Gatiparivattanamukhena cutipaµisandh±nuyogo niµµhito.

Anuyogavaººan±.

12. Up±d±paññatt±nuyogavaººan±

95. Id±ni up±d±paññatt±nuyogo hoti. Tattha pucch± sakav±dissa, paµiññ±paµikkhepo parav±dissa. So hi rukkha½ up±d±ya ch±y±ya viya, indhana½ up±d±ya aggissa viya ca, r³p±d²ni up±d±ya puggalassa paññatti½ paññ±pana½ avabodhana½ icchati, tasm± “r³pa½ up±d±y±”ti puµµho paµij±n±ti. Puna yath± rukkhup±d±n± ch±y± rukkho viya, indhanup±d±no ca aggi indhana½ viya anicc±didhammo, eva½ te r³p±di-up±d±no puggalo r³p±dayo viya aniccoti imamattha½ puµµho attano laddhiya½ µhatv± paµikkhipati.
97. N²la½ r³pa½ up±d±ya n²loti-±d²su n²lar³pena saddhi½ puggalassa ekatta½, ekasar²re n²l±d²na½ bah³na½ vasena bahubh±vañca anicchanto paµikkhipati.
98. Kusala½ vedananti etth±pi vedan±ya saddhi½ ekatta½ ekasant±ne bah³na½ kusalavedan±na½ vasena bahubh±vañca anicchanto paµikkhipati. Dutiyanaye maggakusaloti-±divacanasabbh±vato chekaµµha½ sandh±ya paµij±n±ti. Saphaloti-±d²ni puµµho tath±r³passa voh±rassa abh±vato paµikkhipati.
99. Akusalapakkhe achekaµµha½ sandh±ya paµij±n±ti.
100. Aby±katapakkhe sassat±divasena aby±katabh±va½ sandh±ya paµij±n±ti. Sesamettha heµµh± vuttanayeneva veditabba½.
104. Cakkhu½ up±d±y±ti-±d²su “cakkhum± visam±n²va…pe… p±p±ni parivajjaye”ti(ud±. 43) ±divoh±rasabbh±vato paµij±n±ti. Cakkhumatt±dinirodhena puggalanirodha½ anicchanto paµikkhipati.
107. R³pa½ up±d±ya vedana½ up±d±y±ti ettha aññepi r³pam³lak± dukatikacatukk± veditabb±. Yasm± pana khandhe up±d±ya puggalassa paññatti, tasm± dvepi tayopi catt±ropi pañcapi up±d±ya paññatti½ paµij±n±ti. Ekasant±ne pana dvinna½ pañcanna½ v± abh±v± paµikkhipati. ¾yatan±d²supi eseva nayo.
112. Id±ni ya½ up±d±ya yassa paññatti, yath± tassa aniccat±ya tass±pi aniccat±, tato ca aññatta½ siddha½, eva½ tassa puggalass±pi ±pajjat²ti dassetu½ yath± rukkhanti-±dim±ha. Tattha up±d±y±ti paµicca ±gamma, na vin± tanti attho. Parav±d² pana tath± anicchanto laddhiya½ µhatv± paµikkhipati.
