Brahmun± s±kacch±

318. “Atha kho, bho, brahm± sanaªkum±ro mah±govindassa br±hmaºassa cetas± cetoparivitakkamaññ±ya seyyath±pi n±ma balav± puriso samiñjita½ v± b±ha½ pas±reyya, pas±rita½ v± b±ha½ samiñjeyya, evameva, brahmaloke antarahito mah±govindassa br±hmaºassa sammukhe p±turahosi. Atha kho, bho, mah±govindassa br±hmaºassa ahudeva bhaya½ ahu chambhitatta½ ahu lomaha½so yath± ta½ adiµµhapubba½ r³pa½ disv±. Atha kho, bho, mah±govindo br±hmaºo bh²to sa½viggo lomahaµµhaj±to brahm±na½ sanaªkum±ra½ g±th±ya ajjhabh±si–
“‘Vaººav± yasav± sirim±, ko nu tvamasi m±risa;
aj±nant± ta½ pucch±ma, katha½ j±nemu ta½ mayan”ti.
“Ma½ ve kum±ra½ j±nanti, brahmaloke sanantana½ [sanantica (ka.)];
sabbe j±nanti ma½ dev±, eva½ govinda j±nahi”.
“‘¾sana½ udaka½ pajja½, madhus±kañca [madhup±kañca (s². sy±. p².)] brahmuno;
agghe bhavanta½ pucch±ma, aggha½ kurutu no bhava½”.
“Paµiggaºh±ma te aggha½, ya½ tva½ govinda bh±sasi;
diµµhadhammahitatth±ya, sampar±ya sukh±ya ca;
kat±vak±so pucchassu, ya½ kiñci abhipatthitan”ti.
319. “Atha kho, bho, mah±govindassa br±hmaºassa etadahosi– “kat±vak±so khomhi brahmun± sanaªkum±rena. Ki½ nu kho aha½ brahm±na½ sanaªkum±ra½ puccheyya½ diµµhadhammika½ v± attha½ sampar±yika½ v±’ti? Atha kho, bho, mah±govindassa br±hmaºassa etadahosi– ‘kusalo kho aha½ diµµhadhammik±na½ atth±na½, aññepi ma½ diµµhadhammika½ attha½ pucchanti. Ya½n³n±ha½ brahm±na½ sanaªkum±ra½ sampar±yikaññeva attha½ puccheyyan’ti. Atha kho, bho, mah±govindo br±hmaºo brahm±na½ sanaªkum±ra½ g±th±ya ajjhabh±si–
“Pucch±mi brahm±na½ sanaªkum±ra½,
kaªkh² akaªkhi½ paravediyesu;
katthaµµhito kimhi ca sikkham±no,
pappoti macco amata½ brahmalokan”ti.
“Hitv± mamatta½ manujesu brahme,
ekodibh³to karuºedhimutto [karuº±dhimutto (s². sy±. p².)];
nir±magandho virato methunasm±,
etthaµµhito ettha ca sikkham±no;
pappoti macco amata½ brahmalokan”ti.
320. “Hitv± mamattan’ti aha½ bhoto ±j±n±mi. Idhekacco appa½ v± bhogakkhandha½ pah±ya mahanta½ v± bhogakkhandha½ pah±ya appa½ v± ñ±tiparivaµµa½ pah±ya mahanta½ v± ñ±tiparivaµµa½ pah±ya kesamassu½ oh±retv± k±s±y±ni vatth±ni acch±detv± ag±rasm± anag±riya½ pabbajati, ‘iti hitv± mamattan’ti aha½ bhoto ±j±n±mi. ‘Ekodibh³to’ti aha½ bhoto ±j±n±mi. Idhekacco vivitta½ sen±sana½ bhajati arañña½ rukkham³la½ pabbata½ kandara½ giriguha½ sus±na½ vanapattha½ abbhok±sa½ pal±lapuñja½, iti ekodibh³to’ti aha½ bhoto ±j±n±mi. ‘Karuºedhimutto’ti aha½ bhoto ±j±n±mi. Idhekacco karuº±sahagatena cetas± eka½ disa½ pharitv± viharati, tath± dutiya½, tath± tatiya½, tath± catuttha½. Iti uddhamadhotiriya½ sabbadhi sabbattat±ya sabb±vanta½ loka½ karuº±sahagatena cetas± vipulena mahaggatena appam±ºena averena aby±pajjena pharitv± viharati. Iti ‘karuºedhimutto’ti aha½ bhoto ±j±n±mi. ¾magandhe ca kho aha½ bhoto bh±sam±nassa na ±j±n±mi.
“Ke ±magandh± manujesu brahme,
ete avidv± idha br³hi dh²ra;
ken±vaµ± [ken±vuµ± (sy±.)] v±ti paj± kurutu [kurur³ (sy±.), kuruµµhar³ (p².), kur³ru (?)],
¾p±yik± nivutabrahmalok±”ti.
“Kodho mosavajja½ nikati ca dubbho,
kadariyat± atim±no us³y±;
icch± vivicch± paraheµhan± ca,
lobho ca doso ca mado ca moho;
etesu yutt± anir±magandh±,
±p±yik± nivutabrahmalok±”ti.
“Yath± kho aha½ bhoto ±magandhe bh±sam±nassa ±j±n±mi. Te na sunimmaday± ag±ra½ ajjh±vasat±. Pabbajiss±maha½, bho, ag±rasm± anag±riyan”ti. “Yassad±ni bhava½ govindo k±la½ maññat²”ti.