125. Sasunti sassu½. Hant²ti p±ºin± v± le¹¹un± v± aññena v± kenaci paharati. Roset²ti kodhamassa sañjaneti v±c±ya pharusavacanena. 126. Atthanti sandiµµhikasampar±yikaparamatthesu ya½kiñci. Pucchito santoti puµµho sam±no. Anatthamanus±sat²ti tassa ahitameva ±cikkhati. Paµicchannena mantet²ti attha½ ±cikkhantopi yath± so na j±n±ti, tath± ap±kaµehi padabyañjanehi paµicchannena vacanena manteti, ±cariyamuµµhi½ v± katv± d²gharatta½ vas±petv± s±vasesameva manteti. 127. Yo katv±ti ettha may± pubbabh±ge p±picchat± vutt±. Y± s± “idhekacco k±yena duccarita½ caritv±, v±c±ya duccarita½ caritv±, manas± duccarita½ caritv±, tassa paµicch±danahetu p±pika½ iccha½ paºidahati, m± ma½ jaññ±ti icchat²”ti eva½ ±gat±. Yath± aññe na j±nanti, tath± karaºena kat±nañca avivaraºena paµicchann± assa kammant±ti paµicchannakammanto. 128. Parakulanti ñ±tikula½ v± mittakula½ v±. ¾gatanti yassa tena kule bhutta½, ta½ attano geham±gata½ p±nabhojan±d²hi nappaµip³jeti, na v± deti, avabhutta½ v± det²ti adhipp±yo. 129. Yo br±hmaºa½ v±ti par±bhavasutte vuttanayameva. 130. Bhattak±le upaµµhiteti bhojanak±le j±te. Upaµµhitantipi p±µho, bhattak±le ±gatanti attho. Roseti v±c± na ca det²ti “atthak±mo me aya½ balakk±rena ma½ puñña½ k±r±petu½ ±gato”ti acintetv± appatir³pena pharusavacanena roseti, antamaso sammukhabh±vamattampi cassa na deti, pageva bhojananti adhipp±yo. 131. Asata½ yodha pabr³t²ti yo idha yath± nimitt±ni dissanti “asukadivase idañcidañca te bhavissat²”ti eva½ asajjan±na½ vacana½ pabr³ti. “Asantan”tipi p±µho, abh³tanti attho. Pabr³t²ti bhaºati “amukasmi½ n±ma g±me mayha½ ²diso gharavibhavo, ehi tattha gacch±ma, gharaº² me bhavissasi, idañcidañca te dass±m²”ti parabhariya½ parad±si½ v± vañcento dhutto viya. Nijig²s±noti nijig²sam±no maggam±no, ta½ vañcetv± ya½kiñci gahetv± pal±yituk±moti adhipp±yo. 132. Yo catt±nanti yo ca att±na½. Samukka½seti j±ti-±d²hi samukka½sati uccaµµh±ne µhapeti. Pare ca mavaj±n±t²ti tehiyeva pare avaj±n±ti, n²ca½ karoti. Ma-k±ro padasandhikaro Nih²noti guºavu¹¹hito parih²no, adhamabh±va½ v± gato. Sena m±nen±ti tena ukka½san±vaj±nanasaªkh±tena attano m±nena. 133. Rosakoti k±yav±c±hi paresa½ rosajanako. Kadariyoti thaddhamacchar², yo pare paresa½ dente añña½ v± puñña½ karonte v±reti, tasseta½ adhivacana½. P±picchoti asantaguºasambh±vanicch±ya samann±gato. Macchar²ti ±v±s±dimacchariyayutto. Saµhoti asantaguºappak±sanalakkhaºena s±µheyyena samann±gato, asamm±bh±s² v± ak±tuk±mopi “karom²”ti-±divacanena. N±ssa p±pajigucchanalakkhaº± hir², n±ssa utt±sanato ubbegalakkhaºa½ ottappanti ahiriko anottapp². 