3. Sekhasutta½

22. Eva½ me suta½– eka½ samaya½ bhagav± sakkesu viharati kapilavatthusmi½ nigrodh±r±me. Tena kho pana samayena k±pilavatthav±na½ [kapilavatthuv±s²na½ (ka.)] saky±na½ nava½ santh±g±ra½ acirak±rita½ hoti anajjh±vuµµha½ [anajjh±vuttha½ (s². sy±. ka½. p².)] samaºena v± br±hmaºena v± kenaci v± manussabh³tena. Atha kho k±pilavatthav± saky± yena bhagav± tenupasaªkami½su; upasaªkamitv± bhagavanta½ abhiv±detv± ekamanta½ nis²di½su. Ekamanta½ nisinn± kho k±pilavatthav± saky± bhagavanta½ etadavocu½– “idha, bhante, k±pilavatthav±na½ saky±na½ nava½ santh±g±ra½ acirak±rita½ [acirak±rita½ hoti (sy±. ka½. ka.)] anajjh±vuµµha½ samaºena v± br±hmaºena v± kenaci v± manussabh³tena. Ta½, bhante, bhagav± paµhama½ paribhuñjatu. Bhagavat± paµhama½ paribhutta½ pacch± k±pilavatthav± saky± paribhuñjissanti. Tadassa k±pilavatthav±na½ saky±na½ d²gharatta½ hit±ya sukh±y±”ti Adhiv±sesi bhagav± tuºh²bh±vena. Atha kho k±pilavatthav± saky± bhagavato adhiv±sana½ viditv± uµµh±y±san± bhagavanta½ abhiv±detv± padakkhiºa½ katv± yena nava½ santh±g±ra½ tenupasaªkami½su; upasaªkamitv± sabbasanthari½ santh±g±ra½ [sabbasanthari½ santhata½ (ka.)] santharitv± ±san±ni paññapetv± udakamaºika½ upaµµhapetv± telappad²pa½ ±ropetv± yena bhagav± tenupasaªkami½su; upasaªkamitv± bhagavanta½ abhiv±detv± ekamanta½ aµµha½su. Ekamanta½ µhit± kho k±pilavatthav± saky± bhagavanta½ etadavocu½– “sabbasanthari½ santhata½, bhante, santh±g±ra½, ±san±ni paññatt±ni, udakamaºiko upaµµh±pito, telappad²po ±ropito. Yassad±ni, bhante bhagav± k±la½ maññat²”ti. Atha kho bhagav± niv±setv± pattac²varam±d±ya saddhi½ bhikkhusaªghena yena santh±g±ra½ tenupasaªkami; upasaªkamitv± p±de pakkh±letv± santh±g±ra½ pavisitv± majjhima½ thambha½ niss±ya puratth±bhimukho nis²di. Bhikkhusaªghopi kho p±de pakkh±letv± santh±g±ra½ pavisitv± pacchima½ bhitti½ niss±ya puratth±bhimukho nis²di, bhagavanta½yeva purakkhatv±. K±pilavatthav±pi kho saky± p±de pakkh±letv± santh±g±ra½ pavisitv± puratthima½ bhitti½ niss±ya pacchim±bhimukh± nis²di½su, bhagavanta½yeva purakkhatv±. Atha kho bhagav± k±pilavatthave sakye bahudeva ratti½ dhammiy± kath±ya sandassetv± sam±dapetv± samuttejetv± sampaha½setv± ±yasmanta½ ±nanda½ ±mantesi– “paµibh±tu ta½, ±nanda, k±pilavatthav±na½ saky±na½ sekho p±µipado [paµipado (sy±. ka½. ka.)]. Piµµhi me ±gil±yati; tamaha½ ±yamiss±m²”ti. “Eva½, bhante”ti kho ±yasm± ±nando bhagavato paccassosi. Atha kho bhagav± catugguºa½ saªgh±µi½ paññ±petv± dakkhiºena passena s²haseyya½ kappesi, p±de p±da½ acc±dh±ya, sato sampaj±no, uµµh±nasañña½ manasi karitv±.
23. Atha kho ±yasm± ±nando mah±n±ma½ sakka½ ±mantesi– “idha mah±n±ma, ariyas±vako s²lasampanno hoti, indriyesu guttadv±ro hoti, bhojane mattaññ³ hoti, j±gariya½ anuyutto hoti, sattahi saddhammehi samann±gato hoti, catunna½ jh±n±na½ ±bhicetasik±na½ diµµhadhammasukhavih±r±na½ nik±mal±bh² hoti akicchal±bh² akasiral±bh².
