“Hatthato muttamatt± s±, as²tiratana½ nabha½;
uggantv±na tad± muñci, chabbaºº± rasmiyo subh±”ti ca

Evam±dayo rukkhav±cakassa bodhisaddassa itthiliªgabh±ve payog± dissanti.

Atha v± rukkhav±cako bodhisaddo dviliªgo pumitthiliªgavasena. Tath± hi samantap±s±dik±ya½ vinayasa½vaººan±ya½ mah±veyy±karaºassa p±¼inayaviduno buddhaghos±cariyassa eva½ saddaracan± dissati “sakkhissasi tva½ t±ta p±µaliputta½ gantv± mah±bodhin± saddhi½ ayya½ saªghamittattheri½ ±netun”ti ca, “s±pi kho mah±bodhisam±r³¼h± n±v± passato mah±r±jassa mah±samuddatala½ pakkhand±”ti ca tassa rukkhav±cakassa bodhisaddassa “bujjhati etth±ti bodh²”ti nibbacanavasena “bodhi, bodh², bodhayo. Bodhi½, bodh², bodhayo. Bodhin±”ti-±din± padam±l± veditabb±. Rukkhav±cakasseva pana tassa ñ±ºe pavattitthiliªgavoh±rena saªketasiddhena r³¼hatthad²pakena “bodhi, bodh², bodhiyo. Bodhi½, bodh², bodhiyo. Bodhiy±”ti-±din± padam±l± veditabb±. Icceva½–
Puggalav±cako bodhi-saddo pulliªgiko bhave;
ñ±º±div±cako itthi-liªgoyeva siy± sad±.
Bodhip±dapavacano, pumitthiliªgiko bhave;
eva½ santepi etassa, itthiliªgattameva tu;
icchitabbatara½ yasm±, dhammasen±pat²rita½.
Sandhisadd±d²nampi nay±nus±rena n±mikapadam±l± yojetabb±. Sandhisaddo hi sarasandhi-±div±cako pulliªgo, paµisandhiy±div±cako itthiliªgo “sandhino. Sandhiy±”ti-±didassanato. Vibhattisaddo vibhajanav±cako itthiliªgo sy±div±cako pulliªgo ceva itthiliªgo ca “vibhattissa. Vibhattiy±”ti-±didassanato.
¾yusaddo pana j²vitindriyav±cakoyeva hutv± punnapu½sakaliªgo, “punar±yu ca me laddho, eva½ j±n±hi m±ris±”ti “ettaka½yeva te ±yu, cavanak±lo bhavissat²”ti ca dassanato.
Dh±tusaddo sabh±v±div±cako itthiliªgo, karapac±div±cako pumitthiliªgo “cakkhudh±tuy±. Karotissa dh±tussa. Dh±tuyo dh±tuy±”ti dassanato.
Paj±patisaddo devavisesav±cako pulliªgo, kalattajinam±tucch±v±cako itthiliªgo “paj±patissa devar±jassa dhajagga½ ullokeyy±tha”, “attano paj±patiy± saddhi½ mah±paj±patiy±”ti ca dassanato.
D±m± d±ma½ sadd± m±lat²d±m±dibhedabhinnassa ekassa vatthussa yath±kkama½ itthinapu½sakaliªg±. Tath± hi “m±lat²d±m± lol±¼iªgal²l±. M±lat²d±ma½. Siªghita½ d±ma½ bhamarehi. Ratanad±m±. Ratanad±man”ti ca dviliªgabh±ve lokikappayog± dissanti s±san±nuk³l±.
Saddha½ saddh±sadd± pana bhinnavatth³na½ v±cak± itthinapu½sakaliªg±, saddh±saddo pas±dalakkhaºav±cako itthiliªgo, saddha½saddo matakabhattav±cako napu½sakaliªgo “saddh± saddahan±. Mayamassubho gotamabr±hmaº± n±ma d±n±ni dema saddh±ni karom±”ti dassanato. Imasmi½ pana µh±ne “saddho puriso saddh± itth², saddha½ kulan”ti im±ni v±ccaliªgatt± saªgaha½ na gacchant²ti daµµhabb±ni.
Taµa½ taµ² taµotime sadd± t²rasaªkh±te ekasmi½yevatthe th²punnapu½sakaliªg±.
Byañjanasaddo upasecanaliªgav±ky±veºikasar²r±vayavav±cako napu½sakaliªgo, akkharav±cako punnapu½sakaliªgo. Tatrupasecane “s³pa½ v± byañjana½ v±”ti napu½sakaniddeso dissati. Tath± liªge “itthibyañjana½ purisabyañjanan”ti napu½sakaniddeso. V±kye “padabyañjan±ni s±dhuka½ uggahetv±”ti napu½sakaliªganiddeso. ¾veºike “as²ti anubyañjan±n²”ti napu½sakaniddeso. Sar²r±vayave “kiles±na½ anu anu byañjanato p±kaµabh±vakaraºato anubyañjanan”ti eva½ napu½sakaniddeso. Ettha hi anubyañjana½ n±ma hatthap±dasitahasitakathitavilokit±dibhedo ±k±ro. So eva “sar²r±vayavo”ti vuccat²ti. Akkhare “byañjano. Byañjanan”ti ca punnapu½sakaniddeso.
