17. Pańń±bh³miniddeso
Paµiccasamupp±dakath±
570. Id±ni khandh±yatanadh±tu-indriyasaccapaµiccasamupp±d±dibhed± dhamm± bh³m²ti eva½ vuttesu imiss± pańń±ya bh³mibh³tesu dhammesu yasm± paµiccasamupp±doceva, ±disaddena saŖgahit± paµiccasamuppann± dhamm± ca avases± honti, tasm± tesa½ vaŗŗan±kkamo anuppatto. Tattha avijj±dayo t±va dhamm± paµiccasamupp±doti veditabb±. Vuttańheta½ bhagavat±
Katamo ca, bhikkhave, paµiccasamupp±do? Avijj±paccay±, bhikkhave, saŖkh±r±, saŖkh±rapaccay± vińń±ŗa½, vińń±ŗapaccay± n±mar³pa½, n±mar³papaccay± sa¼±yatana½, sa¼±yatanapaccay± phasso, phassapaccay± vedan±, vedan±paccay± taŗh±, taŗh±paccay± up±d±na½, up±d±napaccay± bhavo, bhavapaccay± j±ti, j±tipaccay± jar±maraŗa½ sokaparidevadukkhadomanassup±y±s± sambhavanti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti. Aya½ vuccati, bhikkhave, paµiccasamupp±doti (sa½. ni. 2.1).
Jar±maraŗ±dayo pana paµiccasamuppann± dhamm±ti veditabb±. Vuttańheta½ bhagavat±
Katame ca, bhikkhave, paµiccasamuppann± dhamm±? Jar±maraŗa½, bhikkhave, anicca½ saŖkhata½ paµiccasamuppanna½ khayadhamma½ vayadhamma½ vir±gadhamma½ nirodhadhamma½. J±ti, bhikkhave
pe
bhavo
up±d±na½
taŗh±
vedan±
phasso
sa¼±yatana½
n±mar³pa½
vińń±ŗa½
saŖkh±r±
avijj±, bhikkhave, anicc± saŖkhat± paµiccasamuppann± khayadhamm± vayadhamm± vir±gadhamm± nirodhadhamm±. Ime vuccanti, bhikkhave, paµiccasamuppann± dhamm±ti (sa½. ni. 2.20).
571. Aya½ panettha saŖkhepo. Paµiccasamupp±doti paccayadhamm± veditabb±. Paµiccasamuppann± dhamm±ti tehi tehi paccayehi nibbattadhamm±. Kathamida½ j±nitabbanti ce? Bhagavato vacanena. Bhagavat± hi paµiccasamupp±dapaµiccasamuppannadhammadesan±sutte
Katamo ca, bhikkhave, paµiccasamupp±do? J±tipaccay±, bhikkhave, jar±maraŗa½, upp±d± v± tath±gat±na½ anupp±d± v± tath±gat±na½ µhit±va s± dh±tu dhammaµµhitat± dhammaniy±mat± idappaccayat±. Ta½ tath±gato abhisambujjhati abhisameti, abhisambujjhitv± abhisametv± ±cikkhati deseti pańńapeti paµµhapeti vivarati vibhajati utt±n²karoti, passath±ti c±ha. J±tipaccay±, bhikkhave, jar±maraŗa½. Bhavapaccay±, bhikkhave, j±ti
pe
avijj±paccay±, bhikkhave, saŖkh±r± upp±d± v± tath±gat±na½
pe
utt±n²karoti passath±ti c±ha. Avijj±paccay±, bhikkhave, saŖkh±r±. Iti kho, bhikkhave, y± tatra tathat± avitathat± anańńathat± idappaccayat±. Aya½ vuccati, bhikkhave, paµiccasamupp±doti (sa½. ni. 2.20).
