5. ¾nandattheravatthu

Div± tapat²ti ima½ dhammadesana½ satth± mig±ram±tup±s±de viharanto ±nandatthera½ ±rabbha kathesi.
Pasenadi kosalo kira mah±pav±raº±ya sabb±bharaºapaµimaº¹ito gandham±l±d²ni ±d±ya vih±ra½ agam±si. Tasmi½ khaºe k±¼ud±yitthero jh±na½ sam±pajjitv± parisapariyante nisinno hoti, n±mameva panasseta½, sar²ra½ suvaººavaººa½. Tasmi½ pana khaºe cando uggacchati, s³riyo atthameti. ¾nandatthero atthamentassa ca s³riyassa uggacchantassa ca candassa obh±sa½ olokento rañño sar²robh±sa½ therassa sar²robh±sa½ tath±gatassa ca sar²robh±sa½ olokesi. Tattha sabbobh±se atikkamitv± satth±va virocati. Thero satth±ra½ vanditv±, “bhante, ajja mama ime obh±se olokentassa tumh±kameva obh±so ruccati. Tumh±kañhi sar²ra½ sabbobh±se atikkamitv± virocat²”ti ±ha. Atha na½ satth±, “±nanda, s³riyo n±ma div± virocati, cando ratti½, r±j± alaªkatak±leyeva, kh²º±save gaºasaªgaºika½ pah±ya antosam±pattiya½yeva virocati, buddh± pana rattimpi div±pi pañcavidhena tejena virocant²”ti vatv± ima½ g±tham±ha–
387. “Div± tapati ±dicco, rattim±bh±ti candim±;
sannaddho khattiyo tapati, jh±y² tapati br±hmaºo;
atha sabbamahoratti½, buddho tapati tejas±”ti.
Tattha div± tapat²ti div± virocati, ratti½ panassa gatamaggopi na paññ±yati. Candim±ti candopi abbh±d²hi vimutto rattimeva virocati, no div±. Sannaddhoti suvaººamaºivicittehi sabb±bharaºehi paµimaº¹ito caturaªginiy± sen±ya parikkhittova r±j± virocati, na aññ±takavesena µhito. Jh±y²ti kh²º±savo pana gaºa½ vinodetv± jh±yantova virocati. Tejas±ti samm±sambuddho pana s²latejena duss²lyateja½, guºatejena nigguºateja½, paññ±tejena duppaññateja½, puññatejena apuññateja½, dhammatejena adhammateja½ pariy±diyitv± imin± pañcavidhena tejas± niccak±lameva virocat²ti attho.
Desan±vas±ne bah³ sot±pattiphal±d²ni p±puºi½s³ti.

¾nandattheravatthu pañcama½.