Atthasaddo nibb±navacano napu½sakaliªgo, abhidheyyadhanak±raºapayojananivaty±bhisandh±n±divacano pana pulliªgo. Tath± hi kath±vatthumhi “atthatthamh²”ti imiss± p±¼iy± atthasa½vaººan±ya½ “attha½ vuccati nibb±nan”ti napu½sakaliªganiddesena atthasaddo vutto. Iti atthasaddo dviliªgo.
Akkharasaddo ca “yo pubbo akkharo akkhar±n²”ti ca dassanato. Apica akkharasaddo nibb±navacano n±mapaººattivacano ca sabbad±napu½sakaliªgo bhavati “padamaccutamakkhara½, mah±janasammatoti kho v±seµµha ‘mah±sammato’tveva paµhama½ akkhara½ nibbattan”ti evam±d²su. “Akkhar±ya deseti, akkharakkhar±ya ±patti p±cittiyass±”ti ettha pana pulliªgotipi napu½sakaliªgotipi vattabbo, itthiliªgoti pana na vattabbo. Ayañhi “asakkat± casma dhanañcay±ya. Viramath±yasmanto mamavacan±y±”ti-±d²su “dhanañcay±ya, vacan±y±”ti sadd± viya vibhattivipall±sena vutto, na liªgavipall±savasen±ti.
Ajjava maddava g±ravasadd± pana punnapu½sakaliªg±. “Ajjavo ca maddavo ca. Ajjavamaddava½. G±ravo ca niv±to ca. Saha ±vajjite th³pe, g±rava½ hoti me tad±”ti ca ±didassanato.
Vacovac²sadd± pana ghaµoghaµ²sadd± viya pumitthiliªg±, tattha vac²saddassa “vac², vac², vaciyo. Vaci½, vac², vaciyo. Vaciy±”ti n±mikapadam±l± yojetabb±. Keci “duccaritapayogaviññattisadd±d²su paresu vacasaddassanto ²k±ro hoti, tena “vac²duccaritan”ti-±d²ni r³p±ni dissant²”ti vadanti, ta½ na gahetabba½ vacasaddato visu½ vac²saddassa dassanato. Atrim±ni p±¼ito ca aµµhakath±to ca nidassanapad±ni. “Vac² vac²saªkh±ro, vac²saªkh±ro vac², vaciñca vac²saªkh±re ca µhapetv± avases± na ceva vac², na ca vac²saªkh±ro. Gadito vac²bhi satim±bhinande”ti im±ni p±¼ito nidassanapad±ni. “Copanasaªkh±t± vac² eva viññatti vac²viññatti, vaciy± bhedo vac²bhedo”ti im±ni aµµhakath±to nidassanapad±ni. Imin± nayena aññesampi sar³p±sar³papad±na½ yath±raha½ dvitiliªgat± vavatthapetabb±. Eva½ abhidheyyakaliªgesu savises±ni abhidheyyaliªg±ni veditabb±ni.
Id±ni katthaci v±ccaliªgabh³t±na½ abhidheyyaliªg±nañca taddhibhantaliªg±nañca dhamm±divasena n±mikapadam±l± vuccate. Tath± hi–
Dhammabho puggal± ceva, dhammapuggalatopi ca;
ekantadhammato ceva, tathevekantapuggal±.
Padam±l± siyu½ t±su, paccatt±divasena tu;
pada½ sama½ visamañca, jaññ± sabbasamampi ca.
Katha½? “Micch±diµµhi, micch±saªkappo, micch±v±c±, micch±v±co, micch±diµµhiko, micch±saªkapp²” iccetesa½ n±mikapadam±l± eva½ veditabb±.
“Micch±diµµhi, micch±diµµh², micch±diµµhiyo. Micch±diµµhi½, micch±diµµh², micch±diµµhiyo. Micch±diµµhiy±”ti eva½ dhammato, “micch±diµµhi, micch±diµµh², micch±diµµhino. Micch±diµµhi½, micch±diµµh², micch±diµµhino. Micch±diµµhin±”ti eva½ puggalato, “micch±saªkappo, micch±saªkapp±. Micch±saªkappan”ti eva½ dhammapuggalato, “micch±v±c±, micch±v±c±, micch±v±c±yo. Micch±v±ca½, micch±v±c± micch±v±c±yo. Micch±v±c±ya” eva½ ekantadhammato, “micch±v±co, micch±v±c±. Micch±v±ca½, micch±v±ce. Micch±v±cena” eva½ ekantapuggalato, “micch±diµµhiko. Micch±diµµhik±. Micch±diµµhikan”ti evampi ekantapuggalato, “micch±saªkapp², micch±saªkappino. Micch±saªkappin”ti evampi ekantapuggalato n±mikapadam±l± bhavati. Paccattopayogavacan±divasena pana pada½ sadisa½ visadisa½ sabbath± sadisampi ca bhavati. Esa nayo samm±diµµhisamm±saªkapp±d²supi.