115. Niga¼oti saªkhalikabandhana½. Nega¼ikoti tena bandhako yassa r³pa½ so r³pav±ti yasm± yassa r³pa½ so r³pav± hoti, tasm± yath± na niga¼o pe… añño r³pav±ti attho.
116. Citte citteti-±d²su sar±g±dicittavasena sar±g±dita½ sandh±ya citt±nupassan±vasena paµij±n±ti. J±yat²ti-±din± nayena puµµho puggalassa khaºikabh±va½ anicchanto paµikkhipati. “So”ti v± “añño”ti v± puµµho sassatucchedabhayena paµikkhipati. Puna na vattabba½ “kum±rako”ti v± “kum±rik±”ti v± puµµho lokavoh±rasamucchedabhayena vattabbanti paµij±n±ti. Sesamettha p±kaµameva.
118. Id±ni parav±d² aññen±k±rena laddhi½ patiµµh±petuk±mo na vattabba½ puggalo upalabbhat²ti-±dim±ha. Tattha na vattabbanti ki½ te imin± eva½ bahun± up±d±paññatt±nuyogena, ida½ t±va vadehi, ki½ na vattabba½ “puggalo upalabbhati saccikaµµhaparamatthen±”ti. Tato sakav±din± ±mant±ti vutte nanu yo passat²ti-±dim±ha. Tattha yoti puggalo Yanti r³pa½. Yen±ti cakkhun±. Soti puggalo. Tanti r³pa½. Ten±ti cakkhun±. Ida½ vutta½ hoti– nanu yo ya½ r³pa½ yena cakkhun± passati, so ta½ r³pa½ tena cakkhun± passanto puggaloti. Sakav±d² kiñc±pi cakkhuviññ±ºassa nissayabh±va½ gacchanta½ cakkhumeva r³pa½ passati, tath± sotameva sadda½ suº±ti…pe… viññ±ºameva dhamma½ vij±n±ti, “atthi arahato cakkhu, passati arah± cakkhun± r³pan”ti-±disammutivasena pana ±mant±ti paµij±n±ti.
120. Tato chalav±da½ niss±ya parav±din± puggalassa vattabbat±ya s±dhit±ya tameva v±da½ parivattetv± puggalo upalabbhat²ti-±dim±ha. Tattha yo na passat²ti andho asaññasatto ar³pa½ upapanno nirodha½ sam±panno, anandhopi ca aññatra dassanasamay± na passati n±ma. Sesav±resupi eseva nayo. Sesa½ p±¼ivaseneva atthato veditabba½.
122. Suttasa½sandan±ya½ dibbassa cakkhuno r³pagocaratt± r³pa½ passat²ti ±ha. Dutiyav±re “satte pass±m²”tivacanato puggala½ passat²ti ±ha. Tatiyav±re “r³pa½ disv± puggala½ vibh±vet²”ti laddhito ubho passat²ti ±ha. Yasm± pana passitabba½ n±ma diµµha½ suta½ muta½ viññ±tanti catubbidhe r³pasaªgahe r³p±yatanameva saªgahita½, tasm± sakav±d² “r³pa½ puggalo, puggalo r³pa½, ubho r³pan”ti anuyoga½ karoti. Tassattho p±kaµoyev±ti.

