6. Up±lisuttavaººan±

56. Eva½ me sutanti up±lisutta½. Tattha n±¼and±yanti n±land±ti eva½n±make nagare ta½ nagara½ gocarag±ma½ katv±. P±v±rikambavaneti dussap±v±rikaseµµhino ambavane. Ta½ kira tassa uyy±na½ ahosi, so bhagavato dhammadesana½ sutv± bhagavati pasanno tasmi½ uyy±ne kuµileºamaº¹ap±dipaµimaº¹ita½ bhagavato vih±ra½ katv± niyy±desi, so vih±ro j²vakambavana½ viya p±v±rikambavananteva saªkha½ gato. Tasmi½ p±v±rikambavane viharat²ti attho. D²ghatapass²ti d²ghatt± eva½laddhan±mo. Piº¹ap±tapaµikkantoti piº¹ap±tato paµikkanto. S±sane viya ki½ pana b±hir±yatane piº¹ap±toti voh±ro atth²ti, natthi.
Paññapet²ti dasseti µhapeti. Daº¹±ni paññapet²ti ida½ nigaºµhasamayena pucchanto ±ha. K±yadaº¹a½ vac²daº¹a½ manodaº¹anti ettha purimadaº¹advaya½ te acittaka½ payyapenti. Yath± kira v±te v±yante s±kh± calati, udaka½ calati, na ca tattha citta½ atthi, eva½ k±yadaº¹opi acittakova hoti. Yath± ca v±te v±yante t±lapaºº±d²ni sadda½ karonti, udak±ni sadda½ karonti na ca tattha citta½ atthi, eva½ vac²daº¹opi acittakova hot²ti ima½ daº¹advaya½ acittaka½ paññapenti. Citta½ pana manodaº¹anti paññapenti. Athassa bhagav± vacana½ patiµµhapetuk±mo “ki½ pana tapass²”ti-±dim±ha.
Tattha kath±vatthusminti ettha kath±yeva kath±vatthu. Kath±ya½ patiµµhapes²ti attho. Kasm± pana bhagav± evamak±si? Passati hi bhagav± “aya½ ima½ katha½ ±d±ya gantv± attano satthu mah±nigaºµhassa ±rocessati, t±sañca parisati, up±li gahapati nisinno, so ima½ katha½ sutv± mama v±da½ ±ropetu½ ±gamissati, tass±ha½ dhamma½ desess±mi, so tikkhattu½ saraºa½ gamissati, athassa catt±ri sacc±ni pak±sess±mi, so saccapak±san±vas±ne sot±pattiphale patiµµhahissati, paresa½ saªgahatthameva hi may± p±ramiyo p³rit±”ti. Imamattha½ passanto evamak±si.
57. Kamm±ni paññapes²ti ida½ nigaºµho buddhasamayena pucchanto ±ha. K±yakamma½ vac²kamma½ manokammanti ettha k±yadv±re ±d±nagahaºamuñcanacopanapatt± aµµhak±m±vacarakusalacetan± dv±das±kusalacetan±ti v²saticetan± k±yakamma½ n±ma. K±yadv±re ±d±n±d²ni apatv± vac²dv±re vacanabheda½ p±payam±n± uppann± t±yeva v²saticetan± vac²kamma½ n±ma. Ubhayadv±re copana½ appatv± manodv±re uppann± ek³nati½sakusal±kusalacetan± manokamma½ n±ma. Apica saªkhepato tividha½ k±yaduccarita½ k±yakamma½ n±ma, catubbidha½ vac²duccarita½ vac²kamma½ n±ma, tividha½ manoduccarita½ manokamma½ n±ma. Imasmiñca sutte kamma½ dhura½, anantarasutte “catt±rim±ni puººa kamm±ni may± saya½ abhiññ± sacchikatv± pavedit±n²”ti (ma. ni. 2.81) evam±gatepi cetan± dhura½. Yattha katthaci pavatt± cetan± “kaºha½ kaºhavip±kan”ti-±dibheda½ labhati. Niddesav±re cassa “saby±bajjha½ k±yasaªkh±ra½ abhisaªkharot²”ti-±din± nayena s± vutt±va. K±yadv±re pavatt± pana idha k±yakammanti adhippeta½, vac²dv±re pavatt± vac²kamma½, manodv±re pavatt± manokamma½. Tena vutta½– “imasmi½ sutte kamma½ dhura½, anantarasutte cetan±”ti. Kammampi hi bhagav± kammanti paññapeti yath± imasmi½yeva sutte. Cetanampi, yath±ha– “cetan±ha½, bhikkhave, kamma½ vad±mi, cetayitv± kamma½ karot²”ti (a. ni. 6.63). Kasm± pana cetan± kammanti vutt±? Cetan±m³lakatt± kammassa.
