Catudh±tuvavatth±nabh±van±
306. Id±ni ±h±re paµikk³lasaññ±nantara½ eka½ vavatth±nanti eva½ uddiµµhassa catudh±tuvavatth±nassa bh±van±niddeso anuppatto. Tattha vavatth±nanti sabh±v³palakkhaºavasena sanniµµh±na½, catunna½ dh±t³na½ vavatth±na½ catudh±tuvavatth±na½. Dh±tumanasik±ro, dh±tukammaµµh±na½, catudh±tuvavatth±nanti atthato eka½. Tayida½ dvidh± ±gata½ saªkhepato ca vitth±rato ca. Saªkhepato mah±satipaµµh±ne ±gata½. Vitth±rato mah±hatthipad³pame r±hulov±de dh±tuvibhaªge ca. Tañhi– “Seyyath±pi, bhikkhave, dakkho gogh±tako v± gogh±takantev±s² v± g±vi½ vadhitv± catumah±pathe bilaso vibhajitv± nisinno assa, evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imameva k±ya½ yath±µhita½ yath±paºihita½ dh±tuso paccavekkhati, atthi imasmi½ k±ye pathav²dh±tu ±podh±tu tejodh±tu v±yodh±t³”ti– Eva½ tikkhapaññassa dh±tukammaµµh±nikassa vasena mah±satipaµµh±ne (d². ni. 2.378) saªkhepato ±gata½. Tassattho– yath± cheko gogh±tako v± tasseva v± bhattavetanabhato antev±siko g±vi½ vadhitv± vinivijjhitv± catasso dis± gat±na½ mah±path±na½ vemajjhaµµh±nasaªkh±te catumah±pathe koµµh±sa½ katv± nisinno assa, evameva bhikkhu catunna½ iriy±path±na½ yena kenaci ±k±rena µhitatt± yath±µhita½. Yath±µhitatt±va yath±paºihita½ k±ya½ atthi imasmi½ k±ye pathav²dh±tu…pe… v±yodh±t³ti eva½ dh±tuso paccavekkhati. Ki½ vutta½ hoti? Yath± gogh±takassa g±vi½ posentassapi ±gh±tana½ ±harantassapi ±haritv± tattha bandhitv± µhapentassapi vadhantassapi vadhita½ mata½ passantassapi t±vadeva g±v²tisaññ± na antaradh±yati, y±va na½ pad±letv± bilaso na vibhajati. Vibhajitv± nisinnassa pana g±v²saññ± antaradh±yati, ma½sasaññ± pavattati. N±ssa eva½ hoti “aha½ g±vi½ vikkiº±mi, ime g±vi½ harant²”ti. Atha khvassa “aha½ ma½sa½ vikkiº±mi, imepi ma½sa½ haranti”cceva hoti, evameva imass±pi bhikkhuno pubbe b±laputhujjanak±le gihibh³tassapi pabbajitassapi t±vadeva sattoti v± posoti v± puggaloti v± saññ± na antaradh±yati, y±va imameva k±ya½ yath±µhita½ yath±paºihita½ ghanavinibbhoga½ katv± dh±tuso na paccavekkhati. Dh±tuso paccavekkhato pana sattasaññ± antaradh±yati, dh±tuvaseneva citta½ santiµµhati. Ten±ha bhagav± “seyyath±pi, bhikkhave, dakkho gogh±tako v±…pe… nisinno assa, evameva kho, bhikkhave, bhikkhu…pe… v±yodh±t³”ti. 307. Mah±hatthipad³pame (ma. ni. 1.300 ±dayo) pana– “katam± c±vuso, ajjhattik± pathav²dh±tu? Ya½ ajjhatta½ paccatta½ kakkha¼a½ kharigata½ up±dinna½. Seyyathida½ kes± lom±…pe… udariya½ kar²sa½, ya½ v± panaññampi kiñci ajjhatta½ paccatta½ kakkha¼a½ kharigata½ up±dinna½, aya½ vuccati, ±vuso, ajjhattik± pathav²dh±t³”ti ca, “Katam± c±vuso, ajjhattik± ±podh±tu? Ya½ ajjhatta½ paccatta½ ±po ±pogata½ up±dinna½. Seyyathida½, pitta½…pe… mutta½, ya½ v± panaññampi kiñci ajjhatta½ paccatta½ ±po ±pogata½ up±dinna½, aya½ vuccat±vuso, ajjhattik± ±podh±t³”ti ca, “Katam± c±vuso, ajjhattik± tejodh±tu? Ya½ ajjhatta½ paccatta½ tejo tejogata½ up±dinna½. Seyyathida½, yena ca santappati, yena ca j²r²yati, yena ca pari¹ayhati, yena ca asitap²takh±yitas±yita½ samm± pariº±ma½ gacchati, ya½ v± panaññampi kiñci ajjhatta½ paccatta½ tejo tejogata½ up±dinna½, aya½ vuccat±vuso, ajjhattik± tejodh±t³”ti ca, “Katam± c±vuso, ajjhattik± v±yodh±tu? Ya½ ajjhatta½ paccatta½ v±yo v±yogata½ up±dinna½. Seyyathida½, uddhaªgam± v±t±, adhogam± v±t±, kucchisay± v±t±, koµµh±say± v±t±, aªgamaªg±nus±rino v±t±, ass±so pass±so iti v±, ya½ v± panaññampi kiñci ajjhatta½ paccatta½ v±yo v±yogata½ up±dinna½, aya½ vuccat±vuso, ajjhattik± v±yodh±t³”ti ca– Eva½ n±titikkhapaññassa dh±tukammaµµh±nikassa vasena vitth±rato ±gata½. Yath± cettha, eva½ r±hulov±dadh±tuvibhaªgesupi. Tatr±ya½ anutt±napadavaººan±, ajjhatta½ paccattanti ida½ t±va ubhayampi niyakassa adhivacana½. Niyaka½ n±ma attani j±ta½ sasant±napariy±pannanti attho. Tayida½ yath± loke itth²su kath± adhitth²ti vuccati, eva½ attani pavattatt± ajjhatta½, att±na½ paµicca paµicca pavattatt± paccattantipi vuccati. Kakkha¼anti thaddha½. Kharigatanti pharusa½. Tattha paµhama½ lakkhaºavacana½, dutiya½ ±k±ravacana½, kakkha¼alakkhaº± hi pathav²dh±tu, s± pharus±k±r± hoti, tasm± kharigatanti vutt±. Up±dinnanti da¼ha½ ±dinna½, aha½ mamanti eva½ da¼ha½ ±dinna½, gahita½ par±maµµhanti attho. Seyyathidanti nip±to. Tassa ta½ katamanti ceti attho. Tato ta½ dassento “kes± lom±”ti-±dim±ha. Ettha ca matthaluªga½ pakkhipitv± v²satiy± ±k±rehi pathav²dh±tu niddiµµh±ti veditabb±. Ya½ v± panaññampi kiñc²ti avasesesu t²su koµµh±sesu pathav²dh±tu saªgahit±. Vissandanabh±vena ta½ ta½ µh±na½ appot²ti ±po. Kammasamuµµh±n±divasena n±n±vidhesu ±pesu gatanti ±pogata½. Ki½ ta½? ¾podh±tuy± ±bandhanalakkhaºa½. Tejanavasena tejo, vuttanayeneva tejesu gatanti tejogata½. Ki½ ta½? Uºhattalakkhaºa½. Yena c±ti yena tejodh±tugatena kupitena aya½ k±yo santappati, ek±hikajar±dibh±vena usumaj±to hoti. Yena ca j²r²yat²ti yena aya½ k±yo j²rati, indriyavekallata½ balaparikkhaya½ valipalit±dibh±vañca p±puº±ti. Yena ca pari¹ayhat²ti yena kupitena aya½ k±yo ¹ayhati. So ca puggalo “¹ayh±mi ¹ayh±m²”ti kandanto satadhotasappigos²sacandan±dilepañceva t±lavaºµav±tañca pacc±s²sati. Yena ca asitap²takh±yitas±yita½ samm± pariº±ma½ gacchat²ti yeneta½ asita½ v± odan±di p²ta½ v± p±nak±di kh±yita½ v± piµµhakhajjak±di