45. Sañj±ta½ t±rak±ditvito.
T±rak±d²hi paµhamantehi asseti chaµµhiyatthe ito hoti, te ce sañj±t± honti, t±rak± sañj±t± assa t±rakita½ gagana½, pupphito rukkho, pallavit± lat±.
46. M±ne matto.
Paµhamant± m±navuttito asseti asmi½atthe matto hoti, pala½ umm±namassa palamatta½, hattho pam±ºamassa hatthamatta½ sata½ m±namassa satamatta½, doºo parim±ºamassa doºamatta½, abhedopac±r± doºotipi hoti.
47. Taggho cuddha½.
Uddham±navuttiho asseti chaµµhiyatthe taggho hoti matto ca, jaººutaggha½, jaººumatta½.
48. ðo ca puris±.
Puris± paµhamant± uddham±navuttito ºo hoti matt±dayo ca, porisa½, purisamatta½, purisataggha½.
49. Ay³bhadvit²ha½se.
Ubhadvit²hi avayavavutt²ti paµhamantehi asseti chaµµhiyatthe ayo hoti. Ubho a½s± assa ubhaya½, dvaya½, taya½.
50. Saªkhy±ya saccut²s±sadasant±y±dhik±smi½ savasahasse ¹o.
Satyant±ya utyant±ya ²sant±ya ±sant±ya dasant±ya ca saªkhy±ya paµhamant±ya asminti sattamyatthe ¹o hoti, s± ce saªkhy± adhik± hoti, yadasminti tañce sata½ sahassa½ satasahassa½ v± hoti, v²sati adhik± asmi½ sateti v²sa½ sata½, ekav²sa½ sata½, sahassa½, satasahassa½ v±, ti½sa½ sata½, ekati½sa½ sata½. Utyant±ya-navuta½ sata½ sahassa½ satasahassa½ v±. ¿sant±ya catt±l²sa½ sata½, sahassa½, satasahassa½ v±. ¾sant±ya paññ±sa½ sata½, sahassa½, satasahassa½ v±. Dasant±ya-ek±dasa½ sata½, sahassa½, satasahassa½ v±. Saccut²s±sadasant±y±ti ki½? Ch±dhik± asmi½sate. Adhiketi ki½? Pañcadasah²n± asmi½sate, asminti ki½? V²satyadhik± etasm± sat±, satasahasseti ki½? Ek±dasa adhik± assa½ v²satiya½.
51. Tassa p³raºek±das±dito v±.
Chaµµhiyanth±yek±das±dik±ya saªkhy±ya ¹o hoti (tassa) p³raºatthe vibh±s±, s± saªkhy± p³r²yate yena ta½ p³raºa½, ek±dasanna½ p³raºo ek±daso. Ek±dasamo, v²so, v²satimo, ti½so, ti½satimo, catt±l²so, paññ±so.
52. Ma pañc±dikatihi.
Chaµµhiyant±ya pañc±dik±ya saªkhy±ya katism± ca mo hoti (tassa) p³raºatthe, pañcamo, sattamo, aµµhamo, katimo, katim².
53. Sat±d²namica. Sat±dik±ya saªkhy±ya chaµµhiyant±ya (tassa) p³raºatthe mohoti sat±d²namic±nt±deso, satimo, sahassimo.
54. Ch± µµhaµµham±.
Chasadd± µµhaµµham± honti tassa p³raºatthe, chaµµho, chaµµhamo, itthiya½ chaµµh², chaµµham², katha½ ‘dutiya½ catutthan’ti? “Dutiyassa, catuttha tatiy±nan”ti nip±tan±.
55. Ek± k±kyasah±ye.
Ekasm± asah±yatthe ka-±k² honti v±, ekako, ek±k², eko.
56. Vacch±d²hi tanutte taro.
Vacch±d²na½ sabh±vassa tanutte gamyam±ne taro hoti, susuttassa tanutte vacchataro, itthiya½ vacchatar², yobbanassa tanutte okkhataro, assabh±vassa tanutte assataro, s±matthiyassa tanutte usabhataro.
