50. Iddhividhañ±ºaniddesavaººan±

101. Iddhividhañ±ºaniddesa½ idha bhikkh³ti imasmi½ s±sane bhikkhu. Chandasam±dhipadh±nasaªkh±rasamann±gatanti ettha chandahetuko sam±dhi, chand±dhiko v± sam±dhi chandasam±dhi, kattukamyat±chanda½ adhipati½ karitv± paµiladdhasam±dhisseta½ adhivacana½. Padh±nabh³t± saªkh±r± padh±nasaªkh±r±, catukiccas±dhakassa sammappadh±nav²riyasseta½ adhivacana½. Catukiccas±dhanavasena bahuvacana½ kata½. Samann±gatanti chandasam±dhin± ca padh±nasaªkh±rehi ca upeta½. Iddhip±danti nipphattipariy±yena v± ijjhanaµµhena, ijjhanti et±ya satt± iddh± vuddh± ukka½sagat± hont²ti imin± v± pariy±yena iddh²ti saªkha½ gat±na½ upac±rajjh±n±dikusalacittasampayutt±na½ chandasam±dhipadh±nasaªkh±r±na½ adhiµµh±naµµhena p±dabh³ta½ sesacittacetasikar±sinti attho. Vuttañhi iddhip±davibhaªge suttantabh±jan²ye “iddhip±doti tath±bh³tassa vedan±kkhandho…pe… viññ±ºakkhandho”ti (vibha. 434). Abhidhammabh±jan²ye ca “iddhip±doti tath±bh³tassa phasso vedan±…pe… pagg±ho avikkhepo”ti (vibha. 447) vutta½. Tasm± “sesacittacetasikar±sin”ti ettha? Chandasam±dhipadh±nasaªkh±resu ekeka½ iddhi½ katv± dv²hi dv²hi saha sesavacana½ katanti veditabba½. Evañhi catt±ro khandh± sabbe ca phass±dayo dhamm± saªgahit± honti. Imin± nayena sesesupi attho veditabbo. Yatheva hi chanda½ adhipati½ karitv± paµiladdhasam±dhi chandasam±dh²ti vutto, eva½ v²riya½ citta½ v²ma½sa½ adhipati½ karitv± paµiladdhasam±dhi v²ma½s±sam±dh²ti vuccati. Evamekekasmi½ iddhip±de chand±dayo v²riy±dayo citt±dayo v²ma½s±dayoti tayo tayo dhamm± iddh²pi honti iddhip±d±pi, ses± pana sampayuttak± catt±ro khandh± iddhip±d±yeva Yasm± v± ime tayo tayo dhamm± sampayuttakehi cat³hi khandhehi saddhi½yeva ijjhanti, na vin± tehi, tasm± tena pariy±yena sabbe catt±ropi khandh± ijjhanaµµhena iddhi n±ma honti, patiµµhaµµhena p±d± n±m±tipi veditabba½.
V²riyasam±dhipadh±nasaªkh±rasamann±gatanti ettha pana v²riyanti ca padh±nasaªkh±roti ca ekoyeva. Kasm± dvidh± vuttanti ce? V²riyassa adhipatibh±vadassanavasenettha paµhama½ v²riyaggahaºa½ kata½, tasseva catukiccas±dhakattadassanattha½ padh±nasaªkh±ravacana½ kata½. Eva½ dvidh± vuttatt± eva cetth±pi tayo tayo dhamm±ti vutta½. Keci pana “vibhaªge ‘iddh²ti y± tesa½ tesa½ dhamm±na½ iddhi samiddhi ijjhan± samijjhan±’ti (vibha. 434) vuttatt± iddhi n±ma anipphann±, iddhip±do nipphanno”ti vadanti. Idha pana iddhipi iddhip±dopi nipphanno lakkhaºabbh±hatoti sanniµµh±na½ kata½. Iddhi samiddh²ti-±d²hi ijjhan±k±rena dhamm± eva vutt±ti veditabba½.