s±yita½ v± ambapakkamadhuph±ºit±di samm± parip±ka½ gacchati, ras±dibh±vena viveka½ gacchat²ti attho. Ettha ca purim± tayo tejodh±tusamuµµh±n±. Pacchimo kammasamuµµh±nova. V±yanavasena v±yo, vuttanayeneva v±yesu gatanti v±yogata½. Ki½ ta½? Vitthambhanalakkhaºa½. Uddhaªgam± v±t±ti ugg±rahikk±dipavattak± uddha½ ±rohaºav±t±. Adhogam± v±t±ti ucc±rapass±v±din²haraºak± adho orohaºav±t±. Kucchisay± v±t±ti ant±na½ bahiv±t±. Koµµh±say± v±t±ti ant±na½ antov±t±. Aªgamaªg±nus±rino v±t±ti dhamanij±l±nus±rena sakalasar²re aªgamaªg±ni anusaµ± samiñjanapas±raº±dinibbattak± v±t±. Ass±soti antopavisanan±sikav±to. Pass±soti bahinikkhamanan±sikav±to. Ettha ca purim± pañca catusamuµµh±n±. Ass±sapass±s± cittasamuµµh±n±va. Sabbattha ya½ v± panaññampi kiñc²ti imin± padena avasesakoµµh±sesu ±podh±tu-±dayo saªgahit±. Iti v²satiy± ±k±rehi pathav²dh±tu, dv±dasahi ±podh±tu, cat³hi tejodh±tu, chahi v±yodh±t³ti dv±catt±l²s±ya ±k±rehi catasso dh±tuyo vitth±rit± hont²ti aya½ t±vettha p±¼ivaººan±. 308. Bh±van±naye panettha tikkhapaññassa bhikkhuno kes± pathav²dh±tu, lom± pathav²dh±t³ti eva½ vitth±rato dh±tupariggaho papañcato upaµµh±ti. Ya½ thaddhalakkhaºa½, aya½ pathav²dh±tu. Ya½ ±bandhanalakkhaºa½, aya½ ±podh±tu. Ya½ parip±canalakkhaºa½, aya½ tejodh±tu. Ya½ vitthambhanalakkhaºa½, aya½ v±yodh±t³ti eva½ manasikaroto panassa kammaµµh±na½ p±kaµa½ hoti. N±titikkhapaññassa pana eva½ manasikaroto andhak±ra½ avibh³ta½ hoti. Purimanayena vitth±rato manasikarontassa p±kaµa½ hoti. Katha½ Yath± dv²su bhikkh³su bahupeyy±la½ tanti½ sajjh±yantesu tikkhapañño bhikkhu saki½ v± dvikkhattu½ v± peyy±lamukha½ vitth±retv± tato para½ ubhatokoµivaseneva sajjh±ya½ karonto gacchati. Tatra n±titikkhapañño eva½ vatt± hoti “ki½ sajjh±yo n±mesa oµµhapariy±hatamatta½ k±tu½ na deti, eva½ sajjh±ye kariyam±ne kad± tanti paguº± bhavissat²”ti. So ±gat±gata½ peyy±lamukha½ vitth±retv±va sajjh±ya½ karoti. Tamena½ itaro evam±ha– “ki½ sajjh±yo n±mesa pariyos±na½ gantu½ na deti, eva½ sajjh±ye kariyam±ne kad± tanti pariyos±na½ gamissat²”ti. Evameva tikkhapaññassa kes±divasena vitth±rato dh±tupariggaho papañcato upaµµh±ti. Ya½ thaddhalakkhaºa½, aya½ pathav²dh±t³ti-±din± nayena saªkhepato manasikaroto kammaµµh±na½ p±kaµa½ hoti. Itarassa tath± manasikaroto andhak±ra½ avibh³ta½ hoti. Kes±divasena vitth±rato manasikarontassa p±kaµa½ hoti. Tasm± ima½ kammaµµh±na½ bh±vetuk±mena tikkhapaññena t±va rahogatena paµisall²nena sakalampi attano r³pak±ya½ ±vajjetv± yo imasmi½ k±ye thaddhabh±vo v± kharabh±vo v±, aya½ pathav²dh±tu. Yo ±bandhanabh±vo v± dravabh±vo v±, aya½ ±podh±tu. Yo parip±canabh±vo