Up±d±paññatt±nuyogavaººan±.

13. Purisak±r±nuyogavaººan±

123. Id±ni purisak±r±nuyogo hoti. Tattha kamme sati niyamato tassa k±rakenapi bhavitabbanti laddhiy± pucch± parav±dissa, tath±r³p±na½ kamm±na½ atthit±ya paµiññ± sakav±dissa. Puna katt± k±ret±ti pucch± parav±dissa. Tattha katt±ti tesa½ kamm±na½ k±rako. K±ret±ti ±ºattidesan±d²hi up±yehi k±r±pako. Id±ni yasm± parav±d² puggala½ sandh±ya katt±ti pucchati, na karaºamatta½, tasm± paµikkhepo sakav±dissa.
124. Tassa katt± k±ret±ti ettha yadi ya½ ya½ upalabbhati, tassa tassa katt± puggalo te upalabbhati, ki½ tass±pi k±rako ca k±r±pako ca añño puggalo upalabbhat²ti attho. Parav±d² tath± anicchanto issaranimm±nav±dabhayena paµikkhipati. Puna puµµho yasm± puggala½ m±t±pitaro janenti n±ma½ karonti posenti, tasm±ssa te k±rak±. Ye ca pana ta½ kaly±ºamitt± v± ±cariy± v± t±ni t±ni vijj±µµh±nasipp±yatan±ni sikkh±penti te k±r±pak± n±m±ti imamattha½ sandh±ya paµij±n±ti. Purimakammameva tassa katt± ceva k±r±pet± c±ti adhippeta½.
125. Tassa tassev±ti imin± ida½ pucchati– yadi kamm±na½ k±rakassa katt± tass±pi katt± tass±pi katt± attheva, eva½ sante purimena purimena avassa½ pacch± pacch± puggalo k±tabboti imin±pi te kamm±na½ k±rakena puggalena ±yati½ añño puggalo k±tabbo, ten±pi aññoti natthi dukkhassa antakiriy±, natthi vaµµassa upacchedo, natthi appaccayaparinibb±na½. Paccay±bh±vena paccayapaµibaddhassa dukkhassa abh±v± ya½ nibb±na½ vutta½, natthi te tanti. Atha v± tassa tassev±ti yadi kamma½ kammamatta½ na hoti, tassa pana k±rako puggalo, tass±pi k±rako, tass±pi k±rakoti eva½ puggalaparampar± atthi. Eva½ sante y± es± kammavaµµassa appavattikaraºena dukkhassa antakiriy± vutt±, s± natth²ti attho. Parav±d² ta½ anicchanto paµikkhipati. Ito apar±supi upalabbhati s±maññena k±rakapucch±su puggala½yeva sandh±ya “katt± k±ret±”ti vutta½, na paccaye. Na hi mah±pathav²-±d²na½ paccay± natthi.
135. Añño kaly±ºap±pak±na½ kamm±na½ katt±ti pañho “saªkh±ravanta½ v± att±nan”ti-±didiµµhibhay± paµikkhitto.
136. Vip±ko upalabbhat²ti-±di vip±kapaµisa½ved²vasena puggala½ dassentassa laddhibhindanattha½ vutta½. Tattha vip±kapaµisa½ved²ti anuyogo parav±dissa vip±kapavattito aññassa vedakassa abh±v± paµikkhepo sakav±dissa. Puna pucch± sakav±dissa, paµiññ± itarassa.
138. Tassa paµisa½ved²ti tassa vip±kapaµisa½vedakassa paµisa½ved² yasm± pana paµisa½veditabbo n±ma vip±ko, na ca puggalo vip±ko, tasm± paµikkhepo parav±dissa. Puna puµµho yasm± puññavip±ke µhitatt± vip±kapaµisa½ved² putta½ v± pati½ v± m±t± v± j±y± v± paricumbati parisajjati, tasm± tath±r³pa½ paµisa½vedita½ sandh±ya paµij±n±ti parav±d².
