Tattha j±tavedoti aggi. So hi j±tova vedayati dh³maj±luµµh±nena paññ±yati, tasm± j±tavedoti vuccati. Vijj±ti dhamm±na½ sabh±va½ vidita½ karot²ti vijj±, ñ±ºa½. Avijj±ti khandh±na½ r±saµµha½, ±yatan±na½ ±yatanaµµha½, dh±t³na½ suññaµµha½, sacc±na½ tathaµµha½, indriy±na½ adhipatiyaµµha½ avidita½ karot²ti avijj±. Dukkh±d²na½ p²¼an±divasena vutta½ catubbidha½ attha½ avidita½ karot²ti avijj±, moho. Mada umm±de. Umm±do n±ma muyha na½ v± sativippav±so v± cittavikkhepo v±. Majjati, pamajjati. Matto, sur±madamatto. Matto aha½ mah±r±ja. Puttama½s±ni kh±dayi½. Mattahatth², pamatto, ummatto.
Appam±do amata½ pada½, pam±do maccuno pada½;
appamatt± na miyyanti, ye pamatt± yath± mat±.
Mida sinehane. Mejjati. Mett±, metti, mitta½, mitto. Antaradh± adassane. Antarapubbo dh±dh±tu vijjam±nassa vatthuno adassane vattati. Antaradh±yati. Antaradh±na½, antaradh±yanto. S± devat± antarahit±. Antar±pidh±yati. Budha avagamane. Avagamana½ j±nana½. Bujjhati, buddho, buddhi, buddha½, bodho, bodhi. Bujjhit± sacc±ni. Sakala½ buddho, buddhav±, vibodheti, bodhet±, buddho, vibuddho icc±d²ni. Tatra buddhoti bujjhit± sacc±n²ti buddho, bodhet± paj±y±ti buddho. Atha v± p±ramit±paribh±vit±ya paññ±ya sabbampi ñeyya½ abujjh²ti buddho. Keci pana kammenapi buddhasaddassa siddha½ icchant± eva½ nibbacana½ karonti “samm±sambuddho vata so bhagav±ti adhigataguºavisesehi kh²º±savehi bujjhitabboti buddho”ti. Vitth±ro pana niddese vuttanayena gahetabbo. Buddh²ti bujjhat²ti buddhi. Eva½ buddha½ bodho bodhi ca. Atha v± bujjhana½ buddhi. Eva½ bodho bodhi ca, sabbameta½ paññ±y±dhivacana½. Id±ni bodhisaddassa atthuddh±ra½ vad±ma. Bodh²ti hi rukkhopi maggopi sabbaññutaññ±ºampi nibb±nampi eva½paººattiko puggalopi vuccati, tath± hi “bodhirukkham³le paµham±bhisambuddho”ti ca, “antar± ca bodhi½ antar± ca gayan”ti ca ±gataµµh±ne rukkho bodh²ti vuccati. “Cat³su maggesu ñ±ºan”ti ±gataµµh±ne maggo. “Pappoti bodhi½ varabh³ri sumedhaso”ti ±gataµµh±ne sabbaññutaññ±ºa½. “Patv±na bodhi½ amata½ asaªkhatan”ti ±gataµµh±ne nibb±na½. “Bodhi bhante r±jakum±ro bhagavato p±de siras± vandat²”ti “ariyas±vako bodh²ti vuccat²”ti ca ±gataµµh±ne eva½paººattiko puggalo. Atrida½ vuccati–
Rukkhe magge ca nibb±ne, ñ±ºe sabbaññut±ya ca;
tath± paººattiyañceva, bodhisaddo pavattati.
