Imasaddass±napu½sakassa aya½ hoti simhi, aya½ puriso, aya½ itth², anapu½sakass±ti ki½? Ima½. 128. Tyatet±na½ tassa so. Tyatet±namanapu½sak±na½ tassa so hoti simhi, syo puriso, sy± itth², eva½ so, s±, eso, es±, anapu½sakassetveva? Tya½, ta½, eta½. 129. Mass±mussa. Anapu½sakass±mussa mak±rassa so hoti simhi, asu puriso, asu itth². 130. Ke v±. Amussa massa ke v± so hoti, asuko amuko, asuk± amuk±, asuka½ amuka½, asuk±ni amuk±ni. 131. Tatassa no tabb±su. Tasaddassa tassa no v± hoti sabb±su vibhatt²su, ne te n±yo t±yo, na½ ta½, n±ni t±ni icc±di. 132. Ýa sasm±smi½ss±yassa½ss±sa½mh±mhisvi massa ca. S±d²svimassa tatassa ca µo v± hoti, assa imassa, asm± imasm±, asmi½ imasmi½, ass±ya imiss±ya, assa½ imissa½, ass± imiss±, ±sa½ im±sa½, amh± imamh±, amhi imamhi, assa tassa, asm± tasm±, asmi½ tasmi½, ass±ya tass±ya, assa½ tassa½, ass± tass±, ±sa½ t±sa½, amh± tamh±, amhi tamhi, ss±y±diggahaºam±desantare m± hot³ti. 133. Ýe sissisism±. Isism± sissa µe v± hoti, ‘yo nvajja vinaye kaªkha½, atthadhammavid³ ise’, v±tveva? Isi. 134. Dutiyassa yossa. Isism± parassa dutiy±yossa µe v± hoti, ‘samaºe br±hmaºe vande, sampannacaraºe ise’, v±tveva? Isayo passa, dutiyass±ti ki½? Isayo tiµµhanti. 135. Ekacc±d²ha to. Ak±rantehi ekacc±d²hi yona½ µe hoti, ekacce tiµµhanti, ekace passa, atoti ki½? Ekacc±yo, eva½ esa sa paµhama. 136. Na nissa µ±. Ekacc±d²hi parassa nissa µ± na hoti, ekacc±ni. 137. Sabb±d²h² Sabb±d²hi parassa nissa µ± na hoti, sabb±ni. 138. Yonameµa. Ak±rantehi sabb±d²hi yonameµa hoti, sabbe tiµµhanti, sabbe passa, atotveva? Sabb±yo. 139. N±ñña½ can±mappadh±n±. N±mabh³teh² appadh±nehi ca sabb±d²hi ya½ vutta½, yañc±ñña½ sabb±dik±riya½, ta½ na hoti, te sabb±, te piyasabb±, te atisabb±. 140. Tatiyatthayoge. Tatiyatthena yoge sabb±d²hi ya½ vutta½, yañc±ñña½ sabb±di k±riya½, ta½ na hoti, m±sena pubb±na½ m±sapubb±na½. 141. Catthasam±se. Catthasam±savisaye sabb±d²hi ya½ vutta½, yañc±ñña½ sabb±dik±riya½, ta½ na hoti, ikkhiºuttarapubb±na½, sam±seti ki½? Amusañca tesañca dehi. 142. Veµa. Etthasam±savisadhaya sabb±d²hi yadhassaµa vutto, tassa v± hoti, pugguttare, pubbuttar±. 143. Pubb±d²hi chah². Etehi pubb±d²hi chahi savisaye eµa v± hoti, pubbe pubb±, pare par±, apare apar±, dakkhiºe dakkhiº±, uttare uttar±, adhare adhar±, chahitiki½? Ye. 144. Man±d²hi smi½sa½n±sm±na½ siso-os±s±. Man±d²hi smim±d²na½ siso-os±s± v± honti yath±kkama½, manasi manasmi½, manaso manassa, mano mana½, manas± manena, manas± manasm±, katha½ ‘putto j±to acetaso, hitv± y±ti sumedhaso, suddhuttarav±sas±, hemakappanav±sase’ti? Sakattheºatth±. Manatama tapa teja sira ura vaca oja rajayasa paya (6) “saravay±-yav±sacet± jal±say±kkhayalohapaµamanesu”. 