jeµµhako b±r±ºasir±j± ahosi, ses± p±katikar±j±no. Te catt±ropi kammaµµh±na½ uggaºhitv± rajja½ pah±ya pabbajitv± anukkamena paccekabuddh± hutv± nandam³lakapabbh±re vasant± ekadivasa½ sam±pattito vuµµh±ya va½sakka¼²rag±th±ya½ vuttanayeneva attano kammañca sah±yañca ±vajjetv± ñatv± b±r±ºasirañño up±yena ±rammaºa½ dassetu½ ok±sa½ gavesanti. So ca r±j± tikkhattu½ rattiy± ubbijjati, bh²to vissara½ karoti, mah±tale dh±vati. Purohitena k±lasseva vuµµh±ya sukhaseyya½ pucchitopi “kuto me, ±cariya, sukhan”ti sabba½ ta½ pavatti½ ±rocesi. Purohitopi “aya½ rogo na sakk± yena kenaci uddha½ virecan±din± bhesajjakammena vinetu½, mayha½ pana kh±dan³p±yo uppanno”ti cintetv± “rajjah±nij²vitantar±y±d²na½ pubbanimitta½ eta½, mah±r±j±”ti r±j±na½ suµµhutara½ ubbejetv± “tassa v³pasamanattha½ ettake ca ettake ca hatthi-assarath±dayo hiraññasuvaººañca dakkhiºa½ datv± yañño yajitabbo”ti yaññayajane sam±dapesi.
Tato paccekabuddh± anek±ni p±ºasahass±ni yaññatth±ya sampiº¹iyam±n±ni disv± “etasmi½ kamme kate dubbodhaneyyo bhavissati, handa na½ paµikacceva gantv± pekkh±m±”ti va½sakka¼²rag±th±ya½ vuttanayena ±gantv± piº¹±ya caram±n± r±jaªgaºe paµip±µiy± agama½su. R±j± s²hapañjare µhito r±jaªgaºa½ olokayam±no te addakkhi, saha dassaneneva cassa sineho uppajji. Tato te pakkos±petv± ±k±satale paññatt±sane nis²d±petv± sakkacca½ bhojetv± katabhattakicce “ke tumhe”ti pucchi. “Maya½, mah±r±ja, c±tuddis± n±m±”ti. “Bhante, c±tuddis±ti imassa ko attho”ti? “Cat³su dis±su katthaci kutoci bhaya½ v± cittutr±so v± amh±ka½ natthi, mah±r±j±”ti. “Bhante, tumh±ka½ ta½ bhaya½ ki½ k±raº± na hot²”ti? “Maya½, mah±r±ja, metta½ bh±vema, karuºa½ bh±vema, mudita½ bh±vema, upekkha½ bh±vema. Tena no ta½ bhaya½ na hot²”ti vatv± uµµh±y±san± attano vasanaµµh±na½ agama½su.
Tato r±j± cintesi– “ime samaº± ‘mett±dibh±van±ya bhaya½ na hot²’ti bhaºanti, br±hmaº± pana anekasahassap±ºavadha½ vaººayanti, kesa½ nu kho vacana½ saccan”ti? Athassa etadahosi– “samaº± suddhena asuddha½ dhovanti, br±hmaº± pana asuddhena asuddha½. Na sakk± kho pana asuddhena asuddha½ dhovitu½, pabbajit±na½ eva vacana½ saccan”ti. So “sabbe satt± sukhit± hont³”ti-±din± nayena mett±dayo catt±ropi brahmavih±re bh±vetv± hitapharaºena cittena amacce ±º±pesi– “sabbe p±ºe muñcatha, s²t±ni p±n²y±ni pivantu, harit±ni tiº±ni kh±dantu, s²to ca v±to tesa½ upav±yat³”ti Te tath± aka½su.