Panujja viññ±ºanti puññ±bhisaªkh±rasahagata½ viññ±ºa½, apuññ±bhisaªkh±rasahagata½ viññ±ºa½, ±neñj±bhisaªkh±rasahagata½ viññ±ºa½. Etesu nandiñca nivesanañca abhisaªkh±rasahagatañca viññ±ºa½ nujja panujja nuda panuda jaha pajaha vinodehi byant²karohi anabh±va½ gameh²ti– etesu nandiñca nivesanañca panujja viññ±ºa½.
Bhave na tiµµheti. Bhav±ti dve bhav±– kammabhavo ca paµisandhiko ca punabbhavo. Katamo kammabhavo? Puññ±bhisaªkh±ro apuññ±bhisaªkh±ro ±neñj±bhisaªkh±ro– aya½ kammabhavo. Katamo paµisandhiko punabbhavo? Paµisandhik± r³pa½ vedan± saññ± saªkh±r± viññ±ºa½– aya½ paµisandhiko punabbhavo. Bhave na tiµµheti nandiñca nivesanañca abhisaªkh±rasahagata½ viññ±ºañca kammabhavañca paµisandhikañca punabbhava½ pajahanto vinodento byant²karonto anabh±va½ gamento kammabhave na tiµµheyya paµisandhike punabbhave na tiµµheyya na santiµµheyy±ti– panujja viññ±ºa½ bhave na tiµµhe. Ten±ha bhagav±–
“Ya½ kiñci sampaj±n±si, [mettag³ti bhagav±]
uddha½ adho tiriyañc±pi majjhe;
etesu nandiñca nivesanañca, panujja viññ±ºa½ bhave na tiµµhe”ti.
25. Eva½vih±r² sato appamatto,
bhikkhu cara½ hitv± mam±yit±ni;
j±ti½ jara½ sokapariddavañca, idheva vidv± pajaheyya dukkha½.
Eva½vih±r² sato appamattoti. Eva½vih±r²ti nandiñca nivesanañca abhisaªkh±rasahagataviññ±ºañca kammabhavañca paµisandhikañca punabbhava½ pajahanto vinodento byant²karonto anabh±va½ gamentoti– eva½vih±r². Satoti cat³hi k±raºehi sato– k±ye k±y±nupassan±satipaµµh±na½ bh±vento…pe… so vuccati sato. Appamattoti sakkaccak±r² s±taccak±r² aµµhitak±r² anol²navutt² [anol²navuttiko (ka.) mah±ni. 14] anikkhittacchando anikkhittadhuro appamatto kusalesu dhammesu– “kath±ha½ [kad±ha½ (sy±.)] aparip³ra½ v± s²lakkhandha½ parip³reyya½, parip³ra½ v± s²lakkhandha½ tattha tattha paññ±ya anuggaºheyyan”ti yo tattha chando ca v±y±mo ca uss±ho ca usso¼h² ca appaµiv±n² [appaµiv±ni (ka.) mah±ni. 14] ca sati ca sampajaññañca ±tappa½ padh±na½ adhiµµh±na½ anuyogo appamatto appam±do kusalesu dhammesu. “Kath±ha½ aparip³ra½ v± sam±dhikkhandha½…pe… paññ±kkhandha½… vimuttikkhandha½… vimuttiñ±ºadassanakkhandha½ parip³reyya½ parip³ra½ v± vimuttiñ±ºadassanakkhandha½ tattha tattha paññ±ya anuggaºheyyan”ti yo tattha chando ca v±y±mo ca uss±ho ca usso¼h² ca appaµiv±n² ca sati ca sampajaññañca ±tappa½ padh±na½ adhiµµh±na½ anuyogo appamatto appam±do kusalesu dhammesu. “Kath±ha½ apariññ±ta½ v± dukkha½ parij±neyya½, appah²ne v± kilese pajaheyya½ abh±vita½ v± magga½ bh±veyya½, asacchikata½ v± nirodha½ sacchikareyyan”ti yo tattha chando ca v±y±mo ca uss±ho ca usso¼h² ca appaµiv±n² ca sati ca sampajaññañca ±tappa½ padh±na½ adhiµµh±na½ anuyogo appamatto appam±do kusalesu dhammes³ti– eva½vih±r² sato appamatto.