24. “Kathañca, mah±n±ma ariyas±vako s²lasampanno hoti? Idha, mah±n±ma, ariyas±vako s²lav± hoti, p±timokkhasa½varasa½vuto viharati ±c±ragocarasampanno aºumattesu vajjesu bhayadass±v², sam±d±ya sikkhati sikkh±padesu. Eva½ kho, mah±n±ma, ariyas±vako s²lasampanno hoti.
“Kathañca, mah±n±ma, ariyas±vako indriyesu guttadv±ro hoti? Idha, mah±n±ma, ariyas±vako cakkhun± r³pa½ disv± na nimittagg±h² hoti n±nubyañjanagg±h². Yatv±dhikaraºamena½ cakkhundriya½ asa½vuta½ viharanta½ abhijjh±domanass± p±pak± akusal± dhamm± anv±ssaveyyu½ tassa sa½var±ya paµipajjati, rakkhati cakkhundriya½, cakkhundriye sa½vara½ ±pajjati. Sotena sadda½ sutv±…pe… gh±nena gandha½ gh±yitv±…pe… jivh±ya rasa½ s±yitv±…pe… k±yena phoµµhabba½ phusitv±…pe… manas± dhamma½ viññ±ya na nimittagg±h² hoti n±nubyañjanagg±h². Yatv±dhikaraºamena½ manindriya½ asa½vuta½ viharanta½ abhijjh±domanass± p±pak± akusal± dhamm± anv±ssaveyyu½ tassa sa½var±ya paµipajjati, rakkhati manindriya½, manindriye sa½vara½ ±pajjati Eva½ kho, mah±n±ma, ariyas±vako indriyesu guttadv±ro hoti.
“Kathañca, mah±n±ma, ariyas±vako bhojane mattaññ³ hoti? Idha, mah±n±ma, ariyas±vako paµisaªkh± yoniso ±h±ra½ ±h±reti– ‘neva dav±ya na mad±ya na maº¹an±ya na vibh³san±ya; y±vadeva imassa k±yassa µhitiy± y±pan±ya vihi½s³paratiy± brahmacariy±nuggah±ya Iti pur±ºañca vedana½ paµihaªkh±mi, navañca vedana½ na upp±dess±mi, y±tr± ca me bhavissati anavajjat± ca ph±suvih±ro c±’ti. Eva½ kho, mah±n±ma, ariyas±vako bhojane mattaññ³ hoti.
“Kathañca, mah±n±ma, ariyas±vako j±gariya½ anuyutto hoti? Idha, mah±n±ma, ariyas±vako divasa½ caªkamena nisajj±ya ±varaº²yehi dhammehi citta½ parisodheti, rattiy± paµhama½ y±ma½ caªkamena nisajj±ya ±varaº²yehi dhammehi citta½ parisodheti, rattiy± majjhima½ y±ma½ dakkhiºena passena s²haseyya½ kappeti, p±de p±da½ acc±dh±ya, sato sampaj±no, uµµh±nasañña½ manasi karitv±, rattiy± pacchima½ y±ma½ paccuµµh±ya caªkamena nisajj±ya ±varaº²yehi dhammehi citta½ parisodheti. Eva½ kho, mah±n±ma, ariyas±vako j±gariya½ anuyutto hoti.