145. Sato saba bhe. Santhasaddassa saba bhavati bhak±re, sabbhi. 146. Bhavato v± bhonto gayon±se. Bhavantasaddassa bhont±deso v± hoti gayon±se, bhonta bhava½, bhonto bhavanto, bhot± bhavat±, bhoto bhavato, bho iti ±mantaºe nip±to ‘kuto nu ±gacchatha bho tayo jan±’, eva½ bhavantati, bhaddeti saddantharena siddha½, saddhantha-iti dassa dvibh±vena. 147. Siss±ggito ni. Aggism± sissa ni yoti v±, aggini aggi. 148. Ntassa½. Simhi ntappaccayassa a½ hoti v±, gaccha½ gacchanto. 149. Bh³to. Bh³dh±tuto ntassa a½ hoti simhi nicca½ punabbidh±n±, bhava½. 150. Mahant±rahant±na½ µ± v±. Simhi mahant±rahant±na½ ntassa µ± v± hoti, mah± maha½, arah± araha½. 151. Ntussa. Simhi ntussa µ± hoti, guºav±. 152. A½ªa½ napu½sake. Ntussa a½ªa½ honti simhi napu½sake, guºava½ kula½, guºavanta½ kula½, napu½saketi½ ki½? S²lav± bhikkhu. 153. Himavato v± o. Himavato simh² ntussa o v± hoti, himavanto himav±. 154. R±j±diyuv±ditv±. R±j±d²hiyuv±d²hi ca sissa ± hoti, r±j±, yuv±. R±ja brahma sakha atta ±tuma (7) “dhammo v±ññatthe” da¼hadhamm±, asma, (8) “imo bh±ve” aºim±, (mahim±, garim±) laghim±, yuva s± suv± maghava puma vattaha. 155. V±mh±naªa. R±j±d²na½ yuv±d²na½ ca ±naªa hoti v± a½mhi, r±j±na½ r±ja½, yuv±na½ yuva½. 156. Yonam±no. R±j±d²hi yuv±d²hi ca yona½ ±no v± hoti, r±j±no yuv±no, v± tveva? R±j± r±je, yuv± yuve. 157. ¾yono ca sakh±. Sakhato yona m±yo no honti v± ±no ca, sakh±yo, sakhino, sakh±no, v± tveva? Sakh±, sakhe. 158. Ýe smino. Sakhato smino µe hoti, sakhe, niccattho-yam±rambho. 159. Non±sesvi. Sakhassa i hoti non±sesu, sakhino, sakhin±, sakhissa. 160. Sm±na½su v±. Sakhassa i v± hoti sm±na½su, sakhism± sakhasm±, sakh²na½ sakh±na½. 161. Yosva½hisu c±raªa. Sakhassa ±raªa v± hoti yosva½hisu sm±na½su ca, sakh±ro sakh±yo, sakh±resu sakhesu, sakh±ra½ sakha½, sakh±rehi sakhehi, sakh±r± sakh±, sakhasm±, sakh±r±na½ sakh±na½. 162. Lthupit±d²namase. Ltuppaccayant±na½ pit±d²na½ ca ±raªa hot² sato-ññatra, katt±ro, pitaro, katt±ra½, pitara½, katt±r±, pitar±, kattari, pitari, aseti ki½? Kattuno, pituno. 163. Namhi v±. Namhi ltupit±d²num±naªa v± hoti, katt±r±na½ katt³na½, ditar±na½ pitunna½. 164. ¾. Namhi ltupit±d²nam± v± hot², katt±na½ katt³na½, p²t±na½ pitunna½. 165. Salopo. Ltupit±dihi sassa lopo v± hoti, katthu katthuno, sakamant±tu sakamandh±tuno, p²tu pituno. 166. Suhisv±raªa. Suhisu ltupit±d²nam±raªa v± hoti, katt±resu katt³su, pitaresu pit³su, katt±rehi katt³hi, pitarehi p²t³h². 167. Najj±yosm±ma. Yosu nadisaddassa ±ma v± hoti, najj±yo nadiyo. 168. Ýi katimh±. Katimh± dhay±na½ µi hoti, kati tiµµhanti, kati passa. 