Bhikkhu cara½ hitv± mam±yit±n²ti. Bhikkh³ti puthujjanakaly±ºako [kaly±ºaputhujjano (sy±.), evam²disesu µh±nesu] v± bhikkhu sekkho v± bhikkhu. Caranti caranto viharanto iriyanto vattento p±lento yapento y±pento. Mamatt±ti dve mamatt±– taºh±mamattañca diµµhimamattañca…pe… ida½ taºh±mamatta½…pe… ida½ diµµhimamatta½… taºh±mamatta½ pah±ya diµµhimamatta½ paµinissajjitv± mamatte jahitv± cajitv± pajahitv± vinodetv± byant²karitv± anabh±va½ gametv±ti– bhikkhu cara½ hitv± mam±yit±ni.
J±ti½ jara½ sokapariddavañca, idheva vidv± pajaheyya dukkhanti. J±t²ti y± tesa½ tesa½ satt±na½…pe… jaranti y± tesa½ tesa½ satt±na½…pe… sokoti ñ±tibyasanena v± phuµµhassa…pe… paridevoti ñ±tibyasanena v± phuµµhassa…pe… idh±ti imiss± diµµhiy±…pe… imasmi½ manussaloke. Vidv±ti vijj±gato ñ±º² vibh±v² medh±v². Dukkhanti j±tidukkha½…pe… domanassup±y±sadukkha½. J±ti½ jara½ sokapariddavañca, idheva vidv± pajaheyya dukkhanti vijj±gato ñ±º² vibh±v² medh±v² idheva j±tiñca jarañca sokapariddavañca dukkhañca pajaheyya vinodeyya byant²kareyya anabh±va½ gameyy±ti– j±ti½ jara½ sokapariddavañca, idheva vidv± pajaheyya dukkha½. Ten±ha bhagav±–
“Eva½vih±r² sato appamatto, bhikkhu cara½ hitv± mam±yit±ni;
j±ti½ jara½ sokapariddavañca, idheva vidv± pajaheyya dukkhan”ti.
26. Et±bhinand±mi vaco mahesino, sukittita½ gotaman³padh²ka½;
addh± hi bhagav± pah±si dukkha½, tath± hi te vidito esa dhammo.
Et±bhinand±mi vaco mahesinoti. Etanti tuyha½ vacana½ byappatha½ desana½ anus±sana½ anusiµµha½ nand±mi abhinand±mi mod±mi anumod±mi icch±mi s±diy±mi patthay±mi pihay±mi abhijapp±mi. Mahesinoti ki½ mahesi bhagav±? Mahanta½ s²lakkhandha½ es² gaves² pariyes²ti mahesi…pe… kaha½ nar±sabhoti mahes²ti– et±bhinand±mi vaco mahesino.
Sukittita½ gotaman³padh²kanti. Sukittitanti sukittita½ su-±cikkhita½ sudesita½ supaññapita½ supaµµhapita½ suvivarita½ suvibhajita½ su-utt±n²kata½ supak±sitanti– sukittita½. Gotaman³padh²kanti upadh² vuccanti kiles± ca khandh± ca abhisaªkh±r± ca. Upadhippah±na½ upadhiv³pasama½ upadhipaµinissagga½ upadhipaµipassaddha½ amata½ nibb±nanti– sukittita½ gotaman³padh²ka½.
Addh± hi bhagav± pah±si dukkhanti. Addh±ti eka½savacana½ nissa½sayavacana½ nikkaªkh±vacana½ advejjhavacana½ adve¼hakavacana½ nirodhavacana½ appaºakavacana½ avatth±panavacanameta½– addh±ti. Bhagav±ti g±rav±dhivacanameta½…pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti. Pah±si dukkhanti j±tidukkha½ jar±dukkha½ by±dhidukkha½ maraºadukkha½ sokaparidevadukkhadomanassup±y±sadukkha½ pah±si pajahi vinodesi byant²karosi anabh±va½ games²ti– addh± hi bhagav± pah±si dukkha½.
Tath± hi te vidito esa dhammoti tath± hi te vidito tulito t²rito vibh³to vibh±vito esa dhammoti– tath± hi te vidito esa dhammo. Ten±ha so br±hmaºo–
“Et±bhinand±mi vaco mahesino, sukittita½ gotaman³padh²ka½;
addh± hi bhagav± pah±si dukkha½, tath± hi te vidito esa dhammo”ti.
27. Te c±pi n³nappajaheyyu dukkha½, ye tva½ mun² aµµhita½ ovadeyya;
ta½ ta½ namass±mi samecca n±ga, appeva ma½ bhagav± aµµhita½ ovadeyya.