57. Kimh± niddh±raºe ratara ratam±. Ki½sadd± niddh±raºe ratara ratam± honti, kataro bhavata½ devadatto, kataro bhavata½ kaµho, katamo bhavata½ devadatto, katamo bhavata½ kaµho, bh±radv±j±na½ katamosi brahme.
58. Tena datte liy±.
Tatiyant± datte-bhidheyye la-iy± honti, devena datto devalo, deviyo, brahmalo, brahmiyo, siv± s²valo, s²viyo, sissa d²gho.
59. Tassa bh±vakammesu ttat±ttanaºyaºeyyaºiyaºiy±.
Chaµµhiyant± bh±ve kamme ca tt±dayo honti bahula½, na ca sabbe sabbato honti aññatra ttat±hi, bhavanti etasm± buddhisadd±bhi bh±vo saddassa pavattinimitta½, n²lassa paµassa bh±vo n²latta½ n²lat±bhi guºo bh±vo, n²lassa guºassa bh±vo n²latta½ n²lat±bhi n²laguºaj±ti, gotta½ got±ti goj±ti, p±cakatta½, daº¹itta½, vis±ºitta½, r±japurisattanti kriy±disambandhitta½, devadattatta½, candatta½, s³riyattanti tadavatth±visesas±mañña½, ±k±satta½, abh±vattanti upacaritabhedas±mañña½. Ttana-puthujjanattana½, vedanattana½, j±yattana½, j±rattana½. ðya-±lasya½, brahmañña½, c±palya½, nepuñña½, pesuñña½, rajja½, ±dhipacca½, d±yajja½, vesamma½ ‘vesaman’ti, keci, sakhya½, v±ºijja½. ðeyya-soceyya½, ±dhipateyya½. ðag±rava½, p±µava½, ajjava½, maddava½. Iya-adhipatiya½, paº¹itiya½, bahussutiya½, naggiya½, s³riya½. ðiya-±lasiya½, k±¼usiya½, mandiya½dakkhiya½, porohitiya½, veyyattiya½. Katha½ ‘r±maº²yakan’ti? Sakatthe kant± ºena siddha½. Kamma½ kiriy±, tattha alasassa kamma½ alasatta½’ alasat±, alasattana½, ±lasya½, ±lasiya½ v±, “sakatthe’ (4.122) ti sakatthepi, yath±bhucca½, k±ruñña½, pattakalla½, ±k±s±nañca½, k±yap±guññat±.
60. Bya vaddhad±s± v±.
Chaµµhiyant± vaddh± d±s± ca byo v± hoti bh±vakammesu, vaddhabya½ vaddhat±, d±sabya½ d±sat±, katha½ ‘vaddhavan’ti? ðe v±gamo.
61. Naºa yuv± bo ca vassa.
Chaµµhiyant± yuvasadd± bh±vakammesu naºa v± hoti tassa bo ca, yobbana½, v±tveva? Yuvatta½, yuvat±.
62. Aºv±ditvimo.
Aºu-±d²hi chaµµhiyantehi bh±ve v± imo hoti, aºim±, laghim±, mahim±, (garim±), kasim±, v±tveva? Aºutta½ aºut±.
63. Bh±v± tena nibbatte.
Bh±vav±cak± sadd± tena nibbatte-bhidheyye imo hoti, p±kena nibbatta p±ºima½, sekima½.
64. Taratamissikiyiµµh±tisaye.
Atisaye vattam±nato hontete paccay±, atisayena p±po p±pataro, p±patamo, p±pissiko, p±piyo, p±piµµho, itthiya½ p±patar±. Atisayant±pi atisayappaccayo, atisayena p±piµµho p±piµµhataro.
65. Tannissite llo.
Dutiyant± llappaccayo hoti nissitatthe, veda½ nissita½ vedalla½, duµµhu nissita½ duµµhulla½. Ille-saªkh±rilla½.