169. Ýa pañc±d²hi cuddasahi. Pañc±d²hi cuddasahi sa½khy±hi yona½ µo hoti pañca, pañca, eva½ y±va aµµh±ras±. Pañc±d²h²ti ki½? Dve, tayo, catt±ro, cuddhasah²ti ki½? Dve visatiyo. 170. Ubhagohi µo. Ubhagohi yona½ µo hoti, ubho, ubho, g±vo, g±vo, katha½ ‘imekaratthi½ ubhayo vas±m±’ti? Ýomhi yak±r±gamo. 171. ¾raªa sm±. ¾rav±desato yona½ µo hoti, sakh±ro, katt±ro, pitaro. 172. Ýoµe v±. ¾rav±desamh± yona½ µoµe v± honti yath±kkama½, sakh±ro, sakh±re sakh±yo, µoggahaºa½ l±ghavattha½. 173. ݱ n±sm±na½. ¾rav±desamh± n±sm±na½ µ± hoti, katt±r±, kattar±. K³ci v± hoti bayul±dhik±r±, et±dis± sakh±ramh±. 174. Ýi smino. ¾rav±desamh± smino µi hoti, kattari, vitari. 175. Div±dito. Div±d²hi n±mehi smino µi hoti, divi, bhuvi. Nicca½ vak±r±gamo. 176. Rass±raªa. Smimhi ±ro rasso hoti, kattari, nattari. 177. Pit±d²namanatv±d²na½. Natv±divajjit±na½ pit±d²nam±ro rasso hoti sabb±su vibhatt²su, pitaro, pitara½, anutv±d²nanti ki½? Natt±ro. 178. Yuv±d²na½ suhisv±naªa. Suhisu yuv±d²na½ ±naªa hoti, yuv±nesu, yuv±nehi. 179. Non±nesv±. Esu yuv±d²nam± hoti, yuv±no, yuv±n±, yuv±ne. 180. Sm±sminna½ n±ne. Yuv±d²hi sm±sminna½ n±ne honti yath±kkama½, yuv±n±, yuv±ne. 181. Yona½ none v±. Yuv±d²hi yona½ none v± honti yath±kkama½, yuv±no, yuv±ne, v±ti ki½? Yuve passa, noggahaºa½ l±ghavattha½. 182. Ito ññatthe pume. Aññapadatthe vattam±n± ik±rantato n±masm± yona½ none v± honti yath±kkama½ pulliªge, tomaraªkusap±ºino, tomaraªkusap±ºine, v±tveva? Tomaraªkusap±ºayo, aññattheti ki½? P±ºayo. 183. Ne smino kvaci. Aññapadatthe vattham±n± ik±rantato n±masm± smino ne hoti v± kvaci pulliªge, kataññumhi ca posamhi, s²lavante ariya vuttine, v±tveva? Ariyavuttimhi, pumetveva? Ariyavuttiy±. 184. Pum±. Pumasaddato smino ya½ vutta½, ta½ v± hoti, pum±ne pume. 185. N±mhi. Pumassa n±mhi ya½ vutta½, ta½ v± hoti, pum±n± pumena. 186. Sumh± ca. Pumassa sumhi ya½ vutta½, ta½ ± ca v± hoti, pum±nesu, pum±su pumesu½. 187. Gassa½. Pumasaddato gassa a½ v± hoti, bho puma½ bho puma, bho ittipuma½ bho itthipuma. 188. S±ssa½se c±naªa. S±saddassa ±naªa hoti a½se ge ca, s±na½, s±nassa, cabh± s±na. 189. Vattah± sana½na½ non±na½. Vattah± sana½na½ non±na½ honti yath±kkama½, vattah±no, vattah±n±na½. 190. Brahmassu v±. Brahmassa u v± hoti sana½su, brahmuno brahmassa, brahm³na½ brahm±na½. 191. N±mhi. Brahmassa u hoti n±mhi, brahmun±. 192. Pumakammath±maddh±na½ v± sasm±su ca. Pum±dinamu hoti v± sasm±su n±mhi ca, pumuno pumassa, pumun± pum±n±, pumun± pum±n±, kammuno kammassa, kammun± kammasm±, kammun± kamman±, th±muno th±massa, th±mun± th±masm±, th±mun± th±mena, addhuno addhassa, addhun± addhasm±, addhun± addhan±. 