Bh±vet²ti ±sevati. Suttantabh±jan²ye (vibha. 431 ±dayo) viya idh±pi iddhip±dabh±van± lokiy± eva. Tasm± iddhividha½ t±va samp±detuk±mo lokiya½ iddhip±da½ bh±vento pathav²kasiº±d²su aµµhasu kasiºesu adhikatavasippatta-aµµhasam±pattiko kasiº±nulomato kasiºapaµilomato kasiº±nulomapaµilomato jh±n±nulomato jh±napaµilomato jh±n±nulomapaµilomato jh±nukkantikato kasiºukkantikato jh±nakasiºukkantikato aªgasaªkantikato ±rammaºasaªkantikato aªg±rammaºasaªkantikato aªgavavatth±nato ±rammaºavavatth±natoti imehi cuddasahi ±k±rehi citta½ paridametv± chandas²sav²riyas²sacittas²sav²ma½s±s²savasena punappuna½ jh±na½ sam±pajjati. Aªg±rammaºavavatth±nampi keci icchanti. Pubbahetusampannena pana kasiºesu catukkajjh±namatte ciººavasin±pi k±tu½ vaµµat²ti ta½ ta½ iddhip±da½ sam±dhi½ bh±vento “anuppann±na½ p±pak±na½ akusal±na½ dhamm±na½ anupp±d±y±”ti-±dika½ (vibha. 432) catuppak±ra½ v²riya½ adhiµµh±ti, tassa ca h±nivuddhiyo ñatv± v²riyasamata½ adhiµµh±ti. So eva½ cat³su iddhip±desu citta½ paribh±vetv± iddhividha½ samp±deti.
So imesu cat³su iddhip±des³ti-±d²su soti so bh±vitacaturiddhip±do bhikkhu. Cat³su iddhip±desu citta½ paribh±vet²ti punappuna½ chand±d²su ekeka½ adhipati½ katv± jh±nasam±pajjanavasena tesu citta½ paribh±veti n±ma, chand±div±sana½ g±h±pet²ti attho. Paridamet²ti nibbisevana½ karoti. Purima½ pacchimassa k±raºavacana½. Paribh±vitañhi citta½ paridamita½ hot²ti. Mudu½ karot²ti tath± danta½ citta½ vasippatta½ karoti. Vase vattam±nañhi citta½ “mud³”ti vuccati. Kammaniyanti kammakkhama½ kammayogga½ karoti. Mudu hi citta½ kammaniya½ hoti sudhantamiva suvaººa½, idha pana iddhividhakammakkhama½. Soti so paribh±vitacitto bhikkhu. K±yampi citte samodahat²ti-±di iddhikaraºak±le yath±sukha½ cittac±rassa ijjhanattha½ yogavidh±na½ dassetu½ vutta½. Tattha k±yampi citte samodahat²ti attano karajak±yampi p±dakajjh±nacitte samodahati paveseti ±ropeti, k±ya½ citt±nugatika½ karot²ti attho. Eva½ karaºa½ adissam±nena k±yena gamanassa upak±r±ya hoti. Cittampi k±ye samodahat²ti p±dakajjh±nacitta½ attano karajak±ye samodahati ±ropeti cittampi k±y±nugatika½ karot²ti attho. Eva½ karaºa½ dissam±nena k±yena gamanassa upak±r±ya hoti. Sam±dahat²tipi p±µho, patiµµh±pet²ti attho. K±yavasena citta½ pariº±met²ti p±dakajjh±nacitta½ gahetv± karajak±ye ±ropeti k±y±nugatika½ karoti, ida½ citta½ k±ye samodahanassa vevacana½. Cittavasena k±ya½ pariº±met²ti karajak±ya½ gahetv± p±dakajjh±nacitte ±ropeti, citt±nugatika½ karoti, ida½ k±ya½ citte samodahanassa vevacana½. Adhiµµh±t²ti “eva½ hot³”ti adhiµµh±ti. Samodahanassa atthavivaraºattha½ pariº±mo vutto, pariº±massa atthavivaraºattha½ adhiµµh±na½ vutta½. Yasm± samodahat²ti m³lapada½, pariº±meti adhiµµh±t²ti tassa atthaniddesapad±ni tasm± tesa½ dvinna½yeva pad±na½ vasena pariº±metv±ti adhiµµhahitv±ti vutta½, na vutta½ samodahitv±ti.