66. Tassa vik±r±vayavesu ºa ºika ºeyyamay±.
Pakatiy± uttaramavatthantara½ vik±ro, chaµµhiyant± n±masm± vik±re-vayave ca º±dayo honti bahula½, ºa-±yasa½ bandhana½, odumbara½, paººa½, odumbara½ bhasma½, k±pota½ ma½sa½, k±pota½ satthi. ðika-kapp±sika½ vattha½. ðeyya-eºeyya½ ma½sa½, eºeyya½ satthi Koseyya½ vattha½. Maya-tiºamaya½, d±rumaya½, na¼amaya½, mattik±maya½. “Aññasmin”ti (4.121) gunna½ kar²sepi mayo, gomaya½.
67. Jatuto saºa v±.
Chaµµhiyant± n±masm± jatuto vik±r±vayavesu saºa v± hoti. Jatuno vik±ro j±tusa½ jatumaya½. “Lopo”ti (4.123) bahula½ paccayalopopi phalapuppham³lesu vik±r±vayavesu, piy±lassa phal±ni piy±l±ni, mallik±ya pupph±ni mallik±, usirassa m³la½ us²ra½, ta½ saddena v± tadabhidh±na½.
68. Sam³he kaºa ºa ºik±.
Chaµµhiyant± sam³he kaºa ºa ºik± honti gottappaccayant±. Kaºa-r±jaññaka½, m±nussaka½, ukkh±d²hi-okkhaka½, oµµhaka½, orabbhaka½, r±jaka½, r±japuttaka½, hatthika½, dhenuka½. ða-k±ka½, bhikkha½. Acitt± ºika-±p³pika½, sa½kulika½.
69. Jan±d²hi t±.
Jan±d²hi chaµµhiyantehi sam³he t± hoti. Janat±, gajat±, bandhut±, g±mat±, sah±yat±, n±garat±. T±nt± sabh±vato itthiliªg±, ‘madan²yan’ti karaºe-dhikaraºe v± an²yena siddha½. ‘Dh³m±yitattan’ti kt±nt± n±madh±tuto ktena siddha½.
70. Iyo hite.
Chaµµhiyant± hite iyo hoti. Up±d±niya½, aññatr±pi sam±nodare sayito sodariyo.
71. Cakkhv±dito sso.
Chaµµhiyantehi cakkhu-±d²hi hite sso hoti, cakkhussa½, ±yussa½.
72. ðyo tattha s±dhu.
Sattamyant± tattha s±dh³ti asmi½ atthe ºyo hoti. Sabbho, p±risajjo. S±dh³ti kusalo yoggo hito v±. Aññatr±pi ratha½ vahat²ti racch±.
73. Kamm± niya ññ±.
Sattamyant± kammasadd± tattha s±dh³bhi asmi½ atthe niya ññ± honti. Kamme s±dhu kammaniya½, kammañña½.
74. Kath±ditviko.
Kath±d²hi sattamyantehi tattha s±dh³ti asmi½ atthe iko hoti. Kathiko, dhammakathiko, saªg±miko pav±siko, upav±siko.
75. Path±d²hi ºeyyo.
Path±d²hi sattamyantehi tattha s±dh³ti asmi½ atthe ºe-yyo hoti, p±theyya½ s±pateyya½ (±titheyya½).
76. Dakkhiº±y±rahe.
Dakkhiº±saddato arahatthe ºeyyo hoti, dakkhiºa½ arahat²ti dakkhiºeyyo.
77. R±yo tumant±.
Tumantato arahatthe r±yo hoti. Gh±tet±ya½ v± gh±tetu½, j±pet±ya½ v± j±petu½, pabb±jet±ya½ v± pabb±jetu½.
78. Tametthassatth²ti mantu.
Paµhamant± ettha assa atth²ti etesvatthesu mantu hoti. G±vo ettha dese, assa v± purisassa sant²ti gom±. Atth²ti vattam±nak±lop±d±nato bh³t±hi bhavissant²hi v± gohi na gom±. Katha½ ‘gom± ±si, gom± bhavissat²’ti? Tad±pi vattam±n±hiyeva gohi gom±, ±si bhavissat²ti padantar± k±lantara½, itikaraºato visayaniyamo–
Pah³te ca pasa½s±ya½, nind±yañc±tis±yane;
niccayoge ca sa½sagge, hontime mantu-±dayo.
