12. C³¼aby³hasuttaniddesavaººan±

Dv±dasame c³¼aby³hasuttaniddese saka½saka½diµµhiparibbas±n±ti idampi tasmi½yeva mah±samaye “sabbepime diµµhigatik± ‘s±dhur³p±mh±’ti bhaºanti, ki½ nu kho s±dhur³p±va ime attano eva diµµhiy± patiµµhahanti, ud±hu aññampi diµµhi½ gaºhant²”ti uppannacitt±na½ ekacc±na½ devat±na½ tamattha½ pak±setu½ purimanayeneva nimmitabuddhena att±na½ pucch±petv± vutta½.
113. Tattha ±dito dvepi g±th± pucch±g±th±yeva. T±su saka½ saka½ diµµhiparibbas±n±ti attano attano diµµhiy± vasam±n±. Viggayha n±n± kusal± vadant²ti ta½ diµµhi½ balavagg±ha½ gahetv± “tattha kusal±mh±”ti paµij±nam±n± puthu puthu vadanti, eka½ na vadanti. Yo eva½ j±n±ti sa vedi dhamma½, ida½ paµikkosamakeval² soti tañca diµµhi½ sandh±ya yo eva½ j±n±ti, so dhamma½ vediyi. Ida½ pana paµikkosanto h²no hot²ti ca vadanti.
N±n± vadant²ti n±n±k±raºa½ bhaºanti. Vividha½ vadant²ti n±n±vidha½ bhaºanti. Aññoñña½ vadant²ti eka½ avatv± añña½ añña½ gahetv± vadanti. Akeval² soti yo akusalo aya½. Asamattoti na parip³ro. Aparipuººoti na sampuººo.
114. B±loti h²no. Akkusaloti avidv±.
115. Id±ni tisso vissajjanag±th± hont²ti. T± purima¹¹hena vuttamattha½ pacchima¹¹hena paµiby³hitv± µhit±. Tena by³hena uttarasuttato ca appakatt± ida½ sutta½ “c³¼aby³han”ti n±ma½ labhi. Tattha paµhamag±th±ya½ t±va parassa ce dhammanti parassa diµµhi½. Sabbevime b±l±ti eva½ sante sabbeva ime b±l± hont²ti adhipp±yo. Ki½k±raº±? Sabbevime diµµhiparibbas±n±ti.
116. Sandiµµhiy± ceva na v²vad±t±, sa½suddhapaññ± kusal± mut²m±ti sak±ya diµµhiy± anav²vad±t± avod±t± sa½kiliµµh±va sam±n± sa½suddhapaññ± ca kusal± ca mutimanto ca te honti ce. Atha v± “sandiµµhiy± ce vad±t±”ti p±µho, tassattho– sak±ya pana diµµhiy± vod±t± sa½suddhapaññ± kusal± mutimanto honti ce, na tesa½ koc²ti eva½ sante tesa½ ekopi nih²napañño na hoti, ki½k±raº±? Diµµh² hi tesampi tath± samatt±, yath± itaresanti.
117. Na v±hametanti g±th±ya saªkhepattho– ya½ te mithu dve dve jan± aññamañña½ “b±lo”ti ±hu, aha½ eta½ tathiyanti tacchanti neva br³mi. Ki½k±raº±? Yasm± sabbeva te saka½ saka½ diµµhi½ “idameva sacca½ moghamaññan”ti aka½su, tena ca k±raºena para½ “b±lo”ti dahanti. Ettha ca tathiya½, tathevanti (su. ni. aµµha. 2.889) dvepi p±µh±.
Tacchanti atuccha½. Tathanti avipar²ta½, bh³tanti santa½. Y±th±vanti sa½vijjam±na½. Aviparitanti na visaªketa½.
118. Yam±h³ti pucch±g±th±ya “ya½ diµµhisacca½ tathiyan”ti eke ±hu.
119. Ekañhi saccanti vissajjanag±th±ya eka½ sacca½ nirodho maggo v±. Yasmi½ paj± no vivade paj±nanti yamhi sacce paj±nanto paj± no vivadeyyu½. Saya½ thunant²ti attan± vadanti.
