Saccap±ramita½ gantv±, sambodhi½ p±puŗissas²ti.
Tattha tatth±ti saccap±ramiya½. Advejjhavacanoti avitathavacano. Osadh² n±m±ti osadh²t±rak±, osadhagahaŗe osadh²t±raka½ udita½ disv± osadha½ gaŗhanti. Tasm± osadh²t±rak±ti vuccati. Tul±bh³t±ti pam±ŗabh³t±. Sadevaketi sadevakassa lokassa. Samayeti vassasamaye. Utuvasseti hemantagimhesu. Samaye utuvaµµetipi p±µho. Tassa samayeti gimhe. Utuvaµµeti hemante ca vass±ne c±ti attho. Na vokkamati v²thitoti ta½ ta½ utumhi attano gamanav²thito na vokkamati na vigacchati, cha m±se pacchima½ disa½ gacchati, cha m±se pubba½ disa½ gacchat²ti. Atha v± osadh² n±m±ti siŖgiverapipphalimaric±dika½ osadha½. Na vokkamat²ti ya½ ya½ phalad±nasamattha½ osadha½, ta½ ta½ phalad±na½ okkamma attano phala½ adatv± na nivattati. V²thitoti gamanav²thito, pittaharo pitta½ harateva, v±taharo v±ta½ harateva, semhaharo semha½ haratev±ti attho. Sesametth±pi utt±namev±ti. Athassa na ettakeheva buddhak±rakadhammehi bhavitabbanti uttarimpi upadh±rayato aµµhama½ adhiµµh±nap±rami½ disv± etadahosi sumedhapaŗ¹ita, tva½ ito paµµh±ya adhiµµh±nap±ramimpi p³reyy±si, ya½ adhiµµh±si, tasmi½ adhiµµh±ne niccalo bhaveyy±si, yath± pabbato n±ma sabbadis±su v±te paharantepi na kampati na calati, attano µh±neyeva tiµµhati, evameva tvampi attano adhiµµh±ne niccalo hontova buddho bhavissas²ti aµµhama½ adhiµµh±nap±rami½ da¼ha½ katv± adhiµµh±s²ti. Tena vutta½ 150. Na hete ettak±yeva, buddhadhamm± bhavissare;
ańńepi viciniss±mi, ye dhamm± bodhip±can±.
151. Vicinanto tad± dakkhi½, aµµhama½ adhiµµh±nap±rami½;
pubbakehi mahes²hi, ±sevitanisevita½.
152. Ima½ tva½ aµµhama½ t±va, da¼ha½ katv± sam±diya;
tattha tva½ acalo hutv±, sambodhi½ p±puŗissasi.
153. Yath±pi pabbato selo, acalo suppatiµµhito;
na kampati bhusav±tehi, sakaµµh±neva tiµµhati.
154. Tattheva tvampi adhiµµh±ne, sabbad± acalo bhava;
adhiµµh±nap±ramita½ gantv±, sambodhi½ p±puŗissas²ti.
Tattha seloti sil±mayo. Acaloti niccalo suppatiµµhitoti acalatt±va suµµhu patiµµhito. Yath±pi pabbato acalo, nikh±to suppatiµµhitotipi p±µho. Bhusav±teh²ti balavav±tehi. Sakaµµh±nev±ti attano µh±neyeva, yath±µhitaµµh±neyev±ti attho. Sesametth±pi utt±namev±ti. Athassa na ettakeheva buddhak±rakadhammehi bhavitabbanti uttarimpi upadh±rayato navama½ mett±p±rami½ disv± etadahosi sumedhapaŗ¹ita, tva½ ito paµµh±ya mett±p±rami½ p³reyy±si, hitesupi ahitesupi ekacittova bhaveyy±si. Yath±pi udaka½ n±ma p±pajanassapi kaly±ŗajanassapi s²tabh±va½ ekasadisa½ katv± pharati, evameva tvampi sabbasattesu mettacittena ekacittova hutv± buddho bhavissas²ti navama½ mett±p±rami½ da¼ha½ katv± adhiµµh±s²ti. Tena vutta½ 155. Na hete ettak±yeva, buddhadhamm± bhavissare;
ańńepi viciniss±mi, ye dhamm± bodhip±can±.
156. Vicinanto tad± dakkhi½, navama½ mett±p±rami½;
pubbakehi mahes²hi, ±sevitanisevita½.
157. Ima½ tva½ navama½ t±va, da¼ha½ katv± sam±diya;
mett±ya asamo hoti, yadi bodhi½ pattumicchasi.
158. Yath±pi udaka½ n±ma, kaly±ŗe p±pake jane;
sama½ pharati s²tena, pav±heti rajomala½.