Go assoti j±tisadd±na½ dabb±bhidh±nas±matthiy± mantv±dayo na honti, tath± guºasadd±na½ ‘seto paµo’ti, yesantu guºasadd±na½ dabb±bhidh±nas±matthiya½ natthi, tehi honteva ‘buddhim±, r³pav±, rasav±, gandhav±, phassav±, saddav±, ras², rasiko, r³p², r³piko, gandh², gandhiko’ti.
79. Vantv±vaºº±.
Paµhamantato avaººant± mantv±tthe vantu hoti. S²lav±, paññav±, avaºº±ti ki½? Satim± bandhum±.
80. Daº¹±ditvika-² v±.
Daº¹±d²hi ika ² honti v± mantv±tthe. Bahula½ vidh±n± kutoci dve honti, kutocekameka½va daº¹iko daº¹² daº¹av±, gandhiko gandh² gandhav±, r³piko r³p² r³pav±. (28) “Uttam²ºeva dhan± iko”, dhaniko, dhan² dhanav± añño. (29) “Asannihite atth±”, atthiko atth², aññatra atthav±. (30) “Tadant± ca”, puññatthiko, puññatth², (31) “vaººant± ²yeva” brahmavaºº², devavaºº², (32) “hatthadantehi j±tiya½”, hatth², dant², aññatra hatthav± dantav±. (33) “Vaººato brahmac±rimhi”, vaºº² brahmac±r², vaººav± añño. (34) “Pokkhar±dito dese”, pokkharaº², uppalin², kumudin², bhisin², mu¼±lin², s±lukin², kvac±desepi padumipi padumin² paººa½. Aññatra pokkharav± hatth², (35) “n±v±yiko”, n±viko. (36) “Sukhadukkh± ²”, sukh², dukkh². (37) “Sikh±d²hi v±”, sikh², sikh±v±, m±l², m±l±v±, s²l², s²lav±, bal², balav±. (38) “Bal± b±h³rupubb± ca”, b±hubal², ³rubal².
81. Tap±d²hi ss². Tap±dito mantvatthe v± ss² hoti. Tapass², yasass², tejass², manass², payass². V±tveva? Yasav±.
82. Mukh±dito ro. Mukh±d²hi mantvatthero hoti. Mukharo, susiro, ³saro, madhuro, kharo, kuñjaro, nagara½, (39) “dantassu ca unnabhadante”, danturo.
83. Tundy±d²hi bho.
Tundi-±d²hi mantvatthe bho v± hoti. Tundibho, vaµibho, valibho. V±tveva? Tundim±.
84. Saddh±ditv±.
Saddh±d²hi mantvatthe-a hoti v±. Saddho, pañño, itthiya½ saddh±. V±tveva? Paññav±.
85. ðo tap±.
Tap± ºo hoti mantvatthe. T±paso, itthiya½ t±pas².
86. ¾lvabhijjh±d²hi.
Abhijjh±d²hi ±lu hoti mantvatthe, abhijjh±lu, s²t±lu, dhaj±lu, day±lu. V±tveva? Day±v±.
87. Picch±ditvilo.
Picch±d²hi ilo hoti v± mantvatthe. Picchilo picchav±, phenilo phenav±, jaµilo jaµ±v±. Katha½ ‘v±c±lo’ti? Nind±yamilass±dilope “paro kvac²”ti (1-27).
88. S²l±dito vo.
S²l±d²hi vo hoti v± mantvatthe. S²lavo s²lav±, kesavo kesav±, (40) “aºº± nicca½” aººavo. (41) G±º¹² r±j²hi saññ±ya½” g±º¹²va½ dhanu, r±j²va½ paªkaja½.
89. M±y± medh±hi v².
Etehi dv²hi v² hoti mantvatthe. M±y±v², medh±v².
