Eva½ maggakkhaºepi sot±panno n±ma hoti. Idha pana maggena phalassa n±ma½ dinnanti phalakkhaºe sot±panno adhippeto. Avinip±tadhammoti vinip±tasaªkh±ta½ ap±ya½ upapattivasena an±gamanasabh±vo. Niyatoti magganiy±mena niyato. Sambodhipar±yaºoti bujjhanakabh±vapar±yaºo. So hi paµiladdhamaggena bujjhat²ti sambodhipar±yaºo. Upari t²hi maggehi avassa½ bujjhissat²ti sambodhipar±yaºo. Deve ca manusse c±ti devalokañca manussalokañca. Sandh±vitv± sa½saritv±ti paµisandhivasena apar±para½ gantv±. Dukkhassanta½ karot²ti vaµµadukkhassa pariyanta½ parivaµuma½ karoti. Aya½ vuccat²ti aya½ evar³po puggalo sattakkhattuparamo n±ma vuccati. Aya½ pana k±lena devalokassa k±lena manussalokassa vasena missakabhavena kathitoti veditabbo. 32. Kola½kolaniddese– kulato kula½ gacchat²ti kola½kolo. Sot±pattiphalasacchikiriyato hi paµµh±ya n²ce kule upapatti n±ma natthi, mah±bhogakulesuyeva nibbattat²ti attho. Dve v± t²ºi v± kul±n²ti devamanussavasena dve v± tayo v± bhave. Iti ayampi missakabhaveneva kathito. Desan±mattameva ceta½– ‘dve v± t²ºi v±’ti. Y±va chaµµhabhav± sa½sarantopi pana kola½kolova hoti. 33. Ekab²jiniddese– khandhab²ja½ n±ma kathita½. Yassa hi sot±pannassa eka½yeva khandhab²ja½ atthi, eka½ attabh±vaggahaºa½, so ekab²j² n±ma. M±nusaka½ bhavanti ida½ panettha desan±mattameva. Devabhava½ nibbattet²tipi pana vattu½ vaµµatiyeva. Bhagavat± gahitan±mavaseneva cet±ni etesa½ n±m±ni. Ettaka½ µh±na½ gato sattakkhattuparamo n±ma hoti, ettaka½ kola½kolo, ettaka½ ekab²j²ti bhagavat± etesa½ n±ma½ gahita½. Niyamato pana aya½ sattakkhattuparamo, aya½ kola½kolo, aya½ ekab²j²ti natthi. Ko pana tesa½ eta½ pabheda½ niyamet²ti? Keci t±va ther± ‘pubbahetu niyamet²’ti vadanti, keci ‘paµhamamaggo’, keci ‘upari tayo magg±’, keci ‘tiººa½ magg±na½ vipassan±’ti. Tattha ‘pubbahetu niyamet²’ti v±de ‘paµhamamaggassa upanissayo kato n±ma hoti, upari tayo magg± nirupanissay± uppann±’ti vacana½ ±pajjati. ‘Paµhamamaggo niyamet²’ti v±de upari tiººa½ magg±na½ niratthakat± ±pajjati. ‘Upari tayo magg± niyament²’ti v±de ‘aµµhamamagge anuppanneyeva upari tayo magg± uppann±’ti ±pajjati. ‘Tiººa½ magg±na½ vipassan± niyamet²’ti v±do pana yujjati. Sace hi upari tiººa½ magg±na½ vipassan± balavat² hoti, ekab²j² n±ma hoti; tato mandatar±ya kola½kolo; tato mandatar±ya sattakkhattuparamoti. Ekacco hi sot±panno vaµµajjh±sayo hoti, vaµµ±bhirato, punappuna½ vaµµasmi½yeva vicarati sandissati. An±thapiº¹iko seµµhi, vis±kh± up±sik±, c³¼arathamah±rath± devaputt±, anekavaººo devaputto, sakko devar±j±, n±gadatto devaputtoti ime hi ettak± jan± vaµµajjh±say± vaµµ±bhirat± ±dito paµµh±ya cha devaloke sodhetv± akaniµµhe µhatv± parinibb±yissanti, ime idha na gahit±. Na kevalañcime; yopi manussesuyeva sattakkhattu½ sa½saritv± arahatta½ p±puº±ti, yopi devaloke nibbatto devesuyeva sattakkhattu½ apar±para½ sa½saritv± arahatta½ p±puº±ti, imepi idha na gahit±. Missakabhavavaseneva panettha sattakkhattuparamakola½kol± m±nusakabhavanibbattakoyeva ca ekab²j² gahitoti veditabbo. Tattha ekeko dukkh±paµipad±divasena catubbidhabh±va½ ±pajjati. Saddh±dhureneva catt±ro sattakkhattuparam±, catt±ro kola½kol±, catt±ro ekab²jinoti dv±dasa honti. Sace paññ±ya sakk± nibbattetu½, ‘aha½ lokuttara½ dhamma½ nibbattess±m²’ti eva½ pañña½ dhura½ katv± sattakkhattuparam±dibh±va½ patt±pi paµipad±vasena dv±dasev±ti ime catuv²sati sot±pann± ihaµµhakanijjh±nikavaseneva imasmi½ µh±ne kathit±ti veditabb±. 