Sukhasaññañca lahusaññañca k±ye okkamitv± viharat²ti catutthajjh±nena sahaj±tasukhasaññañca lahusaññañca sam±pajjanavasena karajak±ye okkamitv± pavesetv± viharati. T±ya saññ±ya okkantak±yassa panassa karajak±yopi t³lapicu viya lahuko hoti. Soti so katayogavidh±no bhikkhu. Tath±bh±vitena citten±ti itthambh³talakkhaºe karaºavacana½, hetu-atthe v±, tath±bh±vitena cittena hetubh³ten±ti attho. Parisuddhen±ti upekkh±satip±risuddhibh±vato parisuddhena. Parisuddhatt±yeva pariyod±tena, pabhassaren±ti attho. Iddhividhañ±º±y±ti iddhikoµµh±se, iddhivikappe v± ñ±ºatth±ya. Citta½ abhin²harat²ti so bhikkhu vuttappak±ravasena tasmi½ citte abhiññ±p±dake j±te iddhividhañ±º±dhigamatth±ya parikammacitta½ abhin²harati, kasiº±rammaºato apanetv± iddhividh±bhimukha½ peseti. Abhininn±met²ti adhigantabba-iddhipoºa½ iddhipabbh±ra½ karoti. Soti so eva½ katacitt±bhin²h±ro bhikkhu. Anekavihitanti anekavidha½ n±nappak±raka½. Iddhividhanti iddhikoµµh±sa½, iddhivikappa½ v±. Paccanubhot²ti paccanubhavati, phasseti sacchikaroti p±puº±t²ti attho.
102. Id±nissa anekavihitabh±va½ dassento ekopi hutv±ti-±dim±ha. Tattha ekopi hutv±ti iddhikaraºato pubbe pakatiy± ekopi hutv±. Bahudh± hot²ti bahunna½ santike caªkamituk±mo v±, sajjh±ya½ v± kattuk±mo, pañha½ v± pucchituk±mo hutv± satampi sahassampi hoti. Katha½ pan±yameva½ hoti? Iddhiy± bh³mip±dapadam³labh³te dhamme samp±detv± abhiññ±p±dakajjh±na½ sam±pajjitv± vuµµh±ya sace sata½ icchati, “sata½ homi sata½ hom²”ti parikamma½ katv± puna p±dakajjh±na½ sam±pajjitv± vuµµh±ya adhiµµh±ti. Adhiµµh±nacittena saheva sata½ hoti. Sahass±d²supi eseva nayo. Sace eva½ na ijjhati, puna parikamma½ katv± dutiyampi sam±pajjitv± vuµµh±ya adhiµµh±tabba½. Sa½yuttaµµhakath±yañhi “ekav±ra½ dvev±ra½ sam±pajjitu½ vaµµat²”ti vutta½. Tattha p±dakajjh±nacitta½ nimitt±rammaºa½, parikammacitt±ni sat±rammaº±ni v± sahass±rammaº±ni v±. T±ni ca kho vaººavaseneva, no paººattivasena. Adhiµµh±nacittampi tatheva sat±rammaºa½ v± sahass±rammaºa½ v±, ta½ paµhamappan±cittamiva gotrabhu-anantara½ ekameva uppajjati r³p±vacaracatutthajjh±nika½ Tattha ye te bah³ nimmit±, te aniyametv± nimmitatt± iddhimat± sadis±va honti. Ýh±nanisajj±d²su v± bh±sitatuºh²bh±v±d²su v± ya½ ya½ iddhim± karoti, ta½tadeva karonti. Sace pana n±n±vaººe k±tuk±mo hoti, keci paµhamavaye keci majjhimavaye keci pacchimavaye, tath± d²ghakese upa¹¹hamuº¹amuº¹e missakakese upa¹¹harattac²vare paº¹ukac²vare padabh±ºadhammakath±sarabhaññapañhapucchanapañhavissajjanarajanapacanac²varasibbanadhovan±d²ni karonte, aparepi v± n±nappak±rake k±tuk±mo hoti, tena p±dakajjh±nato vuµµh±ya “ettak± bhikkh³ paµhamavay± hont³”ti-±din± nayena parikamma½ katv± puna sam±pajjitv± vuµµh±ya adhiµµh±tabba½. Adhiµµh±nacittena saddhi½ icchitappak±r±yeva hont²ti. Esa nayo “bahudh±pi hutv± eko hot²”ti-±d²su. Aya½ pana viseso– imin± hi bhikkhun± eva½ bahubh±va½ nimminitv± puna “ekova hutv± caªkamiss±mi, sajjh±ya½ kariss±mi, pañha½ pucchiss±m²”ti cintetv± v± “aya½ vih±ro appabhikkhuko, sace keci ±gamissanti, kuto ime ettak± ekasadis± bhikkh³ addh± therassa es±nubh±voti ma½ j±nissant²”ti appicchat±ya v± antar±va “eko hom²”ti icchantena p±dakajjh±na½ sam±pajjitv± vuµµh±ya “eko hom²”ti parikamma½ katv± puna sam±pajjitv± vuµµh±ya “eko hom²”ti adhiµµh±tabba½ Adhiµµh±nacittena saddhi½yeva eko hoti. Eva½ akaronto pana yath±paricchinnak±lavasena sayameva eko hoti.