193. Yuv± sassino. Yuv± sassa v± ino hoti, yuvino yuvassa. 194. No-tt±tum±. Att±tumehi sassa no hoti v±, attano attassa, ±tumano ±tumassa. 195. Suh²su naka. Atta-±tum±na½ suhisu v± naka hoti, attanesu attesu ±tumanesu ±tumesu, attanehi attehi ±tumanehi ±tumehi, katha½ ‘verinesu’ti? ‘Naka’ iti yogavibh±g±. 196. Sm±ssa n± brahm± ca. Brahm± atta-±tumehi ca sv±ssa n± hoti, brahmun±, attan±, ±tuman±. 197. Imet±namen±nv±dese dutiy±ya½. Ima-etasadd±na½ kathit±nukathanavisaye dutiy±yamen±deso hoti, ima½ bhikkhu½ vinayamajjh±paya, atho ena½ dhammamajjh±paya, ime bhikkh³ vinayamajjh±paya, atho ene dhammamajjh±paya, evametassa ca yojaniya½. 198. Kissa ko sabb±su. Sabb±su vibhattisu kissa ko hoti, ko, eka, k±, k±yo, ka½, k±ni, kenecc±mi. 199. Ki sasmi½su v±nitthiya½. Anitthiya½ kissa ki v± hoti sasmi½su, kissa kassa, kismi½ kasmi½, anitthiyanti ki½? Kass±, kassa½. 200. Kima½sisu saha napu½sake. A½sisu saha tehi ki½saddassa ki½ hoti napu½sake. Ki½, ki½, napu½saketi ki½? Ko, ka½. 201. Imassida½ v±. A½sisu saha teti imassa ida½ hoti v± napu½sake, ida½ ima½, ida½ ima½. 202. Amuss±du½. A½sisu saha tehi amussa adu½ hoti v± napu½sake, adu½ amu½, adu½ amu½. 203. Sumh±muss±sm±. Amhassa asm± hoti v± sumhi, bhattirasm±su y± tava, v± tveva? Amhesu. 204. Na½mhi ticatunnamitthiya½ tissacatass±. Na½mhi ticatunna½ tissacatass± honti itthiya½ yath±kkama½, tissanna½ catassanna½, itthiyanti ki½? Tiººa½ catunna½. 205. Tissocatasso yomhi savibhatt²na½. Vibhattisahit±na½ ticatunna½ yomhi tisso catasso honti itthiya½ yath±kkama½, tisso catasso. 206. T²ºicatt±ri napu½sake. Yomhi savibhatt²na½ ticatunna½ yath±kkama½ t²ºicatt±ri honti napu½sake, t²ºi. Catt±ri. 207. Pume tayo catt±ro. Yomhi savibhatt²na½ ticatunna½ tayocatt±ro honti yath±kkama½ pulliªge, tayo, catt±ro. 208. Caturo v± catussa. Catusaddassa savibhattissa yomhi caturo v± hoti pulliªge, caturo jan± sa½vidh±ya, katha½ ‘caturo nimitte n±ddass±sin’ti? Liªgavipall±s±. 209. Mayamasm±mhassa. Yosvamhassa savibhattissa mayamasm± v± honti yath±kkama½, maya½, asm±, amhe. 210. Na½sesvasm±ka½mama½. Na½sesvamussa savibhattissa asm±ka½ mama½ honti v± yath±kkama½, asm±ka½, amh±ka½, mama½ mama. 211. Simha-ha½. Simhi amhassa savibhattissa aha½ hoti, aha½. 212. Tumhassa tuva½tvamamhi ca. A½mhi simhi ca tumhassa savibhattissa tuva½tva½ honti yath±kkama½, tuva½, tva½. 213. Tay±tay²na½ tva v± tassa. Tumhassa tay±tay²na½ tak±rassa tva hoti v±, tvay± tay±, tvayi tayi. 214. Sm±mhi tvamh±. Sv±mhi tumhassa savibhattissa tvamh± hoti v±, patt± nissa½ saya½ tvamh±, v± tveva? Tvay±. 