Ettha ca akusala½ patv± k±yakamma½ vac²kamma½ mahantanti vadanto na kilamati, kusala½ patv± manokamma½. Tath± hi m±tugh±t±d²ni catt±ri kamm±ni k±yeneva upakkamitv± k±yeneva karoti, niraye kappaµµhikasaªghabhedakamma½ vac²dv±rena karoti. Eva½ akusala½ patv± k±yakamma½ vac²kamma½ mahantanti vadanto na kilamati n±ma. Ek± pana jh±nacetan± catur±s²tikappasahass±ni saggasampatti½ ±vahati, ek± maggacetan± sabb±kusala½ samuggh±tetv± arahatta½ gaºh±peti. Eva½ kusala½ patv± manokamma½ mahantanti vadanto na kilamati n±ma. Imasmi½ pana µh±ne bhagav± akusala½ patv± manokamma½ mah±s±vajja½ vadam±no niyatamicch±diµµhi½ sandh±ya vadati. Tenev±ha– “n±ha½, bhikkhave, añña½ ekadhammampi samanupass±mi, ya½ eva½ mah±s±vajja½, yathayida½, bhikkhave, micch±diµµhi. Micch±diµµhiparam±ni, bhikkhave, mah±s±vajj±n²”ti (a. ni. 1.310).
Id±ni nigaºµhopi tath±gatena gatamagga½ paµipajjanto kiñci atthanipphatti½ apassantopi “ki½ pan±vuso, gotam±”ti-±dim±ha.
58. B±lakiniy±ti up±lissa kira b±lakaloºak±rag±mo n±ma atthi, tato ±ya½ gahetv± manuss± ±gat±, so “etha bhaºe, amh±ka½ satth±ra½ mah±nigaºµha½ passiss±m±”ti t±ya paris±ya parivuto tattha agam±si. Ta½ sandh±ya vutta½ “b±lakiniy± paris±y±”ti, b±lakag±mav±siniy±ti attho. Up±lipamukh±y±ti up±lijeµµhak±ya. Apica b±lakiniy±ti b±lavatiy± b±lussann±y±tipi attho. Up±lipamukh±y±ti up±ligahapatiyeva tattha thoka½ sappañño, so tass± pamukho jeµµhako. Ten±pi vutta½ “up±lipamukh±y±”ti. Hand±ti vacas±yatthe nip±to. Chavoti l±mako. O¼±rikass±ti mahantassa Upanidh±y±ti upanikkhipitv±. Ida½ vutta½ hoti, k±yadaº¹assa santike nikkhipitv± “aya½ nu kho mahanto, aya½ mahanto”ti eva½ olokiyam±no chavo manodaº¹o ki½ sobhati, kuto sobhissati, na sobhati, upanikkhepamattampi nappahot²ti d²peti. S±dhu s±dhu, bhante, tapass²ti d²ghatapassissa s±dhuk±ra½ dento, bhanteti n±µaputtam±lapati.
60. Na kho meta½, bhante, ruccat²ti, bhante, eta½ mayha½ na ruccati. M±y±v²ti m±y±k±ro. ¾vaµµanim±yanti ±vaµµetv± gahaºam±ya½. ¾vaµµet²ti ±vaµµetv± parikkhipitv± gaºh±ti. Gaccha tva½ gahapat²ti kasm± mah±nigaºµho gahapati½ y±vatatiya½ pahiºatiyeva? D²ghatapass² pana paµib±hateva? Mah±nigaºµhena hi bhagavat± saddhi½ eka½ nagara½ upaniss±ya viharantenapi na bhagav± diµµhapubbo. Yo hi satthuv±dapaµiñño hoti, so ta½ paµiñña½ appah±ya buddhadassane abhabbo. Tasm± esa buddhadassanassa aladdhapubbatt± dasabalassa dassanasampattiñca niyy±nikakath±bh±vañca aj±nanto y±vatatiya½ pahiºateva. D²ghatapass² pana k±lena k±la½ bhagavanta½ upasaªkamitv± tiµµhatipi nis²datipi pañhampi pucchati, so tath±gatassa dassanasampattimpi niyy±nikakath±bh±vampi j±n±ti. Athassa etadahosi– “aya½ gahapati paº¹ito, samaºassa gotamassa santike gantv± dassanepi pas²deyya, niyy±nikakatha½ sutv±pi pas²deyya. Tato na puna amh±ka½ santika½ ±gaccheyy±”ti. Tasm± y±vatatiya½ paµib±hateva.
Abhiv±detv±ti vanditv±. Tath±gatañhi disv± pasann±pi appasann±pi yebhuyyena vandantiyeva, appak± na vandanti. Kasm±? Ati-ucce hi kule j±to ag±ra½ ajjh±vasantopi vanditabboyev±ti. Aya½ pana gahapati pasannatt±va vandi, dassaneyeva kira pasanno. ¾gam± nu khvidh±ti ±gam± nu kho idha.
61. S±dhu s±dhu, bhante, tapass²ti d²ghatapassissa s±dhuk±ra½ dento, bhanteti, bhagavanta½ ±lapati. Sacce patiµµh±y±ti thusar±simhi ±koµitakh±ºuko viya acalanto vac²sacce patiµµhahitv±. Siy± noti bhaveyya amh±ka½.