¾vibh±vanti p±kaµabh±va½ karot²ti attho. Tirobh±vanti paµicchannabh±va½ karot²ti attho. ¾vibh±va½ paccanubhoti, tirobh±va½ paccanubhot²ti purimena v± sambandho. Tatr±ya½ iddhim± ±vibh±va½ kattuk±mo andhak±ra½ v± ±loka½ karoti, paµicchanna½ v± vivaµa½ karoti, an±p±tha½ v± ±p±tha½ karoti. Katha½? Ayañhi yath± paµicchannopi d³re µhitopi v± dissati, eva½ att±na½ v± para½ v± kattuk±mo p±dakajjh±nato vuµµh±ya “ida½ andhak±ra½ ±lokaj±ta½ hot³”ti v±, “ida½ paµicchanna½ vivaµa½ hot³”ti v±, “ida½ an±p±tha½ ±p±tha½ hot³”ti v± ±vajjitv± parikamma½ katv± vuttanayeneva adhiµµh±ti. Saha adhiµµh±n± yath±dhiµµhitameva hoti. Pare d³re µhit±pi passanti, sayampi passituk±mo passati. Tirobh±va½ kattuk±mo pana ±loka½ v± andhak±ra½ karoti, appaµicchanna½ v± paµicchanna½, ±p±tha½ v± an±p±tha½ karoti. Katha½? Ayañhi yath± appaµicchannopi sam²pe µhitopi v± na dissati, eva½ att±na½ v± para½ v± kattuk±mo p±dakajjh±n± vuµµhahitv± “ida½ ±lokaµµh±na½ andhak±ra½ hot³”ti v±, “ida½ appaµicchanna½ paµicchanna½ hot³”ti v±, “ida½ ±p±tha½ an±p±tha½ hot³”ti v± ±vajjitv± parikamma½ katv± vuttanayeneva adhiµµh±ti. Saha adhiµµh±n± yath±dhiµµhitameva hoti. Pare sam²pe µhit±pi na passanti, sayampi apassituk±mo na passati. Apica sabbampi p±kaµap±µih±riya½ ±vibh±vo n±ma, ap±kaµap±µih±riya½ tirobh±vo n±ma. Tattha p±kaµap±µih±riye iddhipi paññ±yati iddhim±pi. Ta½ yamakap±µih±riyena d²petabba½. Ap±kaµap±µih±riye iddhiyeva paññ±yati, na iddhim±. Ta½ mahakasuttena (sa½. ni. 4.346) ca brahmanimantanikasuttena (ma. ni. 1.501 ±dayo) ca d²petabba½.