572. Eva½ paµiccasamupp±da½ desentena tathat±d²hi vevacanehi paccayadhamm±va paµiccasamupp±doti vutt±. Tasm± jar±maraŗ±d²na½ dhamm±na½ paccayalakkhaŗo paµiccasamupp±do, dukkh±nubandhanaraso, kummaggapaccupaµµh±noti veditabbo. So pan±ya½ tehi tehi paccayehi an³n±dhikeheva tassa tassa dhammassa sambhavato tathat±ti, s±maggi½ upagatesu paccayesu muhuttampi tato nibbattadhamm±na½ asambhav±bh±vato avitathat±ti, ańńadhammapaccayehi ańńadhamm±nuppattito anańńathat±ti, yath±vutt±na½ etesa½ jar±maraŗ±d²na½ paccayato v± paccayasam³hato v± idappaccayat±ti vutto. 573. Tatr±ya½ vacanattho, imesa½ paccay± idappaccay±. Idappaccay± eva idappaccayat±. Idappaccay±na½ v± sam³ho idappaccayat±. Lakkhaŗa½ panettha saddasatthato pariyesitabba½. 574. Keci pana paµicca samm± ca titthiyaparikappitapakatipuris±dik±raŗanirapekkho upp±do paµiccasamupp±doti eva½ upp±damatta½ paµiccasamupp±doti vadanti ta½ na yujjati. Kasm±? Sutt±bh±vato, suttavirodhato, gambh²ranay±sambhavato, saddabhedato ca. Upp±damatta½ paµiccasamupp±doti hi sutta½ natthi. Ta½ paµiccasamupp±doti ca vadantassa padesavih±rasuttavirodho ±pajjati. Katha½? Bhagavato hi atha kho bhagav± rattiy± paµhama½ y±ma½ paµiccasamupp±da½ anulomapaµiloma½ manas±k±s²ti (mah±va. 1) ±divacanato paµiccasamupp±damanasik±ro paµham±bhisambuddhavih±ro, padesavih±ro ca tassekadesavih±ro. Yath±ha yena sv±ha½, bhikkhave, vih±rena paµham±bhisambuddho vihar±mi, tassa padesena vih±sinti (sa½. ni. 5.11). Tatra ca paccay±k±radassanena vih±si, na upp±damattadassanen±ti. Yath±ha so eva½ paj±n±mi micch±diµµhipaccay±pi vedayita½ samm±diµµhipaccay±pi vedayita½ micch±saŖkappapaccay±pi vedayitanti (sa½. ni. 5.11) sabba½ vitth±retabba½. Eva½ upp±damatta½ paµiccasamupp±doti vadantassa padesavih±rasuttavirodho ±pajjati. Tath± kacc±nasuttavirodho. Kacc±nasuttepi hi lokasamudaya½ kho, kacc±na, yath±bh³ta½ sammappańń±ya passato y± loke natthit±, s± na hot²ti (sa½. ni. 2.15) anulomapaµiccasamupp±do lokapaccayato lokasamudayoti ucchedadiµµhisamuggh±tattha½ pak±sito, na upp±damatta½. Na hi upp±damattadassanena ucchedadiµµhiy± samuggh±to hoti. Paccay±nuparamadassanena pana hoti. Paccay±nuparame phal±nuparamatoti. Eva½ upp±damatta½ paµiccasamupp±doti vadantassa kacc±nasuttavirodhopi ±pajjati. Gambh²ranay±sambhavatoti vutta½ kho paneta½ bhagavat± gambh²ro c±ya½, ±nanda, paµiccasamupp±do gambh²r±vabh±so c±ti (d². ni. 2.95; sa½. ni. 2.60). Gambh²rattańca n±ma catubbidha½, ta½ parato vaŗŗayiss±ma. Ta½ upp±damatte natthi. Catubbidhanayapaµimaŗ¹itańceta½ paµiccasamupp±da½ vaŗŗayanti, tampi nayacatukka½ upp±damatte natth²ti gambh²ranay±sambhavatopi na upp±damatta½ paµiccasamupp±do. 575. Saddabhedatoti paµiccasaddo ca pan±ya½ sam±ne kattari pubbak±le payujjam±no atthasiddhikaro hoti. Seyyathida½, cakkhuńca paµicca r³pe ca uppajjati cakkhuvińń±ŗanti (sa½. ni. 2.43). Idha pana bh±vas±dhanena upp±dasaddena saddhi½ payujjam±no sam±nassa kattu abh±vato saddabheda½ gacchati, na ca kińci attha½ s±dhet²ti saddabhedatopi na upp±damatta½ paµiccasamupp±doti. Tattha siy± hoti-saddena saddhi½ yojayiss±ma paµiccasamupp±do hot²ti, ta½ na yutta½. Kasm±? Yog±bh±vato ceva, upp±dassa ca upp±dapattidosato. Paµiccasamupp±da½ vo, bhikkhave, desess±mi. Katamo ca, bhikkhave, paµiccasamupp±do
pe
aya½ vuccati, bhikkhave, paµiccasamupp±doti (sa½. ni. 2.1). Imesu hi padesu ekenapi saddhi½ hoti-saddo yoga½ na gacchati, na ca upp±do hoti. Sace bhaveyya, upp±dass±pi upp±do p±puŗeyy±ti. 576. Yepi mańńanti idappaccay±na½ bh±vo idappaccayat±, bh±vo ca n±ma yo ±k±ro avijj±d²na½ saŖkh±r±dip±tubh±ve hetu, so. Tasmińca saŖkh±ravik±re paµiccasamupp±dasańń±ti, tesa½ ta½ na yujjati. Kasm±? Avijj±d²na½ hetuvacanato. Bhagavat± hi tasm±tiha, ±nanda, eseva hetu, eta½ nid±na½, esa samudayo, esa paccayo jar±maraŗassa yadida½ j±ti
pe
saŖkh±r±na½, yadida½ avijj±ti (d². ni. 2.98 ±dayo) eva½ avijj±dayova het³ti vutt±, na tesa½ vik±ro. Tasm± paµiccasamupp±doti paccayadhamm± veditabb±ti iti ya½ ta½ vutta½, ta½ samm± vuttanti veditabba½. 577. Y± panettha paµiccasamupp±doti im±ya byańjanacch±y±ya upp±doyev±ya½ vuttoti sańń± uppajjati, s± imassa padassa evamattha½ gahetv± v³pasametabb±. Bhagavat± hi,
Dvedh± tato pavatte, dhammasam³he yato ida½ vacana½;
tappaccayo tatoya½, phalopac±rena iti vutto.
