Eva½ caturo paºidhayo katv±, ta½ padumapupphakal±pa½ p³jetv±, paccekabuddhassa pañcapatiµµhitena vanditv± “pupphasadiso eva me gandho ceva vaººo ca hot³”ti ima½ pañcama½ paºidhi½ ak±si. Tato paccekabuddho patta½ pupphakal±pañca gahetv± ±k±se µhatv±–
“Icchita½ patthita½ tuyha½, khippameva samijjhatu;
sabbe p³rentu saªkapp±, cando pannaraso yath±”ti.–
Im±ya g±th±ya seµµhidh²t±ya anumodana½ katv± “seµµhidh²t± ma½ gacchanta½ passat³”ti adhiµµhahitv± nandam³lakapabbh±ra½ agam±si. Seµµhidh²t±ya ta½ disv± mahat² p²ti uppann±. Bhavantare kata½ akusalakamma½ anok±sat±ya parikkh²ºa½, ciñcambiladhotatambabh±janamiva suddh± j±t±. T±vadeva cass± patikule ñ±tikule ca sabbo jano tuµµho “ki½ karom±”ti piyavacan±ni paºº±k±r±ni ca pesesi. Seµµhiputto manusse pesesi “s²gha½ s²gha½ ±netha seµµhidh²tara½, aha½ vissaritv± uyy±na½ ±gato”ti. Tato pabhuti ca na½ ure vilittacandana½ viya ±muttamutt±h±ra½ viya puppham±la½ viya ca piy±yanto parihari.
S± tattha y±vat±yuka½ issariyabhogasukha½ anubhavitv± k±la½ katv± purisabh±vena devaloke padumapupphe uppajji. So devaputto gacchantopi padumapupphagabbheyeva gacchati, tiµµhantopi, nis²dantopi, sayantopi padumagabbheyeva sayati. Mah±padumadevaputtoti cassa n±ma½ aka½su. Eva½ so tena iddh±nubh±vena anulomapaµiloma½ chadevaloke eva sa½sarati. Tena ca samayena b±r±ºasirañño v²sati itthisahass±ni honti. R±j± ekiss±pi kucchiya½ putta½ na labhati. Amacc± r±j±na½ viññ±pesu½ “deva, kulava½s±nup±lako putto icchitabbo, atraje avijjam±ne khetrajopi kulava½sadharo hot²”ti. R±j± “µhapetv± mahesi½ avases± n±µakitthiyo satt±ha½ dhamman±µaka½ karoth±”ti yath±k±ma½ bahi car±pesi, tath±pi putta½ n±lattha. Puna amacc± ±ha½su– “mah±r±ja, mahes² n±ma puññena ca paññ±ya ca sabbitth²na½ agg±, appeva n±ma devo mahesiy±pi kucchismi½ putta½ labheyy±”ti. R±j± mahesiy± etamattha½ ±rocesi. S± ±ha– “mah±r±ja, y± itth² saccav±din² s²lavat², s± putta½ labheyya, hirottapparahit±ya kuto putto”ti p±s±da½ abhiruhitv± pañca s²l±ni sam±diyitv± punappuna½ anumajjati. S²lavatiy± r±jadh²t±ya pañca s²l±ni anumajjantiy± puttapatthan±citte uppannamatte sakkassa ±sana½ santappi. Atha sakko ±sanat±pak±raºa½ ±vajjento etamattha½ viditv± “s²lavatiy± r±jadh²t±ya puttavara½ dem²”ti ±k±sen±gantv± deviy± sammukhe µhatv± “ki½ patthesi dev²”ti pucchi. “Putta½, mah±r±j±”ti. “Dammi te, devi, putta½, m± cintay²”ti vatv± devaloka½ gantv± “atthi nu kho ettha kh²º±yuko”ti ±vajjento “aya½ mah±padumo uparidevaloke uppajjitu½ ito cavat²”ti ñatv± tassa vim±na½ gantv± “t±ta mah±paduma, manussaloka½ gacch±h²”ti y±ci. So ±ha– “mah±r±ja, m± eva½ bhaºi, jeguccho manussaloko”ti. “T±ta, tva½ manussaloke puñña½ katv± idh³papanno, tattheva µhatv± p±ramiyo p³retabb±, gaccha, t±t±”ti. “Dukkho, mah±r±ja, gabbhav±so, na sakkomi tattha vasitun”ti. “Ki½ te, t±ta, gabbhav±sena, tath± hi tva½ kammamak±si, yath± padumagabbheyeva nibbattissasi, gaccha, t±t±”ti punappuna½ vuccam±no adhiv±sesi. Tato mah±padumo devalok± cavitv± b±r±ºasirañño uyy±ne sil±paµµapokkharaºiya½ padumagabbhe nibbatto. Tañca ratti½ mahes² pacc³sasamaye supinantena v²sati-itthisahassaparivut± uyy±na½ gantv± sil±paµµapokkharaºiya½ padumassare putta½ laddh± viya ahosi. S± pabh±t±ya rattiy± s²l±ni rakkham±n± tatheva tattha gantv± eka½ padumapuppha½ addasa. Ta½ neva t²re hoti na gambh²re. Saha