Bujjhat²ti bujjhit±, bodhet²ti bodhet±. Ettha ca koci payogo tumant±d²ni ca r³p±ni vuccante– “guyhamatthamasambuddha½, sambodhayati yo naro. Para½ sambuddhumarahati. Bujjhitu½, buddhu½, bujjhitv±, bujjhitv±na, bujjhituna, buddhiya, buddhiy±na, buddh±, buddh±na” iti bhavanti. Tatra asambuddhanti parehi aññ±ta½, “asambodhan”tipi p±µho, paresa½ bodhetu½ ayuttanti attho. Sambuddhunti sa½bujjhitu½. Buddh±ti bujjhitv±, eva½ buddh±n±ti etth±pi. Keci pana “n±mar³paparicchede ‘bodhimaggena budhv±’ti ca, “budhv± bodhitale yam±ha sugato’ti ca dhak±ravak±rasaññogavato padassa dassanato tv±paccayantabh±vato ca dhak±ravak±rasa½yogavasena “budhv±”ti padasiddhi icchitabb±”ti vadanti, ta½ t±disassa padar³passa buddhavacane adassanato ca, buddhavacanassa ananuk³lat±ya ca, parisuddhe ca por±ºapotthake vak±rasa½yogavigatassa “bodhimaggena buddh±”tica, “buddh± bodhitale”ti ca padassa dassanato na gahetabba½. Tath± hi na t±diso p±µho buddhavacanassa anuk³lo hot²ti. Na hi buddhavacane vassasatampi vassasahassampi pariyesant± t±disa½ vak±radhak±rasaññogapada½ passissanti. Eva½ “budhv±”ti padar³passa buddhavacanassa ananuk³lat± daµµhabb±. Tañhi sakkaµaganthe kataparicayabh±vena vañcitehi vid³hi icchita½, na saddhamman²tivid³hi. Ettha im±ni nidassanapad±ni veditabb±ni– Ko ma½ viddh± nil²yati. Laddh± macco yadicchati. Laddh±na pubb±pariya½ visesa½, adassana½ maccur±jassa gacche.
Umm±dantimaha½ diµµh±, ±mukkamaºikuº¹ala½;
na sup±mi div±ratti½, sahassa½va par±jito”ti.
Tattha viddh±ti vijjhitv±. Laddh±ti labhitv±. Laddh±n±ti labhitv±na. Diµµh±ti disv±. Iti “viddh± laddh± laddh±na diµµh±”ti pad±ni tv±paccayena saddhi½ gat±nipi saññogavasena vak±rapaµibaddh±ni na honti, tasm± “buddh± buddh±na” iccet±nipi “laddh± laddh±na” icc±d²ni viya parih²navak±rasaññog±ni eva gahetabb±ni. Ye “budhv±”ti r³pa½ icchanti paµhanti ca, maññe te tv±paccayo vañceti, tena te vañcana½ p±puºanti, tasm± t±disa½ r³pa½ aggahetv± yo saddan²tiya½ saddavinicchayo vutto, soyeva ±yasmantehi s±rato paccetabbo. Budha bodhane. Sakammak±kammakoya½ dh±tu. Tath± hi bodhanasadducc±raºena j±nana½ vikasana½ niddakkhayo ca gahito, tasm± “budha ñ±ºe, budha vikasane, budha niddakkhaye”ti vutta½ hoti. Bujjhati bhagav±, dhamme bujjhati, pabujjhati, paduma½ bujjhati. Puriso buddho, pabuddho, bodhati, pabodhati icc±d²ni. Sa½dh± sandhimhi. Sa½pubbo dh±dh±tu sandhimhi vattati. Nevassa madd² bh±kuµi, na sandhiyati na rodati. Na sandhiyat²ti ida½ aññehi pakaraºehi as±dh±raºa½ div±dir³pa½. Dhanu y±cane. M±t± hi tava irandhati, vidharassa hadaya½ dhaniyyati. Idampi as±dh±raºa½ div±dir³pa½. Dh² an±dare. Dh²yate. Dh²no. Yudha sampah±re. Yujjhati. Yodho, yuddha½, caraº±yudho, yak±rassa vak±rabh±ve “±vudhan”ti r³pa½. Tatra caraº±yudhoti kukkuµo. Kudha kope. Kujjhati. Kodho, kujjhan±, kujjhitatta½. Kuddho attha½ na j±n±ti, kuddho dhamma½ na passati. Sudha soceyye. Soceyya½ sucibh±vo. Sujjhati. Suddhi, visuddhi, sujjhana½, suddho, visuddho, parisuddho. K±rite “sodheti, sodhako” icc±d²ni. Sidhu sa½r±dhane. Sijjhati. Siddhi. Radha hi½s±ya½. Rajjhati, virajjhati, aparajjhati. Apar±dho. R±dha s±dha sa½siddhiya½. R±dhayati, s±dhayati. ¾r±dhana½, s±dhana½. Saparahita½ s±dhet²ti s±dhu, sappuriso. Accanta½ s±dhetabbanti s±dhu, laddhaka½ sundara½ d±nas²l±di. Vidha vijjhane. Vijjhati. Paµivijjhati. Khaºa viddha, vidhu, vijjhanako, viddho, paµividdho, vijjhana½, vedho, paµivedho, vijjhitv±, viddh±, viddh±na. Ko ma½ viddh± nil²yati. Idha vuddhiya½. Ijjhati, samijjhati. Iddhi, ijjhana½, samijjhana½, iddho. Tattha iddh²ti ijjhana½ iddhi. Ijjhanti v± satt± et±ya iddh± vuddh± ukka½sagat± hont²ti iddhi. Gidhu abhikaªkh±ya½. Gijjhati, gijjho. Gaddho. Gaddhab±dhipubbo. K±magiddho na j±n±si. Gedho. Rudhi ±varaºe. Rujjhati, virujjhati, paµivirujjhati. Virodhako, viruddho. Rodho, virodho, paµivirodho, anuvirodho. Anuvidh± anukaraºe. Anuvipubbo dh±dh±tu anukriy±ya½ vattati. Puriso aññassa purisassa kriya½ anuvidh²yati tatr±ya½ p±¼i–
D³sito giridattena, hayo s±massa paº¹avo;
por±ºa½ pakati½ hitv±, tassev±nuvidh²yat²”ti.
Idampi as±dh±raºa½ div±dir³pa½. Anurudha k±me. K±mo icch±. Anupubbo rudhadh±tu icch±ya½ vattati. Anuruddho, anurodho. Anusm±ti ki½ virodho. Tattha anuruddhoti anurujjhati paº²ta½ paº²ta½ vatthu½ k±met²ti anuruddho. Anurodhoti anuk³lat±. Aya½ p±¼i “so uppanna½ l±bha½ anurujjhati, al±bhe paµivirujjhat²”ti. Byadha t±¼ane. Byajjhati. By±dho. By±dhoti luddho. Ta½ ta½ miga½ byajjhati t±¼eti hi½sat²ti by±dho. Gudha pariveµhane. Gujjhati. Godh±. Mana ñ±ºe. Maññati, avamaññati, atimaññati. Seyy±divasena maññat²ti m±no. “Maññan±, maññitatta½, m±no, ahaªk±ro, unnati, ketu, paggaho, avalepo”ti pariy±y±. Jana janane. Sakammakoya½ dh±tu. “Jaññat²”timassa r³pa½, karot²ti attho. K±rite– janesi phussat² mama½. Janayati, sukha½ janeti, janayat²ti janako, pit±, yo koci v± nibbattet±. Puthu kilese janet²ti puthujjano. Tattha “janeti janayat²”ti r³p±ni cur±digaºa½ patv± suddhakattur³p±ni bhavanti. Karot²ti hi tesa½ attho. Hetukattuvasenapi tadattho vattabbo “nibbattet²”ti. Jan² p±tubh±ve. ¿k±rantoya½ akammako dh±tu, vipubbo ce, sakammako. Putto j±yati, j±to. Puthu kiles± j±yanti etth±ti puthujjano. Janana½ j±ti, “sañj±ti, nibbatti, abhinibbatti, khandh±na½ p±tubh±vo”ti pariy±y±. Itth² putta½ vij±yati, itth² putta½ vij±t±. So puriso vij±tam±tuy±pi aman±po. Upavijaññ± itth². K±rite “j±peti, j±payati. Atthaj±pik± paññ±”ti r³p±ni. Hana