134. Buddhanti samm±sambuddha½. Paribh±sat²ti “asabbaññ³”ti-±d²hi apavadati, s±vakañca “duppaµipanno”ti-±d²hi. Paribb±ja½ gahaµµha½ v±ti s±vakavisesanameveta½ pabbajita½ v± tassa s±vaka½, gahaµµha½ v± paccayad±yakanti attho. B±hiraka½ v± paribb±jaka½ ya½kiñci gahaµµha½ v± abh³tena dosena paribh±sat²ti evampettha attha½ icchanti por±º±. 135. Anaraha½ santoti akh²º±savo sam±no. Araha½ paµij±n±t²ti “aha½ arah±”ti paµij±n±ti, yath± na½ “arah± ayan”ti j±nanti, tath± v±ca½ nicch±reti, k±yena parakkamati, cittena icchati adhiv±seti. Coroti theno. Sabrahmake loketi ukkaµµhavasena ±ha– sabbaloketi vutta½ hoti Loke hi sandhicchedananillopaharaºa-ek±g±rikakaraºaparipanthatiµµhan±d²hi paresa½ dhana½ vilumpant± cor±ti vuccanti. S±sane pana parisasampatti-±d²hi paccay±d²ni vilumpant±. Yath±ha–
“Pañcime, bhikkhave, mah±cor± santo sa½vijjam±n± lokasmi½. Katame pañca? Idha, bhikkhave, ekaccassa mah±corassa eva½ hoti ‘kud±ssu n±m±ha½ satena v± sahassena v± parivuto g±manigamar±jadh±n²su ±hiº¹iss±mi hananto, gh±tento, chindanto, ched±pento, pacanto p±centoti, so aparena samayena satena v± sahassena v± parivuto g±manigamar±jadh±n²su ±hiº¹ati hananto…pe… p±cento. Evameva kho, bhikkhave, idhekaccassa p±pabhikkhuno eva½ hoti ‘kud±ssu n±m±ha½ satena v±…pe… r±jadh±n²su c±rika½ cariss±mi sakkato, garukato, m±nito, p³jito, apacito, gahaµµh±nañceva pabbajit±nañca l±bh² c²vara…pe… parikkh±r±nan’ti. So aparena samayena satena v± sahassena v± parivuto g±manigamar±jadh±n²su c±rika½ carati sakkato…pe… parikkh±r±na½. Aya½, bhikkhave, paµhamo mah±coro santo sa½vijjam±no lokasmi½.
“Puna capara½, bhikkhave, idhekacco p±pabhikkhu tath±gatappavedita½ dhammavinaya½ pariy±puºitv± attano dahati, aya½, bhikkhave, dutiyo…pe… lokasmi½.
“Puna capara½, bhikkhave, idhekacco p±pabhikkhu suddha½ brahmac±ri½ parisuddha½ brahmacariya½ caranta½ am³lakena abrahmacariyena anuddha½seti. Aya½, bhikkhave, tatiyo…pe… lokasmi½.
“Puna capara½, bhikkhave, idhekacco, p±pabhikkhu y±ni t±ni saªghassa garubhaº¹±ni garuparikkh±r±ni, seyyathida½– ±r±mo, ±r±mavatthu, vih±ro, vih±ravatthu, mañco, p²µha½, bhisi, bimbohana½, lohakumbh², lohabh±ºaka½, lohav±rako, lohakaµ±ha½, v±si, pharasu, kuµh±r², kud±lo, nikh±dana½, valli, ve¼u, muñja½, pabbaja½, tiºa½, mattik±, d±rubhaº¹a½, mattik±bhaº¹a½, tehi gihi½ saªgaºh±ti upal±peti. Aya½, bhikkhave, catuttho…pe… lokasmi½.