90. Sissare ±myuv±m². Sasadd± ±myuv±m² honti issare-bhidh±yye mantvatthe. Samassatth²ti s±m², suv±m².
91. Lakkhy± ºo a ca. Lakkh²sadd± ºo hoti mantvatthe a c±ntassa. ðak±rovayavo, lakkhaºo.
92. Aªg± no kaly±ºe.
Kaly±ºe gamyam±ne aªgasm± no hoti mantvatthe. Aªgan±.
93. So lom±.
Lom± so hoti mantvatthe. Lomaso, itthiya½, lomas±.
94. Imiy±.
Mantvatthe ima iy± honti bahula½. Puttimo, kittimo, puttiyo, kappiyo, jaµiyo, h±nabh±giyo, seniyo.
95. To pañcamy±. Pañcamyant± bahula½ to hoti v±. G±mato ±gacchati g±masm± ±gacchati, corato bh±yati corehi bh±yati, satthato parih²no satth± parih²no.
96. Ito-tetto kuto.
Tomhi imassa µi nipaccate, etassa µa eta, ki½saddassa kuttañca. Ito imasm±, ato etto etasm±, kuto kasm±.
97. Abhy±d²hi. Abhi-±d²hi to hoti. Abhito, parito, pacchato heµµhato.
98. ¾dy±d²hi. ¾dippabhut²hi to v± hoti, ±do ±dito, majjhato antato, piµµhito, passato, mukhato, yatodaka½ tad±ditta½, ya½ udaka½ tadev±dittanti attho.
99. Sabb±dito sattamy± tratt±. Sabb±d²hi sattamyantehi tratth± v± honti. Sabbatra sabba. Sabbasmi½, yatra yattha yasmi½. Bahul±dhik±r± na tumh±mhehi.
100. Katthettha kutr±tra kvehidha.
Etesadd± nipaccante. Kasmi½ kattha, kutra, kva, etasmi½, ettha, atra, asmi½ iha, idha.
101. Dhi sabb± v±. Sattamyantato sabbasm± dhi v± hoti. Sabbadhi, sabbattha.
102. Y± hi½. Sattamyantato yato hi½ v± hoti. Yahi½ yatra.
103. T± ha½ ca.
Sattamyantato tato v± ha½ hoti hi½ ca. Taha½, tahi½, tatra.
104. Kuhi½ kaha½.
Ki½sadd± sattamyant± hi½ ha½ nipaccante kissa kuk± ca. Kuhi½, kaha½. Katha½ ‘kuhiñcanan’ti? ‘Cana½’ iti nip±tantara½ ‘kuhiñc²’ti ettha cisaddo viya.
105. Sabbekaññayatehi k±le d±. Etehi sattamyantehi k±le d± hoti. Sabbasmi½ k±le sabbad±, ekad±, aññad±, yad±, tad±. K±leti ki½? Sabbattha dese.
106. Kad± kud± sad± dhuned±ni.
Ete sadd± nipaccante. Kasmi½ k±le kad±, kud±, sabbasmi½ k±le sad±, imasmi½ k±le adhun±, id±ni.
107. Ajja sajjvaparajjvetarahi karah±.
Etesadd± nipaccante. Pakatippaccayo ±deso k±lavisesoti sabbameta½ nip±tan± labbhati, imassa µo jjo j±hani nipaccate, asmi½ ahani ajja. Sam±nassa sabh±vo jju c±hani, sam±ne ahani sajju. Aparasm± jju, aparasmi½ ahani aparajju. Imasseto k±le rahi ca, imasmi½ k±le etarahi. Ki½saddassa ko raha c±najjatane, kasmi½ k±le karaha.
108. Sabb±d²hi pay±re th±.
S±maññassa bhedako viseso pak±ro, tattha vattam±nehi sabb±d²hi th± hoti. Sabbena pak±rena sabbath±, yath±, tath±.
109. Kathamittha½.
Ete sadd± nipaccante pak±re. Kimimehi tha½ paccayo, ka-ita ca tesa½ yath±kkama½, katha½, ittha½.
110. Dh± saªkhy±hi.
Saªkhy±v±c²hi pak±re dh± par± hoti. Dv²hi pak±rehi, dve v± pak±re karoti dvidh± karoti, bahudh± karoti, eka½ r±si½ pañcappak±ra½ karoti pañcadh± karoti, pañcappak±ramekappak±ra½ karoti ekadh± karoti.