hi½s±ya½. Idha hi½s±vacanena ghaµµana½ gahetabba½. Saddo sotamhi haññati. Paµihaññati. Buddhassa bhagavato voh±ro lokile sote paµihaññati. Im±ni kattupad±ni. Bh³v±digaºa½ pana patv± “lohena ve haññati j±tar³pa½, na j±tar³pena hananti lohan”ti p±¼iya½ “haññat²”ti pada½ kammapada½, j±tar³pa½ lohena kamm±rehi haññat²ti attho. “Hanant²”ti pada½ kattupada½, loha½ j±tar³pena kamm±r± hanant²ti hi attho. Ettha hanana½ paharaºanti gahetabba½. R³pa ruppane. Ruppana½ kuppana½ ghaµµana½ p²¼ana½. Ruppati. R³pa½, ruppana½. Imassa pana “r³pa r³pakriy±yan”ti cur±digaºe µhitassa “r³peti r³payat²”ti r³p±ni bhavanti. Tattha r³panti kenaµµhena r³pa½? Ruppanaµµhena r³pa½. Vuttañheta½ bhagavat± “kiñca bhikkhave r³pa½? Ruppat²ti kho bhikkhave tasm± ‘r³pan’ti vuccati. Kena ruppati? S²tenapi ruppati, uºhenapi ruppati, jighacch±yapi ruppati, pip±s±yapi ruppati, ¹a½samakasav±t±tapasar²sapasamphassenapi ruppati, ruppat²ti kho bhikkhave tasm± ‘rupan’ti vuccat²”ti. Tattha ruppat²ti kuppati ghaµµiyati p²¼iyati, bhijjat²ti attho. Bhijjat²ti vik±ra½ ±pajjati, vik±r±patti ca s²t±disannip±te visadisar³pappavattiyeva. Ettha ca kuppat²ti etena kattu-atthe r³papadasiddhi½ dasseti, ghaµµiyati p²¼iyat²ti etehi kammatthe. Kop±dikriy±yeva hi ruppanakriy±ti, so pana kattubh³to kammabh³to ca attho bhijjam±no n±ma hot²ti imassa atthassa dassanattha½ “bhijjat²ti attho”ti vutta½. Atha v± ruppat²ti r³panti kammakattutthe r³papadasiddhi vutt±. Vik±ro hi ruppananti vuccati, teneva bhijjat²ti atthoti kammakattutthena bhijjat²ti saddena attha½ dasseti. Tattha yad± kammatthe “ruppat²”ti pada½, tad± “s²ten±”ti-±di kattu-atthe karaºavacana½. Yad± pana “ruppat²”ti pada½ kattu-atthe kammakattu-atthe v±, tad± hetumhi karaºavacana½ daµµhabba½. R³pasaddo khandha bhava nimitta paccaya sar²ra vaººasaºµh±n±d²su atthesu vattati. Ayañhi “ya½ kiñci r³pa½ at²t±n±gatapaccuppannan”ti ettha r³pakkhandhe vattati. “R³p³papattiy± magga½ bh±vet²”ti ettha r³pabhave. “Ajjhatta½ ar³pasaññ² bahiddh±r³p±ni passat²”ti ettha kasiºanimitte. “Sar³p± bhikkhave uppajjanti p±pak± akusal± dhamm±, no ar³p±”ti ettha paccaye. “¾k±so pariv±rito r³pantveva saªkha½ gacchat²”ti ettha sar²re. “Cakkhuñca paµicca r³pe ca uppajjati cakkhuviññ±ºan”ti ettha vaººe. “R³pappam±ºo r³pappasanno”ti ettha saºµh±ne. Icceva½–
Khandhe bhave nimitte ca, sar²re paccayepi ca;
vaººe saºµh±na-±dimhi, r³pasaddo pavattati.