v± uºhabh±vo v±, aya½ tejodh±tu. Yo vitthambhanabh±vo v± samud²raºabh±vo v±, aya½ v±yodh±t³ti eva½ sa½khittena dh±tuyo pariggahetv± punappuna½ pathav²dh±tu ±podh±t³ti dh±tumattato nissattato nijj²vato ±vajjitabba½ manasik±tabba½ paccavekkhitabba½. Tasseva½ v±yamam±nassa nacireneva dh±tuppabhed±vabh±sanapaññ±pariggahito sabh±vadhamm±rammaºatt± appana½ appatto upac±ramatto sam±dhi uppajjati. Atha v± pana ye ime catunna½ mah±bh³t±na½ nissattabh±vadassanattha½ dhammasen±patin± “aµµhiñca paµicca nh±ruñca paµicca ma½sañca paµicca cammañca paµicca ±k±so pariv±rito r³pantveva saªkha½ gacchat²”ti (ma. ni. 1.306) catt±ro koµµh±s± vutt±. Tesu ta½ ta½ antar±nus±rin± ñ±ºahatthena vinibbhujitv± vinibbhujitv± yo etesu thaddhabh±vo v± kharabh±vo v±, aya½ pathav²dh±t³ti purimanayeneva dh±tuyo pariggahetv± punappuna½ pathav²dh±tu ±podh±t³ti dh±tumattato nissattato nijj²vato ±vajjitabba½ manasik±tabba½ paccavekkhitabba½. Tasseva½ v±yamam±nassa nacireneva dh±tuppabhed±vabh±sanapaññ±pariggahito sabh±vadhamm±rammaºatt± appana½ appatto upac±ramatto sam±dhi uppajjati. Aya½ saªkhepato ±gate catudh±tuvavatth±ne bh±van±nayo. 309. Vitth±rato ±gate pana eva½ veditabbo. Ida½ kammaµµh±na½ bh±vetuk±mena hi n±titikkhapaññena yogin± ±cariyasantike dv±catt±l²s±ya ±k±rehi vitth±rato dh±tuyo uggaºhitv± vuttappak±re sen±sane viharantena katasabbakiccena rahogatena paµisall²nena sasambh±rasaªkhepato, sasambh±ravibhattito, salakkhaºasaªkhepato, salakkhaºavibhattitoti eva½ cat³h±k±rehi kammaµµh±na½ bh±vetabba½. Tattha katha½ sasambh±rasaªkhepato bh±veti? Idha bhikkhu v²satiy± koµµh±sesu thaddh±k±ra½ pathav²dh±t³ti vavatthapeti. Dv±dasasu koµµh±sesu y³sagata½ udakasaªkh±ta½ ±bandhan±k±ra½ ±podh±t³ti vavatthapeti. Cat³su koµµh±sesu parip±canaka½ teja½ tejodh±t³ti vavatthapeti Chasu koµµh±sesu vitthambhan±k±ra½ v±yodh±t³ti vavatthapeti. Tasseva½ vavatth±payatoyeva dh±tuyo p±kaµ± honti. T± punappuna½ ±vajjato manasikaroto vuttanayeneva upac±rasam±dhi uppajjati. 310. Yassa pana eva½ bh±vayato kammaµµh±na½ na ijjhati, tena sasambh±ravibhattito bh±vetabba½. Katha½? Tena hi bhikkhun± ya½ ta½ k±yagat±satikammaµµh±naniddese sattadh± uggahakosalla½ dasadh± manasik±rakosallañca vutta½. Dvatti½s±k±re t±va ta½ sabba½ aparih±petv± tacapañcak±d²na½ anulomapaµilomato vacas± sajjh±ya½ ±di½katv± sabba½ tattha vuttavidh±na½ k±tabba½. Ayameva hi viseso, tattha vaººasaºµh±nadisok±saparicchedavasena kes±dayo manasikaritv±pi paµikk³lavasena citta½ µhapetabba½, idha dh±tuvasena. Tasm± vaºº±divasena pañcadh± pañcadh± kes±dayo manasikaritv± avas±ne eva½ manasik±ro pavattetabbo.