34. Sakad±g±miniddese– paµisandhivasena saki½ ±gacchat²ti sakad±g±m². Sakidev±ti ekav±ra½yeva. Ima½ loka½ ±gantv±ti imin± pañcasu sakad±g±m²su catt±ro vajjetv± ekova gahito. Ekacco hi idha sakad±g±miphala½ patv± idheva parinibb±yati, ekacco idha patv± devaloke parinibb±yati, ekacco devaloke patv± tattheva parinibb±yati, ekacco devaloke patv± idh³papajjitv± parinibb±yati– ime catt±ropi idha na gahit±. Yo pana idha patv± devaloke y±vat±yuka½ vasitv± puna idh³papajjitv± parinibb±yati– aya½ ekova idha gahitoti veditabbo. Sesamettha ya½ vattabba½ siy± ta½ sabba½ heµµh± dhammasaªgahaµµhakath±ya½ lokuttarakusalaniddese vuttameva. Imassa pana sakad±g±mino ekab²jin± saddhi½ ki½ n±n±karaºanti? Ekab²jissa ek±va paµisandhi, sakad±g±missa dve paµisandhiyo– ida½ nesa½ n±n±karaºanti. 35. An±g±miniddese– orambh±giy±na½ sa½yojan±nanti ora½ vuccati k±madh±tu. Yassa im±ni pañca bandhan±ni appah²n±ni honti, so bhavagge nibbattopi gilitaba¼iso maccho viya d²ghasuttakena p±de baddhak±ko viya tehi bandhanehi ±ka¹¹hiyam±no k±madh±tuya½yeva pavattat²ti pañca bandhan±ni orambh±giy±n²ti vuccanti. Heµµh±bh±giy±ni heµµh±koµµh±sik±n²ti attho. Parikkhay±ti tesa½ bandhan±na½ parikkhayena. Opap±tikoti upap±tayoniko. Imin±ssa gabbhaseyy± paµikkhitt±. Tattha parinibb±y²ti tattha suddh±v±saloke parinibb±yit±. An±vattidhammo tasm± lok±ti paµisandhiggahaºavasena tasm± lok± idha an±vattanasabh±vo. Buddhadassanatheradassanadhammassavan±na½ panatth±yassa ±gamana½ aniv±rita½. Aya½ vuccat²ti aya½ eva½vidho puggalo paµisandhivasena puna an±gamanato an±g±m² n±ma vuccati. 36. Antar±parinibb±yiniddese upapanna½ v± samanantar±ti upapannasamanantar± v± hutv±. Appatta½ v± vemajjha½ ±yuppam±ºanti ±yuppam±ºa½ vemajjha½ appatta½ v± hutv± ariyamagga½ sañjanet²ti attho. V±saddavikappato pana vemajjha½ pattantipi attho veditabbo. Eva½ tayo antar±parinibb±yino siddh± honti. Upariµµhim±na½ sa½yojan±nanti upari pañcanna½ uddhambh±giyasa½yojan±na½ aµµhanna½ v± kiles±na½. Pah±n±y±ti etesa½ pajahanatth±ya magga½ sañjaneti. Aya½ vuccat²ti aya½ evar³po puggalo ±yuvemajjhassa antar±yeva parinibb±yanato antar±parinibb±y²ti vuccati. 37. Upahaccaparinibb±yiniddese atikkamitv± vemajjha½ ±yuppam±ºanti ±yuppam±ºa½ vemajjha½ atikkamitv±. Upahacca v± k±lakiriyanti upagantv± k±lakiriya½. ¾yukkhayassa ±sanne µhatv±ti attho. Aya½ vuccat²ti aya½ evar³po puggalo avihesu t±va kappasahassappam±ºassa ±yuno pañcakappasatasaªkh±ta½ vemajjha½ atikkamitv± chaµµhe v± kappasate sattamaµµhamanavam±na½ v± aññatarasmi½ dasameyeva v± kappasate µhatv± arahatta½ patv± kilesaparinibb±nena parinibb±yanato upahaccaparinibb±y²ti vuccati. 