111. Vek± jjha½.
Ekasm± pakare jjha½ v± hoti. Ekajjha½ karoti, ekadh±, karoti.
112. Dvit²hedh±.
Dvit²hi pak±re edh± v± hoti. Dvedh±, tedh±, dvidh±, tidh±.
113. Tabbati j±tiyo.
Pak±ravati ta½s±maññav±cak± sadd± j±tiyo hoti, paµuj±tiyo, muduj±tiyo.
114. V±rasaªkhy±ya kkhattu½.
V±rasambandhiniy± saªkhy±ya kkhattu½ hoti. Dve v±re bhuñjati dvikkhattu½ divasassa bhuñjati. V±raggahaºa½ ki½? Pañca bhuñjati. Saªkhy±y±ti ki½? Pah³te v±re bhuñjati.
115. Katimh±.
V±rasambandhiniy± katisaªkhy±ya kkhattu½ hoti, kati v±re, bhuñjathi, katikkhattu½ bhuñjati.
116. Bahumh± dh± ca pacc±sattiya½.
V±rasambandhiniy± bahusaªkhy±ya dh± hoti kkhatthu½ ca, v±r±nañce pacc±satti hoti, bahudh± divasassa bhuñjati bahukkhattu½ bhuñjati. Pacc±sattiyanti ki½? Bahuv±re m±sassa bhuñjati.
117. Saki½ v±.
Eka½ v±ramiccasmi½ atthe sakinti v± nipaccate. Ekav±ra½ bhuñjati saki½ bhuñjati, v±ti ki½? Ekakkhattu½ bhuñjati.
118. So v²cchappak±resu.
V²cch±ya½ pak±re ca so hoti bahula½. V²cch±ya½-khaº¹aso, bilaso. Pak±re-puthuso, sabbaso.
119. Abh³tatabbh±ve kar±sabh³yoge vik±r± c².
Avatth±vato-vatthantaren±bh³tassa t±y±vatth±ya bh±vekar±sabh³hi sambandhe sati vik±rav±cak± c² hoti, adhavala½ dhavala½ karoti dhaval² karoti, adhavalo dhavalo siy± dhaval² siy±, adhavalo dhavalo bhavati dhaval² bhavati. Abh³ta tabbh±veti ki½? Ghaµa½ karoti, dadhi atthi, ghaµo bhavati. Kar±sabh³yogeti ki½? Adhavalodhavalo j±yate. Vik±r±ti ki½? Pakatiy± m±hotu, suvaººa½ kuº¹ala½ karoti.
120. Dissantaññepi paccay±.
Vuttato-ññepi paccay± dissanti vutt±vuttatthesu. Vividh± m±taro vim±taro, t±sa½ putt± vem±tik±-rikaºa. Patha½ gacchat²ti path±vino-±v². Iss± assa atth²ti issuk²-uk². Dhura½ vahat²ti dhorayho- yhaºa.
121. Aññasmi½.
Vuttato-ññasmimpi atthe vuttappaccay± dissanti. Magadh±na½ issaro m±gadho-dhaº±. K±s²ti sahassa½, tamagghat²ti k±siyo iyo.
122. Sakatthe.
Sakatthepi paccay± dissanti. H²nako, potako, kiccaya½.
123. Lopo.
Paccay±na½ lopopi dissati. Buddhe ratana½ paº²ta½, cakkhu½ suñña½ attena v± attariyena v±ti bh±vappaccayalopo.
124. Sar±nam±diss±yuvaººass±-e-o º±nubandhe.
Sar±nam±dibh³t± ye ak±rivaººuvaºº±, tesa½ ±-e-o honti yath±kkama½º±nubandhe. R±ghavo, venateyyo, meniko, o¼umpiko, dobhagga½. ð±nubandheti ki½? Pur±tano.
125. Sa½yoge kvaci.
Sar±nam±dibh³t± ye ayuvaºº±, tesa½ ±-e-o honti kvacideva sa½yogavisaye º±nubandhe. Decco, koº¹añño. Kvac²ti ki½? Kattikeyyo.