Te c±pi n³nappajaheyyu dukkhanti. Te c±p²ti khattiy± ca br±hmaº± ca vess± ca sudd± ca gahaµµh± ca pabbajit± ca dev± ca manuss± ca. Pajaheyyu dukkhanti j±tidukkha½ jar±dukkha½ by±dhidukkha½ maraºadukkha½ sokaparidevadukkhadomanassup±y±sadukkha½ pajaheyyu½ vinodeyyu½ byant²kareyyu½ anabh±va½ gameyyunti– te c±pi n³nappajaheyyu dukkha½.
Ye tva½ mun² aµµhita½ ovadeyy±ti. Yeti khattiye ca br±hmaºe ca vesse ca sudde ca gahaµµhe ca pabbajite ca deve ca manusse ca. Tvanti bhagavanta½ bhaºati. Mun²ti mona½ vuccati ñ±ºa½…pe… saªgaj±lamaticca so muni. Aµµhita½ ovadeyy±ti aµµhita½ ovadeyya sakkacca½ ovadeyya abhiºha½ ovadeyya punappuna½ ovadeyya anus±seyy±ti– ye tva½ mun² aµµhita½ ovadeyya.
Ta½ ta½ namass±mi samecca n±g±ti. Tanti bhagavanta½ bhaºati. Namass±m²ti k±yena v± namass±mi, v±c±ya v± namass±mi, cittena v± namass±mi, anvatthapaµipattiy± v± namass±mi, dhamm±nudhammapaµipattiy± v± namass±mi, sakkaromi garu½ karomi [garukaromi (sy±.)] m±nemi p³jemi. Samecc±ti samecca abhisamecca sam±gantv± abhisam±gantv± sammukh± ta½ namass±mi. N±g±ti n±go ca bhagav± ±gu½ na karot²ti– n±go, na gacchat²ti– n±go, na ±gacchat²ti– n±go. Katha½ bhagav± ±gu½ na karot²ti– n±go? ¾gu vuccati p±pak± akusal± dhamm± sa½kilesik± ponobhavik± sadar± dukkhavip±k± ±yati½ j±tijar±maraºiy±.
¾gu½ na karoti kiñci loke, [sabhiy±ti bhagav±]
sabbasa½yoge [sabbayoge (ka.), su. ni. 527] visajja bandhan±ni;
sabbattha na sajjat² vimutto, n±go t±di pavuccate tathatt±ti.
Eva½ bhagav± ±gu½ na karot²ti– n±go.
Katha½ bhagav± na gacchat²ti– n±go. Bhagav± na chand±gati½ gacchati, na dos±gati½ gacchati, na moh±gati½ gacchati, na bhay±gati½ gacchati, na r±gavasena gacchati, na dosavasena gacchati, na mohavasena gacchati, na m±navasena gacchati, na diµµhivasena gacchati, na uddhaccavasena gacchati, na vicikicch±vasena gacchati, na anusayavasena gacchati, na vaggehi dhammehi y±yati n²yati [niyyati (sy±. ka.)] vuyhati sa½har²yati. Eva½ bhagav± na gacchat²ti– n±go.
Katha½ bhagav± na ±gacchat²ti– n±go. Sot±pattimaggena ye kiles± pah²n± te kilese na puneti na pacceti na pacc±gacchati. Sakad±g±mimaggena…pe… an±g±mimaggena… arahattamaggena ye kiles± pah²n± te kilese na puneti na pacceti na pacc±gacchati. Eva½ bhagav± na ±gacchat²ti n±goti– ta½ ta½ namass±mi samecca n±ga.
Appeva ma½ bhagav± aµµhita½ ovadeyy±ti appeva ma½ bhagav± aµµhita½ ovadeyya sakkacca½ ovadeyya abhiºha½ ovadeyya punappuna½ ovadeyya anus±seyy±ti– appeva ma½ bhagav± aµµhita½ ovadeyya. Ten±ha so br±hmaºo–
“Te c±pi n³nappajaheyyu dukkha½, ye tva½ mun² aµµhita½ ovadeyya;
ta½ ta½ namass±mi samecca n±ga, appeva ma½ bhagav± aµµhita½ ovadeyy±”ti.
28. Ya½ br±hmaºa½ vedagum±bhijaññ±, akiñcana½ k±mabhave asatta½;
addh± hi so oghamima½ at±ri, tiººo ca p±ra½ akhilo akaªkho.