62. Idh±ti imasmi½ loke. Ass±ti bhaveyya. S²todakapaµikkhittoti nigaºµh± sattasaññ±ya s²todaka½ paµikkhipanti. Ta½ sandh±yeta½ vutta½. Manosatt± n±ma dev±ti manamhi satt± lagg± lagit±. Manopaµibaddhoti yasm± manamhi paµibaddho hutv± k±laªkaroti, tasm± manosattesu devesu upapajjat²ti dasseti. Tassa hi pittajararogo bhavissati. Tenassa uºhodaka½ pivitu½ v± hatthap±d±didhovanatth±ya v± gattaparisiñcanatth±ya v± upanetu½ na vaµµati, rogo balavataro hoti. S²todaka½ vaµµati, roga½ v³pasameti. Aya½ pana uºhodakameva paµisevati, ta½ alabham±no odanakañjika½ paµisevati. Cittena pana s²todaka½ p±tuk±mo ca paribhuñjituk±mo ca hoti. Tenassa manodaº¹o tattheva bhijjati. So k±yadaº¹a½ vac²daº¹a½ rakkh±m²ti s²todaka½ p±tuk±mo v± paribhuñjituk±mo v± s²todakameva deth±ti vattu½ na visahati. Tassa eva½ rakkhit±pi k±yadaº¹avac²daº¹± cuti½ v± paµisandhi½ v± ±ka¹¹hitu½ na sakkonti. Manodaº¹o pana bhinnopi cutimpi paµisandhimpi ±ka¹¹hatiyeva. Iti na½ bhagav± dubbalak±yadaº¹avac²daº¹± chav± l±mak±, manodaº¹ova balav± mahantoti vad±pesi.
Tassapi up±sakassa etadahosi. “Mucch±vasena asaññibh³t±nañhi satt±hampi ass±sapass±s± nappavattanti, cittasantatipavattimatteneva pana te mat±ti na vuccanti. Yad± nesa½ citta½ nappavattati, tad± ‘mat± ete n²haritv± te jh±peth±’ti vattabbata½ ±pajjanti. K±yadaº¹o nir²ho aby±p±ro, tath± vac²daº¹o. Citteneva pana tesa½ cutipi paµisandhipi hoti Itipi manodaº¹ova mahanto. Bhijjitv±pi cutipaµisandhi-±ka¹¹hanato eseva mahanto. Amh±ka½ pana mah±nigaºµhassa kath± aniyy±nik±”ti sallakkhesi. Bhagavato pana vicitt±ni pañhapaµibh±n±ni sotuk±mo na t±va anuj±n±ti.
Na kho te sandhiyat²ti na kho te ghaµiyati. Purimena v± pacchimanti “k±yadaº¹o mahanto”ti imin± purimena vacanena id±ni “manodaº¹o mahanto”ti ida½ vacana½. Pacchimena v± purimanti tena v± pacchimena adu½ purimavacana½ na ghaµiyati.
63. Id±nissa bhagav± aññ±nipi k±raº±ni ±haranto “ta½ ki½ maññas²”ti-±dim±ha. Tattha c±tuy±masa½varasa½vutoti na p±ºamatip±teti, na p±ºamatip±tayati, na p±ºamatip±tayato samanuñño hoti. Na adinna½ ±diyati, na adinna½ ±diy±peti, na adinna½ ±diyato samanuñño hoti. Na mus± bhaºati, na mus± bhaº±peti, na mus± bhaºato samanuñño hoti. Na bh±vitam±s²sati, na bh±vitam±s²s±peti, na bh±vitam±s²sato samanuñño hot²ti imin± catukoµµh±sena sa½varena sa½vuto. Ettha ca bh±vitanti pañcak±maguº±.
Sabbav±riv±ritoti v±ritasabba-udako, paµikkhittasabbas²todakoti attho. So hi s²todake sattasaññ² hoti, tasm± na ta½ valañjeti. Atha v± sabbav±riv±ritoti sabbena p±pav±raºena v±ritap±po. Sabbav±riyuttoti sabbena p±pav±raºena yutto. Sabbav±ridhutoti sabbena p±pav±raºena dhutap±po. Sabbav±riphuµoti sabbena p±pav±raºena phuµo. Khuddake p±ºe saªgh±ta½ ±p±det²ti khuddake p±ºe vadha½ ±p±deti. So kira ekindriya½ p±ºa½ duvindriya½ p±ºanti paññapeti. Sukkhadaº¹aka-pur±ºapaººasakkhara-kathal±nipi p±ºoteva paññapeti. Tattha khuddaka½ udakabindu khuddako p±ºo, mahanta½ mahantoti saññ² hoti. Ta½ sandh±yeta½ vutta½. Kismi½ paññapet²ti kattha katarasmi½ koµµh±se paññapeti. Manodaº¹asminti manodaº¹akoµµh±se, bhanteti. Aya½ pana up±sako bhaºantova sayampi sallakkhesi– “amh±ka½ mah±nigaºµho ‘asañcetanika½ kamma½ appas±vajja½, sañcetanika½ mah±s±vajjan’ti paññapetv± cetana½ manodaº¹oti paññapeti, aniyy±nik± etassa kath±, bhagavatova niyy±nik±”ti.