38. Asaªkh±rasasaªkh±raparinibb±yiniddesesu– asaªkh±rena appadukkhena adhimattapayoga½ akatv±va kilesaparinibb±nena parinibb±nadhammoti asaªkh±raparinibb±y². Sasaªkh±rena dukkhena kasirena adhimattapayoga½ katv±va kilesaparinibb±nena parinibb±yanadhammoti sasaªkh±raparinibb±y². 40. Uddha½sotaniddese– uddha½ v±hibh±vena uddhamassa taºh±sota½ vaµµasota½ v±ti uddha½soto. Uddha½ v± gantv± paµilabhitabbato uddhamassa maggasotanti uddha½soto. Akaniµµha½ gacchat²ti akaniµµhag±m². Avih± cuto atappa½ gacchat²ti-±d²su avihe kappasahassa½ vasanto arahatta½ pattu½ asakkuºitv± atappa½ gacchati. Tatr±pi dve kappasahass±ni vasanto arahatta½ pattu½ asakkuºitv± sudassa½ gacchati. Tatr±pi catt±ri kappasahass±ni vasanto arahatta½ pattu½ asakkuºitv± sudassi½ gacchati. Tatr±pi aµµha kappasahass±ni vasanto arahatta½ pattu½ asakkuºitv± akaniµµha½ gacchati. Tattha vasanto ariyamagga½ sañjanet²ti attho. Imesa½ pana an±g±m²na½ pabhedaj±nanattha½ uddha½soto akaniµµhag±m²catukka½ veditabba½. Tattha yo avihato paµµh±ya catt±ro devaloke sodhetv± akaniµµha½ gantv± parinibb±yati aya½ uddha½soto akaniµµhag±m² n±ma. Yo pana heµµh± tayo devaloke sodhetv± sudass²devaloke µhatv± parinibb±yati– aya½ uddha½soto, na akaniµµhag±m² n±ma Yo pana ito akaniµµhameva gantv± parinibb±yati, aya½ na uddha½soto, akaniµµhag±m² n±ma Yo pana heµµh± cat³su devalokesu tattha tattheva parinibb±yati, aya½ na uddha½soto, na akaniµµhag±m² n±m±ti. Evamete aµµhacatt±l²sa an±g±mino honti. Katha½? Avihe t±va tayo antar±parinibb±yino, eko upahaccaparinibb±y², eko uddha½soto te asaªkh±raparinibb±yino pañca, sasaªkh±raparinibb±yino pañc±ti dasa honti. Tath± atapp±sudass±sudass²s³ti catt±ro dasak± catt±l²sa½. Akaniµµhe pana uddha½soto natthi. Tayo pana antar±parinibb±yino, eko upahaccaparinibb±y². Te asaªkh±raparinibb±yino catt±ro, sasaªkh±raparinibb±yino catt±roti aµµha. Eva½ aµµhacatt±l²sa½ honti. Te sabbepi papaµikopam±ya d²pit±– divasa½ santatt±nampi hi ±rakaºµakavipphalikanakhacchedan±na½ ayomukhe haññam±ne papaµik± uppajjitv±va nibb±yati– evar³po paµhamo antar±parinibb±y² veditabbo. Kasm±? Uppannasamanantar±va kilesaparinibb±nena parinibb±yanato. Tato mahantatare ayomukhe haññam±ne papaµik± ±k±sa½ ullaªghitv± nibb±yati– evar³po dutiyo antar±parinibb±y² daµµhabbo. Kasm±? Vemajjha½ appatv± parinibb±yanato. Tato mahantatare ayomukhe haññam±ne papaµik± ±k±sa½ ullaªghitv± nivattam±n± pathaviya½ anupahaccatal± hutv± parinibb±yati– evar³po tatiyo antar±parinibb±y² daµµhabbo. Kasm±? Vemajjha½ patv± anupahacca parinibb±yanato. Tato mahantatare ayomukhe haññam±ne papaµik± ±k±sa½ ullaªghitv± pathaviya½ patitv± upahaccatal± hutv± nibb±yati– evar³po upahaccaparinibb±y² veditabbo. Kasm±? K±lakiriya½ upagantv± ±yugati½ khepetv± parinibb±yanato. Tato mahantatare ayomukhe haññam±ne papaµik± paritte tiºakaµµhe patitv± ta½ paritta½ tiºakaµµha½ jh±petv± nibb±yati– evar³po asaªkh±raparinibb±y² veditabbo. Kasm±? Appayogena lahus±ya gatiy± parinibb±yanato. Tato mahantatare ayomukhe haññam±ne papaµik± vipule tiºakaµµhapuñje patitv± ta½ vipula½ tiºakaµµhapuñja½ jh±petv± nibb±yati– evar³po sasaªkh±raparinibb±y² veditabbo. Kasm±? Sappayogena alahus±ya gatiy± parinibb±yanato. Apar± mahantesu tiºakaµµhapuñjesu patati, tattha mahantesu tiºakaµµhapuñjesu jh±yam±nesu v²taccitaªg±ro v± j±l± v± uppatitv± kamm±ras±la½ jh±petv± g±manigamanagararaµµha½ jh±petv± samuddanta½ patv± nibb±yati– evar³po uddha½soto akaniµµhag±m² daµµhabbo. Kasm±? Anekabhavab²javipph±ra½ phussa phussa byant²katv± parinibb±yanato. Yasm± pana ±rakaºµak±dibheda½ khuddakampi mahantampi ayokap±lameva, tasm± sutte sabbav±resu ayokap±lantveva vutta½ (a. ni. 7.55). Yath±ha–