159. Tatheva tva½ hit±hite, sama½ mett±ya bh±vaya;
mett±p±ramita½ gantv±, sambodhi½ p±puŗissas²ti.
Tattha asamo hoh²ti mett±bh±van±ya asadiso hohi. Tattha tva½ samasamo hoh²tipi p±µho, so utt±natthova. Samanti tulya½. Pharat²ti phusati. Pav±het²ti visodheti. Rajoti ±gantukaraja½. Malanti sar²re uµµhita½ sedamal±di½. Rajamalantipi p±µho, soyevattho. Hit±hiteti hite ca ahite ca, mitte ca amitte c±ti attho. Mett±ya bh±vay±ti metta½ bh±vaya va¹¹hehi. Sesametth±pi utt±namev±ti. Athassa na ettakeheva buddhak±rakadhammehi bhavitabbanti uttarimpi upadh±rayato dasama½ upekkh±p±rami½ disv± etadahosi sumedhapaŗ¹ita, tva½ ito paµµh±ya upekkh±p±rami½ parip³reyy±si, sukhepi dukkhepi majjhattova bhaveyy±si. Yath±pi pathav² n±ma sucimpi asucimpi ca pakkhipam±ne majjhatt±va hoti, evameva tvampi sukhadukkhesu majjhattova honto buddho bhavissas²ti dasama½ upekkh±p±rami½ da¼ha½ katv± adhiµµh±si. Tena vutta½ 160. Na hete ettak±yeva, buddhadhamm± bhavissare;
ańńepi viciniss±mi, ye dhamm± bodhip±can±.
161. Vicinanto tad± dakkhi½, dasama½ upekkh±p±rami½;
pubbakehi mahes²hi, ±sevitanisevita½.
162. Ima½ tva½ dasama½ t±va, da¼ha½ katv± sam±diya;
tul±bh³to da¼ho hutv±, sambodhi½ p±puŗissasi.
163. Yath±pi pathav² n±ma, nikkhitta½ asuci½ suci½;
upekkhati ubhopete, kop±nunayavajjit±.
164. Tatheva tva½ sukhadukkhe, tul±bh³to sad± bhava;
upekkh±p±ramita½ gantv±, sambodhi½ p±puŗissas²ti.
Tattha tul±bh³toti majjhattabh±ve µhito yath± tul±ya daŗ¹o sama½ tulito sama½ tiµµhati, na namati na unnamati, evameva tvampi sukhadukkhesu tul±sadiso hutv± sambodhi½ p±puŗissasi. Kop±nunayavajjit±ti paµigh±nurodhavajjit±. Day±kopavivajjit±tipi p±µho, soyevattho. Sesa½ khantip±ramiya½ vuttanayeneva veditabba½. Tato sumedhapaŗ¹ito ime dasa p±ramidhamme vicinitv± tato para½ cintesi imasmi½ loke bodhisattehi parip³retabb± bodhip±can± buddhattakar± dhamm± ettak±yeva, na ito bhiyyo, im± pana p±ramiyo uddha½ ±k±sepi natthi, na heµµh± pathaviyampi, na puratthim±d²su dis±supi atthi, mayha½yeva pana hadayama½santareyeva patiµµhit±ti. Eva½ t±sa½ attano hadaye patiµµhitabh±va½ disv± sabb±pi t± da¼ha½ katv± adhiµµh±ya punappuna½ sammasanto anulomapaµiloma½ sammasi, pariyante gahetv± ±dimhi p±pesi, ±dimhi gahetv± pariyante µhapesi, majjhe gahetv± ubhato os±pesi, ubhato koµ²su gahetv± majjhe os±pesi. B±hirabhaŗ¹aparicc±go p±ramiyo n±ma, aŖgaparicc±go upap±ramiyo n±ma, j²vitaparicc±go paramatthap±ramiyo n±m±ti dasa p±ramiyo dasa upap±ramiyo dasa paramatthap±ramiyoti samatti½sa p±ramiyo yamakatela½ vinivaµµento viya sammasi. Tassa dasa p±ramiyo sammasantassa dhammatejena catunahut±dhikadviyojanasatasahassabahal± vipul± aya½ mah±pathav² hatthin± akkantana¼akal±po viya upp²¼iyam±na½ ucchuyanta½ viya ca mah±virava½ viravam±n± saŖkampi sampakampi sampavedhi. Kul±lacakka½ viya telayantacakka½ viya ca paribbhami. Tena vutta½ 165. Ettak±yeva te loke, ye dhamm± bodhip±can±;
tatuddha½ natthi ańńatra, da¼ha½ tattha patiµµhaha.
166. Ime dhamme sammasato, sabh±vasarasalakkhaŗe;
dhammatejena vasudh±, dasasahass² pakampatha.