120. Kasm± n³ti pucch±g±th±ya pav±diy±seti v±dino. Ud±hu te takkamanussarant²ti te v±dino ud±hu attano takkamatta½ anugacchanti.
Takkapariy±hatanti vitakkena samantato ±hata½. V²ma½s±nucaritanti attano upaµµhitapaññ±ya vicarita½. Saya½paµibh±nanti attano paµibh±na½.
121. Na hev±ti vissajjanag±th±ya aññatra saññ±ya nicc±n²ti µhapetv± saññ±mattena niccanti gahitaggahaº±ni. Takkañca diµµh²su pakappayitv±ti attano niccasaªkappamatta½ diµµh²su janetv±.
Yasm± pana diµµh²su vitakka½ janent± diµµhiyo sañjanenti, tasm± vutta½ “diµµhigat±ni janenti sañjanent²”ti-±di. Janent²ti upar³pari diµµhi½ upp±dent± janenti. Sañjanent²ti-±d²ni upasaggavasena pada½ va¹¹hetv± vutt±ni. Mayha½ saccanti mama vacana½ taccha½.
122. Id±ni eva½ n±n±saccesu asantesu takkamatta½ anussarant±na½ diµµhigatik±na½ vippaµipatti½ dassetu½ “diµµhe sute”ti-±dik± g±th±yo abh±si. Tattha diµµheti diµµha½, diµµhasuddhinti adhipp±yo. Esa nayo sut±d²su. Ete ca niss±ya vim±nadass²ti ete diµµhidhamme nissayitv± suddhibh±vasaªkh±ta½ vim±na½ asamm±na½ passantopi. Vinicchaye µhatv± pahassam±no, b±lo paro akkusaloti c±h±ti eva½ vim±nadass²pi tasmi½ diµµhivinicchaye µhatv± tuµµhij±to h±saj±to hutv± paro “h²no ca avidv± c±”ti eva½ vadatiyeva.
Na samm±net²tipi vim±nadass²ti na bahum±na½ karot²ti evampi vim±nadass² na bahum±nadass². Domanassa½ janet²ti paµhama½ diµµhinissaya½ all²yitv± domanassa½ patv± pacch± diµµhivinicchaye µhitak±le somanassa½ upp±det²ti attho.
Vinicchayadiµµhiy± µhatv±ti sanniµµh±na½ katv± gahitadiµµhiy± µhatv±.
123. Eva½ sante yenev±ti g±th±. Tattha sayamattan±ti sayameva att±na½. Vim±net²ti garahati. Tadeva p±v±ti tadeva vacana½ diµµhi½ vadati, ta½ v± puggala½.
124. Atis±radiµµhiy±ti g±th±yattho– so eva½ t±ya lakkhaº±tis±riniy± atis±radiµµhiy± samatto paripuººo uddhum±to, tena ca diµµhim±nena matto “paripuººo aha½ keval²”ti eva½ paripuººam±n². Sayameva att±na½ manas± “aha½ paº¹ito”ti abhisiñcati. Ki½k±raº±? Diµµh² hi s± tassa tath± samatt±ti.
Sabb± t± diµµhiyo lakkhaº±tikkant±ti t± sabb± dv±saµµhidiµµhiyo lakkhaºa½ at²t± atisarant²ti atikkant±. Anomoti an³no.
125. Parassa ceti g±th±ya sambandho attho ca– kiñca bhiyyo? Yo so vinicchaye µhatv± pahassam±no “b±lo paro akkusalo”ti c±ha, tassa parassa ce hi vacas± so tena vuccam±no nih²no hoti, tumo sah± hoti nih²napañño, sopi teneva saha nih²napañño hoti. Sopi hi ta½ “b±lo”ti vadati. Atha tassa vacana½ appam±ºa½, so pana sayameva vedag³ ca dh²ro ca hoti. Eva½ sante na koci b±lo samaºesu atthi. Sabbepi hi te attano icch±ya paº¹it±.