25. “Kathañca, mah±n±ma, ariyas±vako sattahi saddhammehi samann±gato hoti? Idha, mah±n±ma, ariyas±vako saddho hoti, saddahati tath±gatassa bodhi½– ‘itipi so bhagav± araha½ samm±sambuddho vijj±caraºasampanno sugato lokavid³ anuttaro purisadammas±rathi satth± devamanuss±na½ buddho bhagav±’ti. Hirim± hoti, hir²yati k±yaduccaritena vac²duccaritena manoduccaritena, hir²yati p±pak±na½ akusal±na½ dhamm±na½ sam±pattiy±. Ottapp² hoti, ottappati k±yaduccaritena vac²duccaritena manoduccaritena, ottappati p±pak±na½ akusal±na½ dhamm±na½ sam±pattiy±. Bahussuto hoti sutadharo sutasannicayo. Ye te dhamm± ±dikaly±º± majjhekaly±º± pariyos±nakaly±º± s±tth± sabyañjan± kevalaparipuººa½ parisuddha½ brahmacariya½ abhivadanti tath±r³p±ssa dhamm± bahussut± [bah³ sut± (?)] Honti dh±t± [dhat± (s². sy±. ka½. p².)] vacas± paricit± manas±nupekkhit± diµµhiy± suppaµividdh±. ¾raddhav²riyo viharati akusal±na½ dhamm±na½ pah±n±ya, kusal±na½ dhamm±na½ upasampad±ya, th±mav± da¼haparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Satim± hoti, paramena satinepakkena samann±gato, cirakatampi cirabh±sitampi sarit± anussarit±. Paññav± hoti, udayatthag±miniy± paññ±ya samann±gato, ariy±ya nibbedhik±ya samm± dukkhakkhayag±miniy±. Eva½ kho, mah±n±ma, ariyas±vako sattahi saddhammehi samann±gato hoti.
26. “Kathañca mah±n±ma, ariyas±vako catunna½ jh±n±na½ ±bhicetasik±na½ diµµhadhammasukhavih±r±na½ nik±mal±bh² hoti akicchal±bh² akasiral±bh²? Idha, mah±n±ma, ariyas±vako vivicceva k±mehi vivicca akusalehi dhammehi, savitakka½ savic±ra½ vivekaja½ p²tisukha½ paµhama½ jh±na½ upasampajja viharati; vitakkavic±r±na½ v³pasam± ajjhatta½ sampas±dana½…pe… dutiya½ jh±na½ upasampajja viharati; p²tiy± ca vir±g±…pe… tatiya½ jh±na½ upasampajja viharati; sukhassa ca pah±n± dukkhassa ca pah±n± pubbeva somanassadomanass±na½ atthaªgam±…pe… catuttha½ jh±na½ upasampajja viharati. Eva½ kho, mah±n±ma, ariyas±vako catunna½ jh±n±na½ ±bhicetasik±na½ diµµhadhammasukhavih±r±na½ nik±mal±bh² hoti akicchal±bh² akasiral±bh².
27. “Yato kho, mah±n±ma, ariyas±vako eva½ s²lasampanno hoti, eva½ indriyesu guttadv±ro hoti, eva½ bhojane mattaññ³ hoti, eva½ j±gariya½ anuyutto hoti, eva½ sattahi saddhammehi samann±gato hoti, eva½ catunna½ jh±n±na½ ±bhicetasik±na½ diµµhadhammasukhavih±r±na½ nik±mal±bh² hoti akicchal±bh² akasiral±bh², aya½ vuccati, mah±n±ma, ariyas±vako sekho p±µipado apuccaº¹at±ya sam±panno, bhabbo abhinibbhid±ya, bhabbo sambodh±ya, bhabbo anuttarassa yogakkhemassa adhigam±ya. Seyyath±pi, mah±n±ma, kukkuµiy± aº¹±ni aµµha v± dasa v± dv±dasa v± t±n±ssu kukkuµiy± samm± adhisayit±ni samm± parisedit±ni samm± paribh±vit±ni, kiñc±pi tass± kukkuµiy± na eva½ icch± uppajjeyya– ‘aho vatime kukkuµapotak± p±danakhasikh±ya v± mukhatuº¹akena v± aº¹akosa½ pad±letv± sotthin± abhinibbhijjeyyun’ti, atha kho bhabb±va te kukkuµapotak± p±danakhasikh±ya v± mukhatuº¹akena v± aº¹akosa½ pad±letv± sotthin± abhinibbhijjitu½. Evameva kho, mah±n±ma, yato ariyas±vako eva½ s²lasampanno hoti, eva½ indriyesu guttadv±ro hoti, eva½ bhojane mattaññ³ hoti, eva½ j±gariya½ anuyutto hoti, eva½ sattahi saddhammehi samann±gato hoti, eva½ catunna½ jh±n±na½ ±bhicetasik±na½ diµµhadhammasukhavih±r±na½ nik±mal±bh² hoti akicchal±bh² akasiral±bh², aya½ vuccati, mah±n±ma, ariyas±vako sekho p±µipado apuccaº¹at±ya sam±panno bhabbo abhinibbhid±ya, bhabbo sambodh±ya, bhabbo anuttarassa yogakkhemassa adhigam±ya.