Tassa tassev±ti yadi vip±ko vip±kamatta½ na hoti, tassa pana paµisa½ved² puggalo, tass±pi paµisa½ved² tass±pi paµisa½ved²ti eva½ puggalaparampar± atthi. Eva½ sante y± es± vip±kavaµµassa appavattikaraºena dukkhassa antakiriy± vutt±, s± natth²ti attho. Ito para½ upalabbhatis±maññena paµisa½ved²pucch±su heµµh± vuttanayeneva attho veditabbo.
142. Añño kaly±ºap±pak±na½ kamm±na½ vip±kapaµisa½ved²ti pañho “vedanavanta½ v± att±nan”ti-±didiµµhibhay± paµikkhitto.
143. Dibba½ sukhanti-±di kaly±ºap±pak±na½ kamm±na½ vip±ka½ bh±jetv± dassanavasena ±raddha½. Ta½ sabba½ heµµh± vuttanayeneva veditabba½. Sakav±dino cettha puggalavaseneva paµisa½ved²paµikkhepo veditabbo, na vedayitavasena.
148. Mah±pathav²±d²ni hi ±rammaºa½ katv± vedayit±na½ uppatti appaµisiddh±.
170. Katt± k±ret± vip±kapaµisa½ved²ti-±di vomissakanayavasena ±raddha½. Tattha so karot²ti ya½ tva½ katt±ti ca paµisa½ved²ti ca vadesi, ki½ soyeva karoti, so paµisa½vedeti. Ayamanuyogo sakav±dissa, suttavirodhabhayena paµikkhepo parav±dissa.
171. Puna puµµho “idha nandati pecca nandat²”ti-±disuttavasena (dha. pa. 18) paµiññ± tasseva. Athassa vacanok±sa½ paµib±hanto sakav±d² saya½kata½ sukhadukkhanti ±ha.
172. Tattha añño karot²ti k±rakavedak±na½ aññattapucch±vasena vutta½. Tato parav±d² suttavirodhabhayena paµikkhipitv± puna puµµho “manussabh³to katv± devabh³to paµisa½vedet²”ti maññam±no paµij±n±ti Eva½v±dino pana para½kata½ sukhadukkha½ ±pajjat²ti tassa vasena puµµho puna paµikkhipati.
174. So ca añño c±ti k±rakavedak±na½ ekatta-aññattapucch±vasena vutta½. Tato parav±d² suttavirodhabhayeneva paµikkhipitv± puna puµµho purime dvepi naye ekato katv± paµij±n±ti. Eva½v±dino pana saya½katañca para½katañca sukhadukkha½ ±pajjat²ti tassa vasena puµµho puna paµikkhipati.
176. Neva so karot²ti k±rakavedak±na½ ekatta-aññattapaµikkhepavasena vutta½. Tato parav±d² suttavirodhavaseneva paµikkhipitv± puna puµµho yasm± manusso devalok³papattiy± kamma½ katv± na manussabh³tova paµisa½vedeti, n±pi yena kamma½ kata½, tato aññova paµisa½vedeti, tasm± k±rakato vedako neva so hoti, na aññoti maññam±no paµij±n±ti. Laddhimattameveta½? Eva½v±dino pana asaya½k±ra½ apara½k±ra½ adhiccasamuppanna½ sukhadukkha½ ±pajjat²ti tassa vasena puµµho puna paµikkhipati. Apica imasmi½ vomissakanaye ±dito paµµh±ya imin±pi nayena attho veditabbo. Yasm± hi aya½ puggalav±d² kamm±na½ k±rakañceva vedakañca icchati, tasm±ssa yo k±rako, teneva v± vedakena bhavitabba½, aññena v± ubhohi v± bhavitabba½, ubhohi v±pi na bhavitabbanti idam±panna½ hoti. Evam±pannameva anuyoga½ anuyuñjanto sakav±d² “so karot²”ti-±dayo catt±ropi vikappe ±ha. Sesa½ vuttappak±rameva.
Pariyos±ne pana catt±ropi pañh± ekato puµµh±. Tattha paµikkhepo ca paµij±nan± ca saya½kat±didosappatti ca purimanayeneva veditabb±. Ito para½ “kaly±ºap±pak±n²”ti avatv± heµµh± vuttanay± eva “kamma½ atth²”ti-±din± vikappena dassit±. Tesampi heµµh± vuttanayeneva attho veditabbo.