Tirokuµµanti parakuµµa½, kuµµassa parabh±ganti vutta½ hoti. Esa nayo tirop±k±ratiropabbatesu. Kuµµoti ca gehabhitti. P±k±roti gehavih±rag±m±d²na½ parikkhepap±k±ro. Pabbatoti pa½supabbato v± p±s±ºapabbato v±. Asajjam±noti alaggam±no. Seyyath±pi ±k±seti ±k±se viya. Eva½ gantuk±mena pana ±k±sakasiºa½ sam±pajjitv± vuµµh±ya kuµµa½ v± p±k±ra½ v± pabbata½ v± ±vajjitv± kataparikammena “±k±so hot³”ti adhiµµh±tabbo, ±k±sova hoti. Adho otarituk±massa, uddha½ v± ±rohituk±massa susiro hoti, vinivijjhitv± gantuk±massa chiddo. So tattha asajjam±no gacchati. Sace panassa bhikkhuno adhiµµhahitv± gacchantassa antar± pabbato v± rukkho v± uµµheti, ki½ puna sam±pajjitv± adhiµµh±tabbanti? Doso natthi. Puna sam±pajjitv± adhiµµh±nañhi upajjh±yassa santike nissayaggahaºasadisa½ hoti. Imin± pana bhikkhun± “±k±so hot³”ti adhiµµhitatt± ±k±so hotiyeva. Purim±dhiµµh±nabaleneva cassa antar± añño pabbato v± rukkho v± utumayo uµµhahissat²ti aµµh±nameta½. Aññena iddhimat± nimmite pana paµhama½ nimm±na½ balava½ hoti. Itarena tassa uddha½ v± adho v± gantabba½.
Pathaviy±pi ummujjanimujjanti ettha ummujjanti uµµh±na½, nimujjanti sa½s²dana½, ummujjañca nimujjañca ummujjanimujja½. Eva½ kattuk±mena pana ±pokasiºa½ sam±pajjitv± uµµh±ya “ettake µh±ne pathav² udaka½ hot³”ti paricchinditv± parikamma½ katv± vuttanayeneva adhiµµh±tabba½. Saha adhiµµh±n± yath±paricchinne µh±ne pathav² udakameva hoti. So tattha ummujjanimujja½ karoti seyyath±pi udake. Na kevalañca ummujjanimujjameva, nh±nap±namukhadhovanabhaº¹akadhovan±d²su ya½ ya½ icchati, ta½ ta½ karoti. Na kevalañca udakameva karoti, sappitelamadhuph±ºit±d²supi ya½ ya½ icchati, ta½ ta½ “idañcidañca ettaka½ hot³”ti ±vajjitv± parikamma½ katv± adhiµµhahantassa yath±dhiµµhitameva hoti. Uddharitv± bh±janagata½ karontassa sappi sappiyeva hoti, tel±d²ni tel±d²niyeva, udaka½ udakameva. So tattha temituk±mova temeti, na temituk±mo na temeti. Tasseva ca s± pathav² udaka½ hoti, sesajanassa pathav²yeva. Tattha manuss± pattik±pi gacchanti, y±n±d²hipi gacchanti, kasikamm±d²nipi karontiyeva. Sace pan±ya½ “tesampi udaka½ hot³”ti icchati, hotiyeva. Paricchinnak±la½ pana atikkamitv± ya½ pakatiy± ghaµata¼±k±d²su udaka½, ta½ µhapetv± avasesa½ paricchinnaµµh±na½ pathav²yeva hoti.
Udakepi abhijjam±ne gacchat²ti ettha ya½ udaka½ akkamitv± sa½s²dati, ta½ bhijjam±nanti vuccati, vipar²ta½ abhijjam±na½. Eva½ gantuk±mena pana pathav²kasiºa½ sam±pajjitv± vuµµh±ya “ettake µh±ne udaka½ pathav² hot³”ti paricchinditv± parikamma½ katv± vuttanayeneva adhiµµh±tabba½. Saha adhiµµh±n± yath±paricchinnaµµh±ne udaka½ pathav²yeva hoti. So tattha gacchati seyyath±pi pathaviya½. Na kevalañca gacchati, ya½ ya½ iriy±patha½ icchati, ta½ ta½ kappeti. Na kevalañca pathavimeva karoti, maºisuvaººapabbatarukkh±d²supi ya½ ya½ icchati, ta½ ta½ vuttanayeneva ±vajjitv± adhiµµh±ti, yath±dhiµµhitameva hoti. Tasseva ca ta½ udaka½ pathav² hoti, sesajanassa udakameva Macchakacchap± ca udakak±k±dayo ca yath±ruci vicaranti. Sace pan±ya½ aññesampi manuss±na½ ta½ pathavi½ k±tu½ icchati, karotiyeva. Yath±paricchinnak±l±tikkamena pana udakameva hoti.