167. Calat² ravat² pathav², ucchuyanta½va p²¼ita½;
telayante yath± cakka½, eva½ kampati medan²ti.
Tattha ettak±yev±ti niddiµµh±na½ dasanna½ p±ramit±na½ an³n±dhikabh±vassa dassanattha½ vutta½. Tatuddhanti tato dasap±ram²hi uddha½ natthi. Ańńatr±ti ańńa½, lakkhaŗa½ saddasatthato gahetabba½. Tato dasap±ramito ańńo buddhak±rakadhammo natth²ti attho. Tatth±ti t±su dasasu p±ram²su. Patiµµhah±ti patiµµha, parip³rento tiµµh±ti attho. Ime dhammeti p±ramidhamme. Sammasatoti upaparikkhantassa, an±daratthe s±mivacana½ daµµhabba½. Sabh±vasarasalakkhaŗeti sabh±vasaŖkh±tena sarasalakkhaŗena sammasantass±ti attho. Dhammatejen±ti p±ramipavicayań±ŗatejena. Vasudh±ti vas³ti ratana½ vuccati, ta½ dh±reti dh²yati v± etth±ti vasudh± K± s±? Medan². Pakampath±ti pakampittha. Sumedhapaŗ¹ite pana p±ramiyo vicinante tassa ń±ŗatejena dasasahass² pakampitth±ti attho. Calat²ti chappak±r± kampi. Ravat²ti nadati vik³jati. Ucchuyanta½va p²¼itanti nipp²¼ita½ ucchuyanta½ viya. Gu¼ayanta½va p²¼itantipi p±µho, soyevattho. Telayanteti telap²¼anayante. Yath± cakkanti cakkik±na½ mah±cakkayanta½ viya. Evanti yath± telap²¼anacakkayanta½ paribbhamati kampati, eva½ aya½ medan² kampat²ti attho. Sesamettha utt±namev±ti. Eva½ mah±pathaviy± kampam±n±ya rammanagarav±sino manuss± bhagavanta½ parivisayam±n± saŗµh±tu½ asakkont± yugandharav±tabbh±hat± mah±s±l± viya mucchit± papati½su. Ghaµ±d²ni kul±labhaŗ¹±ni pavaµµent±ni ańńamańńa½ paharant±ni cuŗŗavicuŗŗ±ni ahesu½. Mah±jano bh²tatasito satth±ra½ upasaŖkamitv± ki½ nu kho bhagav± n±g±vaµµo aya½, bh³tayakkhadevat±su ańńatar±vaµµo v±ti na hi maya½ eta½ j±n±ma. Api ca kho sabbopi aya½ mah±jano bhayena upadduto, ki½ nu kho imassa lokassa p±paka½ bhavissati, ud±hu kaly±ŗa½, kathetha no eta½ k±raŗanti pucchi½su. Atha satth± tesa½ katha½ sutv± tumhe m± bh±yittha, m± kho cintayittha, natthi vo itonid±na½ bhaya½, yo so may± ajja sumedhapaŗ¹ito an±gate gotamo n±ma buddho bhavissat²ti by±kato, so id±ni p±ramiyo sammasati, tassa sammasantassa dhammatejena sakaladasasahass² lokadh±tu ekappah±rena kampati ceva viravati c±ti ±ha. Tena vutta½ 168. Y±vat± paris± ±si, buddhassa parivesane;
pavedham±n± s± tattha, mucchit± seti bh³miya½.
169. Ghaµ±nekasahass±ni, kumbh²nańca sat± bah³;
sańcuŗŗamathit± tattha, ańńamańńa½ paghaµµit±.
170. Ubbigg± tasit± bh²t±, bhant± byathitam±nas±;
mah±jan± sam±gamma, d²paŖkaramup±gamu½.
171. Ki½ bhavissati lokassa, kaly±ŗamatha p±paka½;
sabbo upadduto loko, ta½ vinodehi cakkhuma.
172. Tesa½ tad± sańń±pesi, d²paŖkaro mah±muni;
vissatth± hotha m± bh±tha, imasmi½ pathavikampane.
173. Yamaha½ ajja by±k±si½, buddho loke bhavissati;
eso sammasat² dhamma½, pubbaka½ jinasevita½.
174. Tassa sammasato dhamma½, buddhabh³mi½ asesato;
ten±ya½ kampit± pathav², dasasahass² sadevaketi.