V±c±y±ti kathanena. Vacanen±ti bh±sitena. Ninditak±raº±ti garahahetun±. Garahitak±raº±ti avaññ±tahetun±. Upavaditak±raº±ti upav±dahetun±.
126. Añña½ itoti g±th±ya sambandho attho ca– “atha ce saya½ vedag³ hoti dh²ro. Na koci b±lo samaºesu atth²”ti evañhi vuttepi siy± kassaci “kasm±”ti. Tattha vuccate– yasm± añña½ ito y±bhivadanti dhamma½, aparaddh± suddhimakeval² te. Evampi titthy± puthuso vadanti, ye ito añña½ diµµhi½ abhivadanti, te aparaddh± viraddh± suddhimagga½, akevalino ca teti eva½ puthutitthiy± yasm± vadant²ti vutta½ hoti. Kasm± paneva½ vadant²ti ce? Sandiµµhir±gena hi tebhiratt±, yasm± sakena diµµhir±gena te abhiratt±ti vutta½ hoti.
Te suddhimagganti te aññatitthiy± akiliµµhamagga½. Visuddhimagganti niddosamagga½. Parisuddhimagganti sukkamagga½. Vod±tamagganti paº¹aramagga½. Pariyod±tamagganti pabh±vantamagga½. Viraddh±ti vuttavidhin± maggena virajjhitv± µhit±. Aparaddh±ti aparajjhitv± µhit±. Khalit±ti parih²n±. Galit±ti tato bhaµµh±. Aññ±y±ti aññ±ºena. Aparaddh±ti par±jayam±pann±. Atha v± “ñ±y±paraddh±”tipi p±µho. ѱyena maggena viraddh±ti attho.
127. Eva½ abhiratt± ca– idheva suddhinti g±th±. Tattha sak±yaneti sakamagge. Da¼ha½ vad±n±ti da¼hav±d±.
Thirav±d±ti sanniµµh±nav±d±. Balikav±d±ti balavantav±d±. Avaµµhitav±d±ti patiµµhahitv± kathitav±d±.
128. Ye evañca da¼hav±d±, tesu yo koci titthiyo sak±yane v±pi da¼ha½ vad±no kamettha b±loti para½ daheyya, saªkhepato tattha sassatucchedasaªkh±te vitth±rato natthika-issarak±rakaniyati-±dibhede sake ayane “idameva saccan”ti da¼ha½ vad±no ka½ para½ ettha diµµhigate “b±lo”ti saha dhammena passeyya, nanu sabbopi tassa matena paº¹ito eva suppaµipanno eva ca. Eva½ sante sayameva so medhagam±vaheyya, para½ vada½ b±lamasuddhidhamma½. Sopi para½ “b±lo ca asuddhidhammo ca ayan”ti vadanto attan±va kalaha½ ±vaheyya. Kasm±? Yasm± sabbopi tassa matena paº¹itoyeva suppaµipannoyeva ca.
129. Eva½ sabbath±pi vinicchaye µhatv± saya½ pam±ya, uddha½ sa lokasmi½ viv±damet²ti diµµhiy± µhatv± sayañca satth±r±di½ minitv± so bhiyyo viv±damet²ti. Eva½ pana vinicchayesu ±d²nava½ ñatv± ariyamaggena hitv±na sabb±ni vinicchay±ni, na medhaga½ kubbati jantu loketi arahattanik³µena desana½ niµµh±pesi.
Saya½ pam±y±ti attan± minitv±. Paminitv±ti pam±ºa½ katv±. “Pavinetv±”tipi p±µho, ta½ na sundara½. Uddha½ v±dena saddhinti attano upari kathentena saha. Desan±pariyos±ne pur±bhedasutte (mah±ni. 83) vuttasadiso eva abhisamayo ahos²ti.

Saddhammappajjotik±ya mah±niddesaµµhakath±ya

C³¼aby³hasuttaniddesavaººan± niµµhit±.