Ya½ br±hmaºa½ vedagum±bhijaññ±ti. Br±hmaºoti sattanna½ dhamm±na½ b±hitatt± br±hmaºo. Sakk±yadiµµhi b±hit± hoti, vicikicch± b±hit± hoti, s²labbatapar±m±so b±hito hoti, r±go b±hito hoti, doso b±hito hoti, moho b±hito hoti, m±no b±hito hoti. B±hit±ssa honti p±pak± akusal± dhamm± sa½kilesik± ponobhavik± sadar± dukkhavip±k± ±yati½ j±tijar±maraºiy±.
B±hitv± sabbap±pak±ni, [sabhiy±ti bhagav±]
vimalo s±dhusam±hito µhitatto;
sa½s±ramaticca keval² so, asito [anissito (sy±.) su. ni. 524] t±di pavuccate sa brahm±.
Vedag³ti vedo vuccati cat³su maggesu ñ±ºa½…pe… sabba½ vedamaticca vedag³ soti. Abhijaññ±ti abhij±neyya ±j±neyya vij±neyya paµivij±neyya paµivijjheyy±ti– ya½ br±hmaºa½ vedagum±bhijaññ±.
Akiñcana½ k±mabhave asattanti. Akiñcananti r±gakiñcana½ dosakiñcana½ mohakiñcana½ m±nakiñcana½ diµµhikiñcana½ kilesakiñcana½ duccaritakiñcana½, yassete kiñcan± pah²n± samucchinn± v³pasant± paµipassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±, so vuccati akiñcano. K±m±ti udd±nato dve k±m±– vatthuk±m± ca kilesak±m± ca…pe… ime vuccanti vatthuk±m±…pe… ime vuccanti kilesak±m±. Bhav±ti dve bhav±– kammabhavo ca paµisandhiko ca punabbhavo …pe… aya½ paµisandhiko punabbhavo. Akiñcana½ k±mabhave asattanti akiñcana½ puggala½ k±mabhave ca asatta½ alagga½ alaggita½ apalibuddha½ nikkhanta½ nissaµa½ vippamutta½ visaññutta½ vimariy±dikatena cetas± viharantanti– akiñcana½ k±mabhave asatta½.
Addh± hi so oghamima½ at±r²ti. Addh±ti eka½savacana½…pe… avatth±panavacanameta½– addh±ti. Oghanti k±mogha½ bhavogha½ diµµhogha½ avijjogha½. At±r²ti uttari patari samatikkami v²tivattay²ti– addh± hi so oghamima½ at±ri.
Tiººo ca p±ra½ akhilo akaªkhoti. Tiººoti k±mogha½ tiººo, bhavogha½ tiººo, diµµhogha½ tiººo, avijjogha½ tiººo, sa½s±rapatha½ tiººo uttiººo nitthiººo [nittiººo (sy±.)] atikkanto samatikkanto v²tivatto. So vutthav±so [vuµµhav±so (sy±.) mah±ni. 6] ciººacaraºo gataddho gatadiso gatakoµiko p±litabrahmacariyo uttamadiµµhippatto bh±vitamaggo, pah²nakileso paµividdh±kuppo sacchikatanirodho Dukkha½ tassa pariññ±ta½, samudayo pah²no, maggo bh±vito, nirodho sacchikato, abhiññeyya½ abhiññ±ta½, pariññeyya½ pariññ±ta½, pah±tabba½ pah²na½, bh±vetabba½ bh±vita½, sacchik±tabba½ sacchikata½. So ukkhittapaligho sa½kiººaparikkho abbu¼hesiko niragga¼o ariyo pannaddhajo pannabh±ro visaññutto pañcaªgavippah²no cha¼aªgasamann±gato ek±rakkho catur±passeno panuººapaccekasacco [paºunnapaccekasacco (ka.)] samavayasaµµhesano an±vilasaªkappo passaddhak±yasaªkh±ro suvimuttacitto suvimuttapañño keval² vusitav± uttamapuriso paramapuriso paramapattippatto. So neva ±cin±ti na apacin±ti, apacinitv± µhito. Neva pajahati na up±diyati, pajahitv± µhito. Neva visineti na ussineti, visinetv± µhito. Neva vidh³peti na sandh³peti, vidh³petv± µhito. Asekkhena s²lakkhandhena samann±gatatt± µhito. Asekkhena sam±dhikkhandhena…pe… paññ±kkhandhena… vimuttikkhandhena… vimuttiñ±ºadassanakkhandhena samann±gatatt± µhito. Sacca½ sampaµip±dayitv± [paµip±dayitv± (sy±.)] µhito. Eja½ samatikkamitv± µhito. Kilesaggi½ pariy±diyitv± µhito. Aparigamanat±ya µhito. Katha½ [kaµa½ (sy±.) k±masuttaniddesaµµhakath± oloketabb±] sam±d±ya