215. Ntant³na½ntoyomh² paµhame. Paµhame yomhi ntant³na½ savibhatt²na½ nto-icc±deso v± hoti, gacchanto, gacchant±, guºavanto guºavant±. 216. Ta½ na½mhi. Na½mhi ntant³na½ savibhatth²na½ ta½ v± hoti, gacchata½ gacchant±na½, guºavata½ guºavant±na½. 217. Tot±tit± sasm±smi½n±su. S±d²su ntant³na½ savibhatt²na½ tot±tit± honti v± yath±kkama½, gacchato gacchantassa, guºavato guºavantassa, gacchat± gacchantamh±, guºavat± guºavanthamh±, gacchati gacchante, guºavati guºavante, gacchat± gacchantena, guºavat± guºavantena. 218. Ýaµ±-a½ ge. Ge pare ntant³na½ savibhatt²na½ µaµ±-a½ icc±des± honti, bho gaccha, bho gacch±, bho gaccha½, to guºava, bho guºav±, bho guºava½. 219. Yomhi dvinna½ duvedve. Yomh² dv²ssa savibhattissa duvedve honti pacceka½, duve, dve. 220. Duvinna½ na½mhi v±. Na½mhi dvissa savibhattissa duvinna½ hoti v±, duvinna½, dvinna½. 221. R±jassa rañña½. Na½mhi r±jassa savibhattissa rañña½ hoti v±, rañña½ r±j±na½. 222. N±sm±su raññ±. N±sm±su r±jassa savibhattissa raññ± hoti, raññ± kata½, raññ± nissaµa½. 223. Rañño raññassa r±jino se. Se r±jassa savibhattissa rañño raññassa r±jino honti, rañño, raññassa, r±jino. 224. Smimhi raññer±jini. Smimhi r±jassa savibhattissa raññe r±jini honti, raññe, r±jini. 225. Sam±se v±. Sam±savisaye ete ±des± r±jassa v± honti, k±siraññ± k±sir±jena, k±siraññ± k±sir±jasm±, k±sirañño k±sir±jassa, k±siraññe k±sir±je. 226. Smimhi tumh±mh±na½ tayimayi. Smimhi tumha-amusadd±na½ savibhatt²na½ tayimayi honti yath±kkama½, tayi, mayi. 227. A½mhi ta½ ma½ tava½ mama½. A½mhi tumha-amhasadd±na½ savibhatt²na½ ta½ ma½ tava½ mama½ honti yath±kkama½, ta½, ma½, tava½, mama½, 228. N±sm±su tay±may±. N±sm±su tumha-amhasadd±na½ savibhatt²na½ tay±may± honti yath±kkama½, tay± kata½, may± kata½, tay± nissaµa½, may± nissaµa½. 229. Tava mama tuyha½ mayha½ se. Se tumha-amhasadd±na½ savibhatt²na½ tava mama tuyha½ mayha½ honti yath±kkama½, tava, tuyha½, mama, mayha½. 230. ©a½ª±ka½ na½mhi. Na½mhi tumha-amhasadd±na½ savibhatt²na½ ªa½ª±ka½ honti pacceka½, tumha½, tumh±ka½, amha½, amh±ka½, yath±saªkhyamatra na vivacchate. 231. Dutiye yomhi v±. Tumha-amhasadd±na½ savibhatt²na½ pacceka½ ªa½ª±ka½ v± honti yomhi dutiye, tumha½, tumh±ka½, tumhe, amha½, amh±ka½, amhe. 232. Ap±d±do padatekav±kye. Idamadhikata½ veditabba½. Pajjate-nenatthoti pada½-sy±dyanta½ ty±dyanta½ ca, padasam³ho v±kya½. 233. Yona½hisvapañcamy± vono. Apañcamiy± yona½hisvap±d±do vattam±n±na½ padasm± paresa½ ekav±kye µhit±na½ tumh±mhasadd±na½ savibhatt²na½ vono honti v± yath±kkama½, tiµµhatha vo, tiµµhatha tumhe, tiµµh±ma no, tiµµh±ma maya½, passati vo, passati tumhe, passati no, passati amhe, d²yate