Vanappatikath±
110. Vanassa pat²ti vanappati; vanajeµµhakarukkhasseta½ adhivacana½. Idha pana sabbopi manussehi pariggahitarukkho adhippeto ambalabujapanas±diko. Yattha v± pana maricavalli-±d²ni ±ropenti, so chijjam±no sace ek±yapi challiy± v± v±kena v± sakalik±ya v± pheggun± v± sambaddhova hutv± bh³miya½ patati, rakkhati t±va.Yo pana chinnopi vall²hi v± s±mantarukkhas±kh±hi v± sambaddho sandh±ritatt± ujukameva tiµµhati, patanto v± bh³mi½ na p±puº±ti, natthi tattha parih±ro, avah±ro eva hoti. Yopi kakacena chinno acchinno viya hutv± tatheva tiµµhati, tasmimpi eseva nayo.Yo pana rukkha½ dubbala½ katv± pacch± c±letv± p±teti, aññena v± c±l±peti; añña½ v±ssa santike rukkha½ chinditv± ajjhottharati, parena v± ajjhotthar±peti; makkaµe v± parip±tetv± tattha ±ropeti, aññena v± ±rop±peti; vagguliyo v± tattha ±ropeti, parena v± ±rop±peti; t± ta½ rukkha½ p±tenti, tasseva avah±ro.
Sace pana tena rukkhe dubbale kate añño an±ºatto eva ta½ c±letv± p±teti,
Rukkhena v± ajjhottharati, attano dhammat±ya makkaµ± v± vagguliyo v± ±rohanti, paro v± an±ºatto ±ropeti, saya½ v± esa v±tamukha½ sodheti, balavav±to ±gantv± rukkha½ p±teti; sabbattha bhaº¹adeyya½. V±tamukhasodhana½ panettha asampatte v±te sukkham±tik±ya ujukaraº±d²hi sameti, no aññath±. Rukkha½ ±vijjhitv± satthena v± ±koµeti, aggi½ v± deti, maº¹ukakaºµaka½ v± visa½ v± ±koµeti, yena so marati, sabbattha bhaº¹adeyyamev±ti.
Vanappatikath± niµµhit±.