µhito? Vimuttipaµisevanat±ya µhito Mett±ya p±risuddhiy± µhito. Karuº±ya …pe… mudit±ya… upekkh±ya p±risuddhiy± µhito. Accantap±risuddhiy± µhito. Atammayat±ya [akammaññat±ya (sy±.)] p±risuddhiy± µhito. Vimuttatt± µhito. Santussitatt± µhito. Khandhapariyante µhito. Dh±tupariyante µhito. ¾yatanapariyante µhito. Gatipariyante µhito. Upapattipariyante µhito. Paµisandhipariyante µhito. Bhavapariyante µhito. Sa½s±rapariyante µhito. Vaµµapariyante µhito. Antimabhave µhito. Antime samussaye µhito. Antimadehadharo arah±.
Tass±ya½ pacchimako bhavo, carimoya½ samussayo;
j±timaraºasa½s±ro, natthi tassa punabbhavoti.
Tiººo ca p±ranti p±ra½ vuccati amata½ nibb±na½. Yo so sabbasaªkh±rasamatho sabb³padhipaµinissaggo taºhakkhayo vir±go nirodho nibb±na½. So p±ragato p±rappatto antagato antappatto koµigato koµippatto pariyantagato pariyantappatto vos±nagato vos±nappatto t±ºagato t±ºappatto leºagato leºappatto saraºagato saraºappatto abhayagato abhayappatto accutagato accutappatto amatagato amatappatto nibb±nagato nibb±nappatto. So vuttav±so ciººacaraºo…pe… j±timaraºasa½s±ro, natthi tassa punabbhavoti– tiººo ca p±ra½.
Akhiloti r±go khilo, doso khilo, moho khilo, kodho khilo, upan±ho khilo…pe… sabb±kusal±bhisaªkh±r± khil±. Yassete khil± pah²n± samucchinn± v³pasant± paµipassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h± so vuccati akhilo. Akaªkhoti dukkhe kaªkh±, dukkhasamudaye kaªkh±, dukkhanirodhe kaªkh±, dukkhanirodhag±miniy± paµipad±ya kaªkh±, pubbante kaªkh±, aparante kaªkh±, pubbant±parante kaªkh±, idappaccayat±paµiccasamuppannesu dhammesu kaªkh±, y± evar³p± kaªkh± kaªkh±yan± kaªkh±yitatta½ vimati vicikicch± dve¼haka½ dvedh±patho sa½sayo aneka½sagg±ho ±sappan± parisappan± apariyog±han± chambhitatta½ cittassa manovilekho. Yassete kaªkh± pah²n± samucchinn± v³pasant± paµipassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h± so vuccati akaªkhoti– tiººo ca p±ra½ akhilo akaªkho. Ten±ha bhagav±–
“Ya½ br±hmaºa½ vedagum±bhijaññ±, akiñcana½ k±mabhave asatta½;
addh± hi so oghamima½ at±ri, tiººo ca p±ra½ akhilo akaªkho”ti.
29. Vidv± ca yo vedag³ naro idha, bhav±bhave saªgamima½ visajja;
so v²tataºho an²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³mi.
Vidv± ca yo vedag³ naro idh±ti. Vidv±ti vijj±gato ñ±º² vibh±v² medh±v². Yoti yo y±diso…pe… manusso v±. Vedag³ti ved± vuccanti cat³su maggesu ñ±ºa½ paññ± paññindriya½ paññ±bala½ dhammavicayasambojjhaªgo v²ma½s± vipassan± samm±diµµhi [ñ±ºa½…pe… sabbavedamaticca vedag³ soti. (Sy±.) passa mah±ni. 81]. Tehi vedehi j±tijar±maraºassa antagato antappatto koµigato koµippatto pariyantagato pariyantappatto vos±nagato vos±nappatto t±ºagato t±ºappatto leºagato leºappatto saraºagato saraºappatto abhayagato abhayappatto accutagato accutappatto amatagato amatappatto nibb±nagato nibb±nappatto. Ved±na½ v± antagatoti vedag³, vedehi v± antagatoti vedag³, sattanna½ v± dhamm±na½ viditatt± vedag³. Sakk±yadiµµhi vidit± hoti, vicikicch±…pe… s²labbatapar±m±so… r±go… doso… moho… m±no vidito hoti. Vidit±ssa honti p±pak± akusal± dhamm± sa½kilesik± ponobhavik± sadar± dukkhavip±k± ±yati½ j±tijar±maraºiy±.