Kupa kope. Kuppati. Kuppanti v±tassapi eritassa. Kopo, pakopo. Vac²pakopa½ rakkheyya. Tapa sant±pe. Tappati, santappati. Sant±po. Tapa p²ºane. Tappati. Tappana½. Dapa h±se. Dappati. D²pa dittiya½. Dippati. D²po. Lupa adassane. Luppana½, lopo, lutti. Khipa peraºe. Khippati. Khippa½. Lubha giddhiya½. Lubbhati. Attanoyeva jaººuka½ olubbha tiµµhati. Lubbhana½, lobho, lubbhitv±, lubbhitv±na, lubbhiya, lubbhiy±na, olubbhitv±, olubbhitv±na, olubbhiya, olubbhiy±na, lubbhitu½, olubbhitu½. Tattha lobhoti lubbhanti tena satt±, saya½ v± lubbhati, lubbhanamattameva v± tanti lobho. Ettha pana “lobho lubbhan± lubbhitatta½ r±go taºh± tasiº± mucch± ej± vana½ vanatho” icc±d²ni lobhassa bahun±m±ni veditabb±ni. Khubha sañcalane. Khubbhati, sa½khubbhati. Khubbhitthanagara½. Saªkhobho. K±rite– khobheti, khobhayati. Samu upasame. Citta½ sammati, upasammati, v³pasammati, samaºo, santi, santo. Ettha samaºoti sammati santacitto bhavat²ti samaºo. K±ritavasena pana kilese sameti upasamet²ti samaºoti nibbacana½ daµµhabba½. Tath± hi “ya½ samet²ti ida½ ariya½. Samayat²tidha satt±nan”ti dve k±ritar³p±ni. Samu khede nirodhe ca. Khedo. Kilamana½. Nirodho abh±vagamana½. Addh±namaggappaµipannassa k±yo sammati. Aggi sammati. Santo. Santasaddo “d²gha½ santassa yojanan”ti-±d²su kilantabh±ve ±gato. “Ayañca vitakko ayañca vic±ro sant± honti samit±”ti-±d²su niruddhabh±ve. “Adhigato kho my±ya½ dhammo gambh²ro duddaso duranubodho santo paº²to”ti-±d²su santañ±ºagocarat±ya½. “Upasantassa sad± sat²mato”ti-±d²su kilesav³pasame. “Santo have sabbhi pavedayant²”ti-±d²su s±dh³su. “Pañcime bhikkhave mah±cor± santo sa½vijjam±n±”ti-±d²su atthibh±ve. Ettheta½ vuccati–
“Kilantatte niruddhatte, santadh²gocarattane;
kiles³pasame ceva, atthibh±ve ca s±dhusu;
imesu chasu µh±nesu, santasaddo pan±gato”ti.
Damu damane. Dammati. Danto, damo, damana½. K±rite “citta½ dameti, damayat²”ti r³p±ni. Tattha damoti indriyasa½var±d²na½ eta½ n±ma½. “Saccena danto damas± upeto. Vedantag³ vusitabrahmacariyo”ti ettha hi indriyasa½varo “damo”ti vutto. “Yadi sacc± dam± c±g±, khanty± bhiyyodha vijjat²”ti ettha paññ± “damo”ti vutt±. “D±nena damena sa½yamena saccavajjen±”ti ettha uposathakamma½ “damo”ti vutta½. “Damupasamen±”ti ettha khanti “damo”ti vutt±. Icceva½–
“Indriyasa½varo paññ±, khanti c±pi uposatho;
ime atth± pavuccanti, damasaddena s±sane”ti.
Y± gatip±puºesu. Y±yati, y±yanti. Pariy±yo. Y±yam±no mah±r±j±, add± s²dantare nage. Y±yanto. Y±yantamanuy±yati. Y±t±nuy±y². Y±yitu½, y±yitv± icc±d²ni. Ettha pariy±yasaddassa atthuddh±ro vuccate, pariy±yasaddo v±radesan±k±raºesu samantato gantabbaµµh±ne ca sadise ca vattati. “Kassa nu kho ±nanda ajja pariy±yo bhikkhuniyo ovaditun”ti-±d²su hi v±re vattati. “Madhupiº¹ikapariy±yotina½ dh±reh²”ti-±d²su desan±ya½. “Imin±pi kho te r±jañña pariy±yena eva½ hot³”ti-±d²su k±raºe. “Pariy±yapatho”ti-±d²su samantato gantabbaµµh±ne. “Kopasaddo khobhapariy±yo”ti-±d²su sadise vattati. Icceva½–
Pariy±yaravo v±ra-desan±k±raºesu ca;
samantatova gantabba-µµh±ne ca sadise siy±.