“Sadevake, bhikkhave, loke…pe… sadevamanuss±ya aya½ aggo mah±coro, yo asanta½ abh³ta½ uttarimanussadhamma½ ullapat²”ti (p±r±. 195).
Tattha lokiyacor± lokiyameva dhanadhaññ±di½ thenenti. S±sane vuttacoresu paµhamo tath±r³pameva c²var±dipaccayamatta½, dutiyo pariyattidhamma½, tatiyo parassa brahmacariya½, catuttho saªghikagarubhaº¹a½, pañcamo jh±nasam±dhisam±pattimaggaphalappabheda½ lokiyalokuttaraguºadhana½, lokiyañca c²var±dipaccayaj±ta½. Yath±ha– “theyy±ya vo, bhikkhave, raµµhapiº¹o bhutto”ti. Tattha yv±ya½ pañcamo mah±coro, ta½ sandh±y±ha bhagav± “coro sabrahmake loke”ti. So hi “sadevake, bhikkhave, loke…pe… sadevamanuss±ya aya½ aggo mah±coro, yo asanta½ abh³ta½ uttarimanussadhamma½ ullapat²”ti (p±r±. 195) eva½ lokiyalokuttaradhanathenanato aggo mah±coroti vutto, tasm± ta½ idh±pi “sabrahmake loke”ti imin± ukkaµµhaparicchedena pak±sesi. Eso kho vasal±dhamoti. Ettha khoti avadh±raºattho, tena eso eva vasal±dhamo. Vasal±na½ h²no sabbapacchimakoti avadh±reti. Kasm±? Visiµµhavatthumhi theyyadhammavassanato, y±va ta½ paµiñña½ na vissajjeti, t±va avigatavasalakaraºadhammato c±ti. Ete kho vasal±ti. Id±ni ye te paµhamag±th±ya ±sayavipattivasena kodhan±dayo pañca, p±pamakkhi½ v± dvidh± katv± cha, dutiyag±th±ya payogavipattivasena p±ºahi½sako eko, tatiy±ya payogavipattivaseneva g±manigamanigg±hako eko, catutth±ya theyy±vah±ravasena eko, pañcam±ya iºavañcanavasena eko, chaµµh±ya pasayh±vah±ravasena panthad³sako eko, sattam±ya k³µasakkhivasena eko, aµµham±ya mittadubbhivasena eko, navam±ya akataññuvasena eko, dasam±ya katan±sanavihesanavasena eko, ek±dasam±ya hadayavañcanavasena eko, dv±dasam±ya paµicchannakammantavasena dve, terasam±ya akataññuvasena eko, cuddasam±ya vañcanavasena eko, pannarasam±ya vihesanavasena eko, so¼asam±ya vañcanavasena eko, sattarasam±ya attukka½sanaparavambhanavasena dve, aµµh±rasam±ya payog±sayavipattivasena rosak±dayo satta, ek³nav²satim±ya paribh±sanavasena dve, v²satim±ya aggamah±coravasena ekoti eva½ tetti½sa catutti½sa v± vasal± vutt±. Te niddisanto ±ha “ete kho vasal± vutt±, may± ye te pak±sit±”ti. Tassattho– ye te may± pubbe “j±n±si pana tva½, br±hmaºa, vasalan”ti eva½ saªkhepato vasal± vutt±, te vitth±rato ete kho pak±sit±ti. Atha v± ye te may± puggalavasena vutt±, te dhammavasen±pi ete kho pak±sit±. Atha v± ete kho vasal± vutt± ariyehi kammavasena, na j±tivasena, may± ye te pak±sit± “kodhano upan±h²”ti-±din± nayena. 