28. “Sa kho so, mah±n±ma, ariyas±vako ima½yeva anuttara½ upekkh±satip±risuddhi½ ±gamma anekavihita½ pubbeniv±sa½ anussarati, seyyathida½– ekampi j±ti½ dvepi j±tiyo…pe… iti s±k±ra½ sa-uddesa½ anekavihita½ pubbeniv±sa½ anussarati, ayamassa paµham±bhinibbhid± hoti kukkuµacch±pakasseva aº¹akosamh±.
“Sa kho so, mah±n±ma, ariyas±vako ima½ye anuttara½ upekkh±satip±risuddhi½ ±gamma dibbena cakkhun± visuddhena atikkantam±nusakena satte passati cavam±ne upapajjam±ne h²ne paº²te suvaººe dubbaººe sugate duggate…pe… yath±kamm³page satte paj±n±ti, ayamassa dutiy±bhinibbhid± hoti kukkuµacch±pakasseva aº¹akosamh±.
“Sa kho so, mah±n±ma, ariyas±vako ima½yeva anuttara½ upekkh±satip±risuddhi½ ±gamma ±sav±na½ khay± an±sava½ cetovimutti½ paññ±vimutti½ diµµheva dhamme saya½ abhiññ± sacchikatv± upasampajja viharati, ayamassa tatiy±bhinibbhid± hoti kukkuµacch±pakasseva aº¹akosamh±.
29. “Yampi [yampi kho (ka.)], mah±n±ma, ariyas±vako s²lasampanno hoti, idampissa hoti caraºasmi½; yampi, mah±n±ma, ariyas±vako indriyesu guttadv±ro hoti, idampissa hoti caraºasmi½; yampi, mah±n±ma, ariyas±vako bhojane mattaññ³ hoti, idampissa hoti caraºasmi½; yampi, mah±n±ma, ariyas±vako j±gariya½ anuyutto hoti, idampissa hoti caraºasmi½; yampi, mah±n±ma, ariyas±vako sattahi saddhammehi samann±gato hoti, idampissa hoti caraºasmi½; yampi, mah±n±ma, ariyas±vako catunna½ jh±n±na½ ±bhicetasik±na½ diµµhadhammasukhavih±r±na½ nik±mal±bh² hoti akicchal±bh² akasiral±bh², idampissa hoti caraºasmi½.
“Yañca kho, mah±n±ma, ariyas±vako anekavihita½ pubbeniv±sa½ anussarati, seyyathida½ ekampi j±ti½ dvepi j±tiyo…pe… iti s±k±ra½ sa-uddesa½ anekavihita½ pubbeniv±sa½ anussarati, idampissa hoti vijj±ya; yampi, mah±n±ma, ariyas±vako dibbena cakkhun± visuddhena atikkantam±nusakena satte passati cavam±ne upapajjam±ne h²ne paº²te suvaººe dubbaººe sugate duggate…pe… yath±kamm³page satte paj±n±ti, idampissa hoti vijj±ya. Yampi, mah±n±ma, ariyas±vako ±sav±na½ khay± an±sava½ cetovimutti½ paññ±vimutti½ diµµheva dhamme saya½ abhiññ± sacchikatv± upasampajja viharati, idampissa hoti vijj±ya.
“Aya½ vuccati, mah±n±ma, ariyas±vako vijj±sampanno itipi caraºasampanno itipi vijj±caraºasampanno itipi.
30. “Brahmun±pes±, mah±n±ma, sanaªkum±rena g±th± bh±sit±–
‘Khattiyo seµµho janetasmi½, ye gottapaµis±rino;
vijj±caraºasampanno, so seµµho devam±nuse’ti.
“S± kho panes±, mah±n±ma, brahmun± sanaªkum±rena g±th± sug²t± no dugg²t±, subh±sit± no dubbh±sit±, atthasa½hit± no anatthasa½hit±, anumat± bhagavat±”ti.
Atha kho bhagav± uµµhahitv± ±yasmanta½ ±nanda½ ±mantesi– “s±dhu s±dhu, ±nanda, s±dhu kho tva½, ±nanda, k±pilavatthav±na½ saky±na½ sekha½ p±µipada½ abh±s²”ti.
Idamavoc±yasm± ±nando. Samanuñño satth± ahosi. Attaman± k±pilavatthav± saky± ±yasmato ±nandassa bh±sita½ abhinandunti.

Sekhasutta½ niµµhita½ tatiya½.