vo, d²yate tumha½, d²yate no, d²yate amha½, dhana½ vo, dhana½ tumha½, dhana½ no dhana½ amha½, kata½ vo, kata½ tumhehi, kata½ no, kata½ amhehi, apañcamy±ti ki½? Nissaµa½ tumhehi, nissaµa½ amhehi, ap±d±dotveva? ‘Balañca bhikkh³namanuppadinna½, tumhehi puñña½ pasuta½ anappaka½’, padatotveva? Tumhe tiµµhatha, ekav±kyetveva? Devadatto tiµµhati g±me, tumhe tiµµhatha nagare, savibhatt²na½tveva? Arahati dhammo tumh±dis±na½, arahati dhammo amh±dis±na½. 234. Teme n±se. N±mhi se ca ap±d±do vattam±n±na½ padasm± paresa½ ekav±kye µhit±na½ tumh±mhasadd±na½ savibhatt²na½ teme v± honti yath±kkama½, kata½ te, kata½ tay±, kata½ me, kata½ may±, d²yate te, d²yate tava d²yate me, d²yate mama, dhana½ te, dhana½ tava, dhana½ me, dhana½ mama. 235. Anv±dese. Kathit±nukathanavisaye tumha-amha-sadd±nam±des± nicca½ bhavanti punabbidh±n±, g±mo tumha½ pariggaho, atho janapado vo pariggaho. 236. Sapubb± paµhamant± v±. Vijjam±napubbasm± paµhamant± paresa½ tumha-amhasadd±nam±des± v± honti anv±desepi, g±me paµo tumh±ka½, atho nagare kambalo vo, atho nagare kambalo tumh±ka½, sapubb±ti ki½? Paµo tumh±ka½, atho kambalo vo, paµhamant±ti ki? Paµo n±gare tumh±ka½, atho kambalo g±me vo. 237. Na ca v± h± hevayoge. C±d²hi yoge tumha-amhasadd±nam±des± na honti, g±mo tava ca pariggaho, mama ca pariggaho, g±mo tava v± pariggaho, mama v± pariggaho, g±mo tava ha pariggaho, mama ha pariggaho, g±mo tav±ha pariggaho, mam±ha pariggaho, g±mo taveva pariggaho, mameva pariggaho, eva½ sabbattha ud±haritabba½, yogeti ki½? G±mo ca te pariggaho, nagarañca me pariggaho. 238. Dassanatthe n±locane. Dassanatthesu ±locanavajjitesu payujjam±nesu tumha-amhasadd±nam±des± na honti, g±mo tumhe uddiss±gato, g±mo amhe uddiss±gato, an±locaneti ki½? G±mo vo ±loceti, g±mo no ±loceti. 293. ¾mantaºa½ pubbamasanta½va. ¾mantaºa½ pubbamavijjam±na½ viya hoti tumh±mhasadd±nam±desavisaye, devadatta tava pariggaho, ±mantaºanti ki½? Kambalo te pariggaho, pubbamiti ki½? ‘Mayeta½ sabbamakkh±ta½, tumh±ka½ dvijapuªgav± parassa hi avijjam±natte ‘ap±d±do’ti paµisedho na siy±. Iv±ti ki½? Savana½ yath± siy±. 240. Na s±maññavacanamekatthe. Sam±n±dhikaraºe parato s±maññavacanam±mantaºamasanta½ viya na hoti, m±ºavaka jaµilaka te pariggaho. Parass±vijjam±nattepi pubbar³pamup±d±y±deso hoti, s±maññavacananti ki½? Devadatta m±ºavaka tava pariggaho, ekattheti ki½? Devadatta yaññadatta tumha½ pariggaho. 241. Bah³su v±. Bah³su vattam±nam±mantaºa½ s±maññavacanamekatthe avijjam±na½ viya v± na hoti, br±hmaº± guºavanto tumh±ka½ pariggaho, br±hmaº± guºavanto vo pariggaho.
Iti moggall±ne by±karaºe vuttiya½
Sy±dikaº¹o dutiyo.