136. Eva½ bhagav± vasala½ dassetv± id±ni yasm± br±hmaºo sak±ya diµµhiy± at²va abhiniviµµho hoti, tasm± ta½ diµµhi½ paµisedhento ±ha “na jacc± vasalo hot²”ti. Tassattho– paramatthato hi na jacc± vasalo hoti, na jacc± hoti br±hmaºo, apica kho kammun± vasalo hoti, kammun± hoti br±hmaºo, aparisuddhakammavassanato vasalo hoti, parisuddhena kammun± aparisuddhav±hanato br±hmaºo hoti. Yasm± v± tumhe h²na½ vasala½ ukkaµµha½ br±hmaºa½ maññittha, tasm± h²nena kammun± vasalo hoti, ukkaµµhena kammun± br±hmaºo hot²ti evampi attha½ ñ±pento evam±ha. 137-139. Id±ni tamevattha½ nidassanena s±dhetu½ “tadamin±pi j±n±th±”ti-±dik± tisso g±th±yo ±ha. T±su dve catupp±d±, ek± chapp±d±, t±sa½ attho– ya½ may± vutta½ “na jacc± vasalo hot²”ti-±di, tadamin±pi j±n±tha, yath± meda½ nidassana½, ta½ imin±pi pak±rena j±n±tha, yena me pak±rena yena s±maññena ida½ nidassananti vutta½ hoti. Katama½ nidassananti ce? Caº¹±laputto sop±ko…pe… brahmalok³papattiy±ti. Caº¹±lassa putto caº¹±laputto. Attano kh±danatth±ya mate sunakhe labhitv± pacat²ti sop±ko. M±taªgoti eva½n±mo vissutoti eva½ h²n±ya j±tiy± ca j²vik±ya ca n±mena ca p±kaµo. Soti purimapadena sambandhitv± so m±taªgo yasa½ parama½ patto, abbhuta½ uttama½ ativisiµµha½ yasa½ kitti½ pasa½sa½ patto. Ya½ sudullabhanti ya½ u¼±rakul³papannen±pi dullabha½, h²nakul³papannena sudullabha½. Eva½ yasappattassa ca ±gacchu½ tassupaµµh±na½, khattiy± br±hmaº± bah³, tassa m±taªgassa p±ricariyattha½ khattiy± ca br±hmaº± ca aññe ca bah³ vessasudd±dayo jambud²pamanuss± yebhuyyena upaµµh±na½ ±gami½s³ti attho. Eva½ upaµµh±nasampanno so m±taªgo vigatakilesarajatt± viraja½, mahantehi buddh±d²hi paµipannatt± mah±patha½, brahmalokasaªkh±ta½ devaloka½ y±petu½ samatthatt± devalokay±nasaññita½ aµµhasam±pattiy±na½ abhiruyha, t±ya paµipattiy± k±mar±ga½ vir±jetv±, k±yassa bhed± brahmalok³pago ahu, s± tath± h²n±pi na na½ j±ti niv±resi brahmalok³papattiy±, brahmalok³papattitoti vutta½ hoti. Aya½ panattho eva½ veditabbo– at²te kira mah±puriso tena tenup±yena sattahita½ karonto sop±kaj²vike caº¹±lakule uppajji. So n±mena m±taªgo r³pena duddasiko hutv± bahinagare cammakuµik±ya vasati, antonagare bhikkha½ caritv± j²vika½ kappeti. Athekadivasa½ tasmi½ nagare sur±nakkhatte ghosite dhutt± yath±sakena pariv±rena k²¼anti. Aññatar±pi br±hmaºamah±s±ladh²t± pannarasaso¼asavassuddesik± devakaññ± viya r³pena dassan²y± p±s±dik± “attano kulava½s±nur³pa½ k²¼iss±m²”ti pah³ta½ khajjabhojj±dik²¼anasambh±ra½ sakaµesu ±ropetv± sabbasetava¼avayutta½ y±nam±ruyha mah±pariv±rena uyy±nabh³mi½ gacchati diµµhamaªgalik±ti n±mena. S± kira “dussaºµhita½ r³pa½ avamaªgalan”ti daµµhu½ na icchati, tenass± diµµhamaªgalik±tveva saªkh± udap±di.