Ri vasane. Riyati. Vil² vil²nabh±ve. Sappi vil²yati. K±rite vil±payati. V± gatigandhanesu. V±yati. V±yo, v±to. Sivu tantasant±ne. Sibbati, sa½sibbati. Sibba½, sibbanto. K±rite– sibbeti, sibbayati, sibb±peti, sibb±payati. Sivu gatisosanesu. Sibbati. Dhivu khivu nidassane. Dhibbati. Khibbati. S± tanukaraºe. Siyati, siyanti. S± antakammani. Siyati anavasesato m±na½ siyati samucchindat²ti aggamaggo m±nasanti hi vutta½. S± ass±dane. Rasa½ s±yati. S±yita½, s±yana½. Si p±ºippasave. S³yati, pas³yati. Pas³t± g±v². Kusu haraºaditt²su. Kusayati. Silisa ±liªgane. Silissati. Sileso. Kilisa upat±pe. Kilissati, sa½kilissati. Kileso, sa½kileso. Ik±ralope klissati kleso icc±d²ni. Apica mal²nat±pi kilisasaddena vuccati, kiliµµhavattha½ paridahati. “Cittena sa½kiliµµhena, sa½kilissanti m±ºav±”ti-±d²su dh±t³na½ anekatthat±ya. Masa app²bh±ve kham±yañca. Massati. L²sa app²bh±ve. Lissati. Leso. “Lisa lesane”tipi paµhanti ±cariy±. Tasa pip±s±ya½. Tassati, paritassati. Paritassan±, tasiº±, tasito. Dusa dosane. Dussati. Doso, dosana½, dosito. Dusa app²tiya½. Dussati, padussati. Doso, padoso, duµµho, paduµµho, d³sako, d³sito, d³san±. Asu khepe. Khepo khipana½. Assati. Nirassati-±diyati ca dhamma½. Iss±so. Ettha ca nirassat²ti cha¹¹eti satth±ra½ tath± dhammakkh±n±d²ni. Iss±soti usu½ assati khipat²ti iss±so, dhanuggaho. Yasu payatane. Yassati. Niyasakamma½. Ettha ca yena vinayakammena “niss±ya te vatthabban”ti niyassiyati bhaj±piyat²ti niyaso b±la½, ta½ niyasakamma½ n±ma. “Karohi me yakkha niyasakamman”ti ettha pana niggahakamma½ niyasakamma½ n±ma. Bhassa bhassane. Bhassati. Bhassa½, bhassak±rako. Vasa sadde. Sakuºo vassati. Adhamo migaj±t±na½, siªg±lo t±ta vassati. Maº¹³ko vassati. Nasa adassane. Nassanadhamma½ nassati. Panassati. Vinassati. Nassa vasali, cara pire vinassa. Naµµho, vinaµµho. K±rite– n±seti, n±sayati. Susa sosane. Paººa½ sussati. K±rite– v±to paººa½ soseti, sosayati. Kamme– v±tena paººa½ sosiyati. Bh±ve kriy±padamappasiddha½. Soso, sukkha½ kaµµha½. Sussa½, sussanto. Sussam±no dahado. Tusa tuµµhiya½. Tussati, santussati. Santuµµhi, santoso, tosana½, tuµµhabba½, tussitabba½, tusit±. K±rite “toseti” icc±d²ni. H± parih±niya½. H±yati, parih±yati. H±yanti tattha va¼av±. Bh±ve “bhaya½ v± chambhitatta½ v± lomaha½so v±, so pah²yissat²”ti ca “r±go pah²yat²”ti ca r³pa½. Kamme kriy±padamappasiddha½. “R±go pah²yat²”ti ida½ pana “h± c±ge”ti vuttassa bh³v±digaºikadh±tussa r³pa½ “r±ga½ pajahat²”ti kattupadassa dassanato. Naha bandhane. Nayhati. Upanayhati. Sannayhati. Sann±ho. Sannaddho. Muha vecitte. Muyhati, sammuyhati, pamuyhati. Moho, pamoho. M³¼ho. Mom³ho puriso. Mom³ha½ citta½. K±rite– moheti. Pamohako. Ettha ca mom³hoti avisadat±ya mom³ho, mah±m³¼hoti attho. Saha suha sattiya½. Sayhati. Suyhati. Nh± soceyye. Nh±yati, appakkhar±na½ bahubh±ve nah±yati. Nah±yitv±, nh±yitv±. Nah±na½, nh±na½. S²sa½ nh±to. Ettha ca s²sa½ nh±toti s²sa½ dhovitv± nh±toti attho gahetabbo por±ºehi anumatatt±. Siniha p²tiya½. Siniyhati. Sinehako, sinehito, siniddho. Putte sineho aj±yatha. Ik±ralopena sneho. Tath± hi “nisnehamabhikaªkh±m²”ti p±¼i dissati. Viri¼a lajj±ya½ codane ca. Viri¼ito. Lajj±vasena attho pasiddho, na codan±vasena. Tath± hi “viri¼itoti lajjito”ti atthasa½vaººak± gar³ vadanti “lajjan±k±rappatto”ti ca.
Div±d² ettak± diµµh±, dh±tavo me yath±bala½;
suttesvaññepi pekkhitv±, gaºhavho atthayuttitoti.
Div±digaºoya½.