¾k±sepi pallaªkena kamat²ti antalikkhe samantato ³rubaddh±sanena gacchati. Pakkh² sakuºoti pakkhehi yutto sakuºo, na aparipuººapakkho l³napakkho v±. T±diso hi ±k±se gantu½ na sakkoti. Evam±k±se gantuk±mena pana pathav²kasiºa½ sam±pajjitv± vuµµh±ya sace nisinno gantumicchati, pallaªkappam±ºa½ µh±na½ paricchinditv± parikamma½ katv± vuttanayeneva adhiµµh±tabba½. Sace nipanno gantuk±mo hoti, mañcappam±ºa½, sace padas± gantuk±mo hoti, maggappam±ºanti eva½ yath±nur³pa½ µh±na½ paricchinditv± vuttanayeneva “pathav² hot³”ti adhiµµh±tabba½. Saha adhiµµh±n± pathav²yeva hoti. ¾k±se gantuk±mena ca bhikkhun± dibbacakkhul±bhin±pi bhavitabba½. Kasm±? Yasm± antar± utusamuµµh±n± v± pabbatarukkh±dayo honti, n±gasupaºº±dayo v± us³yant± m±penti, tesa½ dassanattha½. Te pana disv± ki½ k±tabbanti? P±dakajjh±na½ sam±pajjitv± vuµµh±ya “±k±so hot³”ti parikamma½ katv± adhiµµh±tabba½. Apica ok±se orohaºatthampi imin± dibbacakkhul±bhin± bhavitabba½. Ayañhi sace anok±se nh±natitthe v± g±madv±re v± orohati, mah±janassa p±kaµo hoti, tasm± dibbacakkhun± passitv± anok±sa½ vajjetv± ok±se otarat²ti.
Imepi candimas³riye eva½mahiddhike eva½mah±nubh±veti ettha candimas³riy±na½ dv±catt±l²sayojanasahassoparicaraºena mahiddhikat±, t²su d²pesu ekakkhaºe ±lokakaraºena mah±nubh±vat± veditabb±, eva½ uparicaraºa-±lokapharaºehi v± mahiddhike, teneva mahiddhikattena mah±nubh±ve Par±masat²ti pariggaºh±ti, ekadese v± phusati. Parimajjat²ti samantato ±d±satala½ viya parimajjati. Aya½ panassa iddhi abhiññ±p±dakajjh±navaseneva ijjhati, natthettha kasiºasam±pattiniyamo. Sv±ya½ yadi icchati gantv± par±masitu½, gantv± par±masati. Sace pana idheva nisinnako v± nipannako v± par±masituk±mo hoti, “hatthap±se hot³”ti adhiµµh±ti. Adhiµµh±nabalena vaºµ± muttat±laphala½ viya ±gantv± hatthap±se µhite v± par±masati, hattha½ v± va¹¹hetv± par±masati. Hattha½ va¹¹hentassa pana ki½ up±dinnaka½ va¹¹hati anup±dinnaka½ v±ti? Up±dinnaka½ niss±ya anup±dinnaka½ va¹¹hati. Yo eva½ katv± na kevala½ candimas³riye par±masati, sace icchati, p±dakathalika½ katv± p±de µhapeti, p²µha½ katv± nis²dati, mañca½ katv± nipajjati, apassenaphalaka½ katv± apassayati. Yath± eko, eva½ aparopi. Anekesupi hi bhikkhusatasahassesu eva½ karontesu tesañca ekamekassa tatheva ijjhati. Candimas³riy±nañca gamanampi ±lokakaraºampi tatheva hoti. Yath± hi p±tisahassesu udakap³resu sabbap±t²su candamaº¹al±ni dissanti, p±katikameva candassa gamana½ ±lokakaraºañca hoti, tath³pamameta½ p±µih±riya½. Y±va brahmalok±pi k±yena vasa½ vattet²ti brahmaloka½ pariccheda½ katv± etthantare anekavidha½ abhiñña½ karonto attano k±yena vasa½ issariya½ vatteti. Vitth±ro panettha iddhikath±ya½ ±vibhavissat²ti.

Iddhividhañ±ºaniddesavaººan± niµµhit±.