dassaneneva cass± tattha puttasineho uppajji. S± s±ma½yeva pavisitv± ta½ puppha½ aggahesi. Pupphe gahitamatteyeva patt±ni vikasi½su. Tattha taµµake ±sittasuvaººapaµima½ viya d±raka½ addasa. Disv±va “putto me laddho”ti sadda½ nicch±resi. Mah±jano s±dhuk±rasahass±ni muñci, rañño ca pesesi. R±j± sutv± “kattha laddho”ti pucchitv± laddhok±sañca sutv± “uyy±nañca pokkharaºiya½ padumañca amh±kaññeva khetta½, tasm± amh±ka½ khette j±tatt± khetrajo n±m±ya½ putto”ti vatv± nagara½ pavesetv± v²satisahassa-itthiyo dh±tikicca½ k±r±pesi. Y± y± kum±rassa ruci½ ñatv± patthitapatthita½ kh±dan²ya½ kh±d±peti, s± s± sahassa½ labhati. Sakalab±r±ºas² calit±, sabbo jano kum±rassa paºº±k±rasahass±ni pesesi. Kum±ro ta½ ta½ atinetv± “ima½ kh±da, ima½ bhuñj±”ti vuccam±no bhojanena ubb±¼ho ukkaºµhito hutv±, gopuradv±ra½ gantv±, l±kh±gu¼akena k²¼ati. Tad± aññataro paccekabuddho b±r±ºasi½ niss±ya isipatane vasati. So k±lasseva vuµµh±ya sen±sanavattasar²raparikammamanasik±r±d²ni sabbakicc±ni katv±, paµisall±n± vuµµhito “ajja kattha bhikkha½ gahess±m²”ti ±vajjento kum±rassa sampatti½ disv± “esa pubbe ki½ kamma½ kar²”ti v²ma½santo “m±disassa piº¹ap±ta½ datv±, catasso patthan± patthesi tattha tisso siddh±, ek± t±va na sijjhati, tassa up±yena ±rammaºa½ dassem²”ti bhikkh±cariyavasena kum±rassa santika½ agam±si. Kum±ro ta½ disv± “samaºa, m± idha ±gacchi, ime hi tampi ‘ida½ kh±da, ida½ bhuñj±’ti vadeyyun”ti ±ha. So ekavacaneneva tato nivattitv± attano sen±sana½ p±visi. Kum±ro parijana½ ±ha– “aya½ samaºo may± vuttamattova nivatto, kuddho, nu, kho mam±”ti. Tato tehi “pabbajit± n±ma, deva, na kodhapar±yaº± honti, parena pasannamanena ya½ dinna½ hoti, tena y±pent²”ti vuccam±nopi “kuddho eva mam±ya½ samaºo, kham±pess±mi nan”ti m±t±pit³na½ ±rocetv± hatthi½ abhiruhitv±, mahat± r±j±nubh±vena isipatana½ gantv±, migay³tha½ disv±, pucchi “ki½ n±ma ete”ti? “Ete, s±mi, mig± n±m±”ti. Etesa½ “ima½ kh±datha, ima½ bhuñjatha, ima½ s±yath±”ti vatv± paµijaggant± atth²ti. Natthi s±mi, yattha tiºodaka½ sulabha½, tattha vasant²ti. Kum±ro “yath± ime arakkhiyam±n±va yattha icchanti, tattha vasanti, kad± nu, kho, ahampi eva½ vaseyyan”ti etam±rammaºa½ aggahesi. Paccekabuddhopi tassa ±gamana½ ñatv± sen±sanamaggañca caªkamañca sammajjitv±, maµµha½ katv±, ekadvikkhattu½ caªkamitv±, padanikkhepa½ dassetv±, div±vih±rok±sañca paººas±lañca sammajjitv±, maµµha½ katv±, pavisanapadanikkhepa½ dassetv±, nikkhamanapadanikkhepa½ adassetv±, aññatra agam±si. Kum±ro tattha gantv± ta½ padesa½ sammajjitv± maµµha½ kata½ disv± “vasati maññe ettha so paccekabuddho”ti parijanena bh±sita½ sutv± ±ha– “p±topi so samaºo kuddho, id±ni hatthi-ass±d²hi attano ok±sa½ akkanta½ disv±, suµµhutara½ kujjheyya, idheva tumhe tiµµhath±”ti hatthikkhandh± oruyha ekakova sen±sana½ paviµµho vattas²sena susammaµµhok±se padanikkhepa½ disv±, “aya½ samaºo ettha caªkamanto na vaºijj±dikamma½ cintesi, addh± attano hitameva cintesi maññe”ti pasannam±naso caªkama½ ±ruhitv±, d³r²kataputhuvitakko gantv±, p±s±ºaphalake nis²ditv±, sañj±ta-ekaggo hutv±, paººas±la½ pavisitv±, vipassanto paccekabodhiñ±ºa½ adhigantv±, purimanayeneva purohitena kammaµµh±ne pucchite gaganatale nisinno ima½ g±tham±ha–
“Migo araññamhi yath± abaddho, yenicchaka½ gacchati gocar±ya;
viññ³ naro serita½ pekkham±no, eko care khaggavis±ºakappo”ti.