Atrime ±haccabh±sit± payog±– avijj±gatassa bhikkhave aviddasuno micch±diµµhi pahoti. Micch±diµµhissa micch±saªkappo pahoti. Micch±saªkappassa micch±v±c± pahoti. Micch±v±cassa micch±kammanto pahoti. Micch±kammantassa micch±-±j²vo pahoti. Micch±-±j²vassa micch±v±y±mo pahoti. Micch±v±y±massa micch±sati pahoti. Micch±satissa micch±sam±dhi pahot²ti. Vijj±gatassa bhikkhave viddasuno samm±diµµhi pahoti. Samm±diµµhissa samm±saªkappo pahot²ti vitth±ro, eva½ katthaci v±ccaliªgabh³t±na½ abhidheyyaliªg±nañca taddhitantaliªg±nañca n±mikapadam±l± sappayog± kathit±.
Id±ni nev±bhidheyyaliªgassa bhavitabbasaddassa ca abhidheyyaliªg±na½ sotthi suvatthi sadd±nañca v±ccaliªg±bhidheyyaliªgassa abbhutasaddassa ca v±ccaliªgassa abh³tasaddassac±ti imesa½ kiñci visesa½ kathay±ma, n±mikapadam±lañca yath±raha½ yojess±ma. Etesu hi bhavitabbasaddo ekantabh±vav±cako napu½sakaliªgo ekavacanantoyeva hoti. Tatiyantapadehi eva½sadda nasadd±d²hi ca yojetabbo ca hoti. N±ssa n±mikapadam±l± labbhati, atrime ca payog± “saddhammagarukena bhavitabba½, no ±misagarukena, imin± corena bhavitabba½, imehi corehi bhavitabba½, im±ya coriy± bhavitabba½, im±hi cor²hi bhavitabba½, anena cittena bhavitabba½, imehi cittehi bhavitabba½, eva½ bhavitabba½, aññath± bhavitabban”ti. Atrida½ vuccati–
Bhavitabbapada½ nicca½, sabbaññuvaras±sane;
paµhamekavaco bh±va-v±cakañca napu½saka½.
Tatiyantapadeheva½-sadd±d²hi ca dh²mat±;
yojetabba½va sambhoti, iti vidv± vibh±vaye.
Aya½ “bhavitabban”ti padassa viseso.
Sotthi bhaddante hotu rañño, sotthi½ gacchati nh±pito. Sotthin±mhi samuµµhito. Suvatthi, suvatthi½, suvatthin±, aya½ dhas±tthisadd±d²na½ viseso.
Aya½ pana “abbhuta½ abh³tan”ti dvinna½ viseso. Bh³saddassa bbh³, sa½yogapare paµisedhatthavati aitinip±te upapade sati ekantena rassattamupay±ti. Kvatthe? “Abh³tapubba½ bh³tan”ti-±d²svatthesu. Tath±vidhe asaññogapare rassatta½ na upay±ti. Kvatthe? “Asaccan”ti-±d²svatthesu. Tath± hi “abbhutan”ti padassa “abh³tapubba½ bh³tan”tipi attho bhavati, “abbhutakaraºan”tipi attho bhavati. “Abh³tan”ti padassa pana “asaccan”tipi attho bhavati, “aj±tan”tipi attho bhavati. Tatra “acchariya½ vata bho abbhuta½ vata bho. Acchera½ vata lokasmi½, abbhuta½ lomaha½sana½” iccevam±dayo “abh³tapubba½ bh³tan”ti atthe payog±.
“Tva½ ma½ n±gena ±lampa,
aha½ maº¹³kach±piy±;
hotu no abbhuta½ tattha,
±sahassehi pañcah²”ti

Iccevam±dayo abbhutakaraºatthe payog±. Eva½ rassavasena, d²ghavasena pana nissa½yoge “abh³ta½ ataccha½. Atatha½”iccevam±dayo asaccatthe payog±, “abh³ta½ aj±ta½ asañj±tan”ti iccevam±dayo aj±tatthe payog±. Bhavanti catra–

“Abh³tapubba½ bh³tan”ti, atthasmi½ abbhutantida½;
pada½ viññ³hi viññeyya½, rassabh±vena saºµhita½.
Abbhutakaraºatthepi, abbhutanti pada½ tath±;
saºµhita½ rassabh±vena, iti vidv± vibh±vaye.
Abh³tamiti d²ghatta-vasena kathita½ pana;
pada½ samadhigantabba-masacc±j±tav±caka½.
Abbhuta½, abbhut±ni. Cittanayena, abbhuto, abbhut±. Abbhuta½, purisanayena, abbhut±, abbhut±, abbhut±yo. Abbhuta½. Kaññ±nayena ñeyya½. Eva½ bh³tasaddassapi n±mikapadam±l± tidh± gahetabb±. Atra “abbhuta”miti pada½ v±ccaliªgampi bhavati abhidheyyaliªgampi. “Abh³ta”miti pada½ pana v±ccaliªga½ abhidheyyaliªgampi v± saccasaddo viya katthaci. Itissa yath±raha½ ayampi sappayog± n±mikapadam±l± kathit±.