Purisak±r±nuyogavaººan±.

Kaly±ºavaggotipi etasseva n±ma½.

14. Abhiññ±nuyogavaººan±

193. Ito para½ abhiññ±nuyog±divasena arahattas±dhan± hoti. Tattha ±mant±ti sakav±din± paµiññ±te parav±d² “bahiddh± anindriyabaddhar³pe iddhividh±divises±dhigamo natthi, ajjhatta½ atthi, tasm± iddh±dinibbattakena puggalena bhavitabban”ti maññam±no nanu atthi koci iddhi½ vikubbat²ti-±dim±ha. Ta½ sabba½ utt±natthameva.

Abhiññ±nuyogavaººan±.

15-18. ѱtak±nuyog±divaººan±

197. Id±ni m±t±ti-±diko ñ±tak±nuyogo. Khattiyoti-±diko j±ti-anuyogo. Gahaµµho pabbajitoti paµipatti-anuyogo. Devo manussoti upapatti-anuyogo. Sot±pannoti-±diko paµivedh±nuyogo, ariy±nuyogotipi vuccati. Te sabbe utt±natth±yeva. “Arah± hutv± na arah±”ti panettha moghapañhatt± na vutta½.
206. Catt±ro purisayug±ti-±di sa½gh±nuyogo, sopi utt±natthoyeva.
209. Saªkhatoti-±di saccikaµµhasabh±v±nuyogo. Tattha tatiy± koµ²ti pucch± sakav±dissa. Tath±r³passa saccikaµµhassa abh±vato paµikkhepo parav±dissa. Puna puµµho puggala½ sandh±ya paµiññ± tasseva.
211. Añño puggalotipañhepi saªkhatehi khandhehi aññatta½ anicchanto paµikkhepo tasseva.
212. Khandh± saªkhat±ti-±di saªkhat±saªkhat±ni sar³pena dassetv± aññattapucchanattha½ vutta½.
213. R³pa½ saªkhatanti-±di khandhe vibh±gato dassetv± aññattapucchanattha½ vutta½.
214. Puggalassa upp±doti pucch± sakav±dissa, “j±tidhamm± jar±dhamm±, atho maraºadhammino”ti-±disuttavasena paµiññ± parav±dissa. Saªkhatabh±va½ panassa so na icchati, tasm± paµikkhipati.
215. Puna na upp±do paññ±yat²ti-±din± nayena puµµho “dukkhameva hi sambhoti dukkha½ tiµµhati veti c±”ti-±divacanato (sa½. ni. 1.171) puggalassa upp±d±dayo n±ma na yujjant²ti paµij±n±ti.
216. Atthatthamh²ti attha½ vuccati nibb±na½. Tattha atth²ti pucchati. Tassa atthit±ya sassata½, natthit±ya. Ucchedo ±pajjati. Tadubhayampi anicchanto pacch± paµikkhipati.

ѱtak±nuyog±divaººan±.