Ved±ni viceyya keval±ni, [sabhiy±ti bhagav±]
samaº±na½ y±n²dhatthi br±hmaº±na½;
sabbavedan±su v²tar±go, sabba½ vedamaticca vedag³ so.
Naroti satto naro m±navo poso puggalo j²vo j±gu [j±tu (sy±.)] jantu indagu [indag³ (sy±.)] manujo. Idh±ti imiss± diµµhiy±…pe… imasmi½ manussaloketi– vidv± ca yo vedag³ naro idha.
Bhav±bhave saªgamima½ visajj±ti. Bhav±bhaveti bhav±bhave kammabhave punabbhave k±mabhave, kammabhave k±mabhave punabbhave r³pabhave, kammabhave r³pabhave punabbhave ar³pabhave, kammabhave ar³pabhave punabbhave punappunabhave, punappunagatiy± punappuna-upapattiy± punappunapaµisandhiy± punappuna-attabh±v±bhinibbattiy±. Saªg±ti satta saªg±– r±gasaªgo, dosasaªgo, mohasaªgo, m±nasaªgo, diµµhisaªgo, kilesasaªgo, duccaritasaªgo. Visajj±ti saªge vosajjetv± v± visajja. Atha v±, saªge bandhe vibandhe ±bandhe lagge laggite palibuddhe bandhane phoµayitv± [mocayitv± (sy±.)] v± visajja. Yath± y±na½ v± vayha½ v± ratha½ v± sakaµa½ v± sandam±nika½ v± sajja½ visajja½ karonti vikopenti– evameva te saªge vosajjetv± v± visajja. Atha v±, saªge bandhe vibandhe ±bandhe lagge laggite palibuddhe bandhane phoµayitv± v± visajj±ti– bhav±bhave saªgamima½ visajja.
So v²tataºho an²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³m²ti. Taºh±ti r³pataºh±…pe… dhammataºh±… yasses± taºh± pah²n± samucchinn± v³pasant± paµipassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±, so vuccati v²tataºho vigatataºho cattataºho vantataºho muttataºho pah²nataºho paµinissaµµhataºho v²tar±go cattar±go pah²nar±go paµinissaµµhar±go nicch±to nibbuto s²tibh³to sukhappaµisa½ved² brahmabh³tena attan± viharat²ti– so v²tataºho. An²ghoti r±go n²gho, doso n²gho, moho n²gho, kodho n²gho, upan±ho n²gho…pe… sabb±kusal±bhisaªkh±r± n²gh±. Yassete n²gh± pah²n± samucchinn± v³pasant± paµipassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±, so vuccati an²gho. Nir±soti ±s± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go…pe… abhijjh± lobho akusalam³la½. Yasses± ±s± taºh± pah²n± samucchinn± v³pasant± paµipassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±, so vuccati nir±so. J±t²ti y± tesa½ tesa½ satt±na½…pe… ±yatan±na½ paµil±bho. Jar±ti y± tesa½ tesa½ satt±na½ …pe… indriy±na½ parip±ko. Aya½ vuccati jar±. So v²tataºho an²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³m²ti yo so v²tataºho an²gho ca nir±so ca, so kho j±tijar±maraºa½ atari uttari patari samatikkami v²tivattay²ti br³mi ±cikkh±mi desemi paññapemi paµµhapemi vivar±mi vibhaj±mi utt±n²karomi pak±sem²ti– so v²tataºho an²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³mi. Ten±ha bhagav±–
“Vidv± ca yo vedag³ naro idha, bhav±bhave saªgamima½ visajja;
so v²tataºho an²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³m²”ti.
Saha g±th±pariyos±n±…pe… satth± me, bhante bhagav±, s±vakohamasm²ti.

Mettag³m±ºavapucch±niddeso catuttho.