Tattha migoti dve mig± eº²migo, pasadamigo c±ti. Apica sabbesa½ ±raññik±na½ catuppad±nameta½ adhivacana½. Idha pana pasadamigo adhippeto. Araññamh²ti g±mañca g±m³pac±rañca µhapetv± avasesa½ arañña½, idha½ pana uyy±namadhippeta½, tasm± uyy±namh²ti vutta½ hoti. Yath±ti paµibh±ge. Abaddhoti rajjubandhan±d²hi abaddho, etena vissatthacariya½ d²peti. Yenicchaka½ gacchati gocar±yati yena yena dis±bh±gena gantumicchati, tena tena dis±bh±gena gocar±ya gacchati. Vuttampi ceta½ bhagavat±–
“Seyyath±pi, bhikkhave, ±raññako migo araññe pavane caram±no vissattho gacchati, vissattho tiµµhati, vissattho nis²dati, vissattho seyya½ kappeti. Ta½ kissa hetu? An±p±thagato, bhikkhave, luddassa; evameva kho, bhikkhave, bhikkhu vivicceva k±mehi…pe… paµhama½ jh±na½ upasampajja viharati. Aya½ vuccati, bhikkhave, bhikkhu andhamak±si m±ra½ apada½, vadhitv± m±racakkhu½ adassana½ gato p±pimato”ti (ma. ni. 1.287; c³¼ani. khaggavis±ºasuttaniddesa 125) vitth±ro.
Viññ³ naroti paº¹itapuriso. Seritanti sacchandavuttita½ apar±yattata½. Pekkham±noti paññ±cakkhun± olokayam±no. Atha v± dhammaserita½ puggalaseritañca. Lokuttaradhamm± hi kilesavasa½ agamanato serino tehi samann±gat± puggal± ca, tesa½ bh±vaniddeso serit±. Ta½ pekkham±noti. Ki½ vutta½ hoti? “Yath± migo araññamhi abaddho yenicchaka½ gacchati gocar±ya, kad± nu kho ahampi eva½ gaccheyyan”ti iti me tumhehi ito cito ca pariv±retv± µhitehi baddhassa yenicchaka½ gantu½ alabhantassa tasmi½ yenicchakagaman±bh±vena yenicchakagamane c±nisa½sa½ disv± anukkamena samathavipassan± p±rip³ri½ agama½su. Tato paccekabodhi½ adhigatomhi. Tasm± aññopi viññ³ paº¹ito naro serita½ pekkham±no eko care khaggavis±ºakappoti. Sesa½ vuttanayeneva veditabbanti.
Miga-araññag±th±vaººan± samatt±.
40. ¾mantan± hot²ti k± uppatti? At²te kira ekavajjikabrahmadatto n±ma r±j± ahosi mudukaj±tiko. Yad± amacc± tena saha yutta½ v± ayutta½ v± mantetuk±m± honti, tad± na½ p±µiyekka½ p±µiyekka½ ekamanta½ nenti. Ta½ ekadivasa½ div±seyya½ upagata½ aññataro amacco “deva, mama sotabba½ atth²”ti ekamanta½ gamana½ y±ci. So uµµh±ya agam±si. Puna eko mah±-upaµµh±ne nisinna½ vara½ y±ci, eko hatthikkhandhe, eko assapiµµhiya½ eko suvaººarathe, eko sivik±ya nis²ditv± uyy±na½ gacchanta½ y±ci. R±j± tato orohitv± ekamanta½ agam±si. Aparo janapadac±rika½ gacchanta½ y±ci, tass±pi vacana½ sutv± hatthito oruyha ekamanta½ agam±si. Eva½ so tehi nibbinno hutv± pabbaji. Amacc± issariyena va¹¹hanti. Tesu eko gantv± r±j±na½ ±ha– “amuka½, mah±r±ja, janapada½ mayha½ deh²”ti. R±j± “ta½ itthann±mo bhuñjat²”ti bhaºati. So rañño vacana½ an±diyitv± “gacch±maha½ ta½ janapada½ gahetv± bhuñj±m²”ti tattha gantv±, kalaha½ katv±, puna ubhopi rañño santika½ ±gantv±, aññamaññassa dosa½ ±rocenti. R±j± “na sakk± ime tosetun”ti tesa½ lobhe ±d²nava½ disv± vipassanto paccekasambodhi½ sacch±k±si. So purimanayeneva ima½ ud±nag±tha½ abh±si–
“¾mantan± hoti sah±yamajjhe, v±se µh±ne gamane c±rik±ya;
anabhijjhita½ serita½ pekkham±no, eko care khaggavis±ºakappo”ti.