19. Paµivedh±nuyog±divaººan±

217. Bhava½ niss±ya pañhe bhavanti upapattibhava½.
218. Vedana½ vediyam±napañhe vedana½ vediyam±no pariggahitavedano yog±vacarova paj±n±ti, b±laputhujjano nappaj±n±ti.
224. K±y±nupassan±dipañh± utt±natth±yeva.
226. P±r±yanag±th±ya suññato loka½ avekkhass³ti sattasuññatavasena khandhaloka½ olokeh²ti attho.
228. Puggalo avekkhat²ti sakav±dipucch±. Parav±dissa hi “suññato loka½ avekkhass³”ti g±th±ya yo avekkhati, so puggaloti laddhi, tasm± na½ eva½ pucchati. Saha r³pen±ti r³pak±yena saddhi½. Tato anissaµo hutv±ti attho. Ida½ pañcavok±ravasena anuj±nitv± puna ta½ j²vanti puµµho suttavirodhabhayena paµikkhipati. Vin± r³pen±ti ida½ catuvok±ravasena anuj±nitv± puna añña½ j²vanti puµµho suttavirodhabhayeneva paµikkhipati. “Abbhantaragato”ti ca “bahiddh± nikkhamitv±”ti ca ida½ “saha r³pena vin± r³pen±”ti heµµh± vuttassa lakkhaºavacana½. Tattha abbhantaragatoti r³passa antogato, ito v± etto v± anikkhamitv± r³paparicchedavaseneva µhito hutv±ti attho. Nikkhamitv±ti r³papariccheda½ atikkamitv±. R³pa½ anissito hutv±ti attho.
231. Anatt±ti attan± j²vena puggalena rahito. Ekadhammepi puggalo natth²ti attho. Eva½ sabbasutt±na½ ±gamaµµhakath±su vuttanayeneva attho veditabbo. Idha pana sandh±yabh±sitamattameva vakkh±ma.
237. Vutta½ bhagavat± sappikumbhoti-±di “sabb±va desan± yath±rutavaseneva atthato na gahetabb±”ti dassanattha½ ±bhata½. Yath± hi suvaººa½ gahetv± kato suvaººavik±ro kumbho suvaººakumbhoti vuccati, na eva½ sappi½ gahetv± kato sappissa vik±ro sappikumbho n±ma atthi. Yasmi½ pana kumbhe sappi pakkhitta½, so sappikumbho n±m±ti ayamettha attho. Telakumbh±d²supi eseva nayo. Yath± ca nibb±na½ nicca½ dhuva½, na eva½ bhatta½ v± y±gu v± atthi. K±lapariccheda½ pana akatv± divase divase dass±m±ti paññattavasena “niccabhatta½ dhuvay±g³”ti vuccat²ti ayamettha attho.
“Atthi puggalo attahit±ya paµipanno”ti-±d²supi yath± r³p±dayo dhamm± paccattalakkhaºas±maññalakkhaºavasena atthi, na eva½ puggalo R³p±d²su pana sati ‘eva½n±mo’‘eva½gotto’ti voh±ro hoti. Iti imin± lokavoh±rena lokasammutiy± lokaniruttiy± atthi puggaloti ayamettha attho. Vuttampi ceta½ bhagavat±– “im± kho citta, lokasamaññ± lokaniruttiyo lokavoh±r± lokapaññattiyo”ti (d². ni. 1.440). R³p±didhamm± pana vin±pi lokasammuti½ paccattas±maññalakkhaºavasena paññ±panato atth²ti ayamettha attho.
Buddh±na½ pana dve kath± sammutikath± ca paramatthakath± ca. Tattha satto, puggalo, devo, brahm±ti-±dik± sammutikath± n±ma. Anicca½, dukkha½, anatt±, khandh±, dh±tuyo, ±yatan±ni, satipaµµh±n±, sammappadh±n±ti-±dik± paramatthakath± n±ma.
Tattha yo sammutidesan±ya sattoti v±…pe… brahm±ti v±ti vutte j±nitu½ paµivijjhitu½ niyy±tu½ arahattajayagg±ha½ gahetu½ sakkoti, tassa bhagav± ±ditova sattoti v± puggaloti v± posoti v± devoti v± brahm±ti v± katheti. Yo paramatthadesan±ya aniccanti v± dukkhanti v±ti-±d²su aññatara½ sutv±va j±nitu½ paµivijjhitu½ niyy±tu½ arahattajayagg±ha½ gahetu½ sakkoti. Tassa aniccanti-±d²su aññatara½ katheti. Tath± sammutikath±ya bujjhanakasattassa na paµhama½ paramatthakatha½ katheti. Sammutikath±ya pana bodhetv± pacch± paramatthakatha½ katheti Paramatthakath±ya bujjhanakasattass±pi na paµhama½ sammutikatha½ katheti. Paramatthakath±ya pana bodhetv± pacch± sammutikatha½ katheti. Pakatiy± pana paµhamameva paramatthakatha½ kathentassa desan± l³kh±k±r± hoti. Tasm± buddh± paµhama½ sammutikatha½ kathetv± pacch± paramatthakatha½ kathenti. Te sammutikatha½ kathent±pi saccameva sabh±vameva amus±va kathenti. Paramatthakatha½ kathent±pi saccameva sabh±vameva amus±va kathenti. Ayañhi–
“Duve sacc±ni akkh±si, sambuddho vadata½ varo;
sammuti½ paramatthañca, tatiya½ nupalabbhati”.
Tattha
“Saªketavacana½ sacca½, lokasammutik±raºa½;
paramatthavacana½ sacca½, dhamm±na½ tathalakkhaºan”ti.
Aparo nayo– dve bhagavato desan± paramatthadesan± ca khandh±divasena, sammutidesan± ca sappikumbh±divasena. Na hi bhagav± samañña½ atidh±vati. Tasm± “atthi puggalo”ti vacanamattato abhiniveso na k±tabbo. Satth±r± hi–
“Paññatti½ anatikkamma, paramattho pak±sito;
samañña½ n±tidh±veyya, tasm± aññopi paº¹ito;
paramattha½ pak±sento, samañña½ n±tidh±vaye”.
Sesa½ sabbattha utt±natthamev±ti.

Puggalakath± niµµhit±.