126. Majjhe.
Majjhe vattam±n±nampi ayuvaºº±na½ ± e o honti kvaci. A¹¹hateyyo, v±seµµho.
127. Kosajj±jjava p±risajja sohajja maddav±riss±sabh±jaññatheyya b±husacc±.
Etesadd± nipaccanteº±nubandhe. Kus² tassa bh±vokosajja½, ujuno bh±vo ajjava½, paris±su s±dhu p±risajjo, suhadayova suhajjo, tassa pana bh±vo sohajja½, muduno bh±vo maddava½, isino ida½ bh±vo v± ±rissa½, usabhassa ida½ bh±vo v± ±sabha½, ±j±n²yassa bh±vo so eva v± ±jañña½, thenassa bh±vo kamma½ v± theyya½, bahussatassa bh±vo b±husacca½, etesu yamalakkhaºika½, ta½ nip±tan±.
128. Man±d²na½ saka.
Man±d²na½ saka hoti º±nubandhe. Manasi bhava½ m±nasa½, dummanaso bh±vo domanassa½, somanassa½.
129. Uvaººass±vaªa sare.
Sar±do º±nubandhe uvaººass±vaªa hoti. R±ghavo, jambava½.
130. Yamhi gossa ca.
Yak±r±do paccaye gossuvaººassa ca avaª hoti. Gabya½, bh±tabyo.
131. Lopo-vaººivaºº±na½.
Yak±r±do paccaye avaººivaºº±na½ lopo hoti. D±yajja½, k±ruñña½, ±dhipacca½, deppa½. Bahula½vidh±n± kvaci na hoti kiccaya½.
132. R±nubandhe-nta sar±dissa.
Anto saro ±dimhi yass±vayavassa, tassa lopo hoti r±nubandhe. Kittaka½, petteyya½.
133. Kisamahatamime kasa mah±.
Kisassa mahato ime kasamah± honti yath±kkama½, kasim±, mahim±.
134. ¾yuss±yasa mantumhi.
¾yussa ±yas±deso hoti mantumhi. ¾yasm±.
135. Jo vuddhassiyiµµhesu.
Vuddhassa jo hoti iya-iµµhesu, jeyyo, jeµµho.
136. B±¼hantikapasatth±na½ s±dha neda s±.
Iya-iµµhesu b±¼hantikapasatth±na½ s±dha neda s± honti yath±kkama½. S±dhiyo, s±dhiµµho, nediyo, nediµµho, seyyo, seµµho.
137. Kaºakan±ppayuv±na½.
Iya-iµµhesu appayuv±na½ kaºa kan± honti yath±kkama½. Kaºiyo kaºiµµho, kaniyo kaniµµho.
138. Lopo v² mantu vant³na½.
V² mantu vant³na½ lopo hoti iya-iµµhesu. Atisayena medh±v² medhiyo, medhiµµho, atisayena satim± satiyo, satiµµho, atisayena guºav± guºiyo, guºiµµho.
139. Þe satissa tissa.
Þepare satyantassa tik±rassa lopo hoti, v²sa½ sata½, ti½sa½ sata½.
140. Etasseµa ttake.
Ttake pare etassa eµa hoti. Ettaka½.
141. ðikassiyo v±.
ðikassa v± iyo hoti, sakyaputtiyo, sakyaputtiko.
142. Adh±tussa k±-sy±dito ghe-ssi.
Ghe pare adh±tussa yo kak±ro, tato pubbassa ak±rassa bahula½ i hoti sace gho na sy±dito paro hoti. B±lik±, k±rik±, adh±tuss±ti ki½? Sak±, keti ki½? Nandan±, asy±ditoti ki½? Bahuparibb±jak± mathur±, bahucammik±ti kak±rena sy±dino byavahitatt± siddha½, gheti ki½? B±lako, ass±ti ki½? Bahukattuk± s±l±.

Iti moggall±ne by±karaºe vuttiya½

ð±dikaº¹o catuttho.