Yo hi aya½ paccayat±ya pavatto dhammasam³ho, tattha paµiccasamupp±doti ida½ vacana½ dvidh± icchanti. So hi yasm± pat²yam±no hit±ya sukh±ya ca sa½vattati, tasm± paccetumarahanti na½ paŗ¹it±ti paµicco. Uppajjam±no ca saha samm± ca uppajjati, na ekekato, n±pi ahetutoti samupp±do. Eva½ paµicco ca so samupp±do c±ti paµiccasamupp±do Apica saha uppajjat²ti samupp±do, paccayas±maggi½ pana paµicca apaccakkh±y±ti evampi paµiccasamupp±do. Tassa c±ya½ hetusam³ho paccayoti tappaccayatt± ayampi, yath± loke semhassa paccayo gu¼o semho gu¼oti vuccati, yath± ca s±sane sukhappaccayo buddh±na½ upp±do sukho buddh±na½ upp±doti vuccati, tath± paµiccasamupp±do icceva phalavoh±rena vuttoti veditabbo. 578. Atha v±,
Paµimukhamitoti vutto, hetusam³ho aya½ paµiccoti;
sahite upp±deti ca, iti vutto so samupp±do.
Yo hi esa saŖkh±r±d²na½ p±tubh±v±ya avijj±di-ekekahetus²sena niddiµµho hetusam³ho, so s±dh±raŗaphalanipph±dakaµµhena avekallaµµhena ca s±maggi-aŖg±na½ ańńamańńena paµimukha½ ito gatoti katv± paµiccoti vuccati. Sv±ya½ sahiteyeva ańńamańńa½ avinibbhogavuttidhamme upp±det²ti samupp±dotipi vutto. Evampi paµicco ca so samupp±do c±ti paµiccasamupp±do. 579. Aparo nayo
Paccayat± ańńońńa½, paµicca yasm± sama½ saha ca dhamme;
ayamupp±deti tatopi, evamidha bh±sit± munin±.
Avijj±dis²sena niddiµµhapaccayesu hi ye paccay± ya½ saŖkh±r±dika½ dhamma½ upp±denti, na te ańńamańńa½ apaµicca ańńamańńavekalle sati upp±detu½ samatth±ti. Tasm± paµicca sama½ saha ca na ekekadesa½, n±pi pubb±parabh±vena aya½ paccayat± dhamme upp±det²ti atth±nus±ravoh±rakusalena munin± evamidha bh±sit±, paµiccasamupp±dotveva bh±sit±ti attho. 580. Eva½ bh±sam±nena ca,
Purimena sassat±d²na, mabh±vo pacchimena ca padena;
ucched±divigh±to, dvayena parid²pito ń±yo.
Purimen±ti paccayas±maggiparid²pakena paµiccapadena pavattidhamm±na½ paccayas±maggiya½ ±yattavuttitt± sassat±hetuvisamahetuvasavattiv±dappabhed±na½ sassat±d²na½ abh±vo parid²pito hoti? Ki½ hi sassat±na½, ahetu-±divasena v± pavatt±na½ paccayas±maggiy±ti? Pacchimena ca paden±ti dhamm±na½ upp±daparid²pakena samupp±dapadena paccayas±maggiya½ dhamm±na½ uppattito vihat± ucchedanatthika-akiriyav±d±ti ucched±divigh±to parid²pito hoti. Purimapurimapaccayavasena hi punappuna½ uppajjam±nesu dhammesu kuto ucchedo, natthik±kiriyav±d± c±ti. Dvayen±ti sakalena paµiccasamupp±davacanena tass± tass± paccayas±maggiy± santati½ avicchinditv± tesa½ tesa½ dhamm±na½ sambhavato majjhim± paµipad±, so karoti so paµisa½vedeti, ańńo karoti ańńo paµisa½vedet²ti v±dappah±na½, janapadaniruttiy± anabhiniveso, samańń±ya anatidh±vananti aya½ ń±yo parid²pito hot²ti aya½ t±va paµiccasamupp±doti vacanamattassa attho. 581. Y± pan±ya½ bhagavat± paµiccasamupp±da½ desentena avijj±paccay± saŖkh±r±ti-±din± nayena nikkhitt± tanti, tass± atthasa½vaŗŗana½ karontena vibhajjav±dimaŗ¹ala½ otaritv± ±cariye anabbh±cikkhantena sakasamaya½ avokkamantena parasamaya½ an±y³hantena sutta½ appaµib±hantena vinaya½ anulomentena mah±padese olokentena dhamma½ d²pentena attha½ saŖg±hentena tamevattha½ punar±vattetv± aparehipi pariy±yantarehi niddisantena ca yasm± atthasa½vaŗŗan± k±tabb± hoti, pakatiy±pi ca dukkar±va paµiccasamupp±dassa atthasa½vaŗŗan±. Yath±hu por±ŗ±