Tattha y±vat±ti y±vatik±. ¾s²ti ahosi. Y± tad± paris± ±s²tipi p±µho, tassa y± tattha paris± µhit± ±s²ti attho. Pavedham±n±ti kampam±n±. S±ti s± paris±. Tatth±ti tasmi½ parivesanaµµh±ne. Set²ti sayittha. Ghaµ±ti ghaµ±na½, s±mi-atthe paccattavacana½, ghaµ±na½ nekasahass±n²ti attho. Sańcuŗŗamathit±ti cuŗŗ± ceva mathit± ca, mathitasańcuŗŗ±ti attho. Ańńamańńa½ paghaµµit±ti ańńamańńa½ pahaµ±. Ubbigg±ti utr±sahaday±. Tasit±ti sańj±tat±s±. Bh²t±ti bhayabh²t±. Bhant±ti phandanam±nas±, vibbhantacitt±ti attho. Sabb±ni panet±ni ańńamańńavevacan±ni. Sam±gamm±ti sam±gantv±. Ayameva v± p±µho. Upaddutoti upahato. Ta½ vinodeh²ti ta½ upaddutabhaya½ vinodehi, vin±say±ti attho. Cakkhum±ti pańcahi cakkh³hi cakkhuma. Tesa½ tad±ti te jane tad±, upayogatthe s±mivacana½. Sańń±pes²ti ń±pesi bodhesi. Visatth±ti vissatthacitt±. M± bh±th±ti m± bh±yatha. Yamahanti ya½ aha½ sumedhapaŗ¹ita½. Dhammanti p±ramidhamma½. Pubbakanti por±ŗa½. Jinasevitanti jinehi bodhisattak±le sevitanti attho. Buddhabh³minti p±ramidhamma½. Ten±ti tena sammasanak±raŗena. Kampit±ti calit±. Sadevaketi sadevake loke. Tato mah±jano tath±gatassa vacana½ sutv± haµµhatuµµho m±l±gandhavilepan±d²ni ±d±ya rammanagarato nikkhamitv± bodhisatta½ upasaŖkamitv± m±l±gandh±d²hi p³jetv± vanditv± padakkhiŗa½ katv± rammanagarameva p±visi. Atha kho bodhisatto dasa p±ramiyo sammasitv± v²riya½ da¼ha½ katv± adhiµµh±ya nisinn±san± vuµµh±si. Tena vutta½ 175. Buddhassa vacana½ sutv±, mano nibb±yi t±vade;
sabbe ma½ upasaŖkamma, pun±pi ma½ abhivandisu½.
176. Sam±diyitv± buddhaguŗa½, da¼ha½ katv±na m±nasa½;
d²paŖkara½ namassitv±, ±san± vuµµhahi½ tad±ti.
Tattha mano nibb±y²ti mah±janassa pathavikampane ubbiggahadayassa tattha k±raŗa½ sutv± mano nibb±yi, santi½ agam±s²ti attho. Jano nibb±y²tipi p±µho, so utt±noyeva. Sam±diyitv±ti samm± ±diyitv±, sam±d±y±ti attho. Buddhaguŗanti p±ramiyo. Sesa½ utt±nameva. Atha kho bodhisatta½ dayitasabbasatta½ ±san± vuµµhahanta½ sakaladasasahassacakkav±¼adevat± sannipatitv± dibbehi m±l±gandh±d²hi p³jetv± ayya sumedhat±pasa, tay± ajja d²paŖkaradasabalassa p±dam³le mahati patthan± patthit±, s± te anantar±yena samijjhatu, m± te tattha bhaya½ v± chambhitatta½ v± ahosi. Sar²re te appamattakopi rogo m± uppajjatu, khippa½ p±ramiyo p³retv± samm±sambodhi½ paµivijjha. Yath± pupph³pagaphal³pag± rukkh± samaye pupphanti ceva phalanti ca, tatheva tvampi ta½ samaya½ anatikkamitv± khippa½ sambodhi½ phusass³ti-±d²ni thutimaŖgal±ni payirud±ha½su, eva½ payirud±hitv± bodhisatta½ abhiv±detv± attano attano devaµµh±nameva agama½su. Bodhisattopi devat±hi abhitthuto aha½ dasa p±ramiyo p³retv± kappasatasahass±dhik±na½ catunna½ asaŖkhyeyy±na½ matthake buddho bhaviss±m²ti v²riya½ da¼ha½ katv± adhiµµh±ya ±k±samabbhuggantv± isigaŗavanta½ himavanta½ agam±si. Tena vutta½ 177. Dibba½ m±nusaka½ puppha½, dev± m±nusak± ubho;
samokiranti pupphehi, vuµµhahantassa ±san±.
178. Vedayanti ca te sotthi½, dev± m±nusak± ubho;
mahanta½ patthita½ tuyha½, ta½ labhassu yathicchita½.
179. Sabb²tiyo vivajjantu, soko rogo vinassatu;
m± te bhavantvantar±y±, phusa khippa½ bodhimuttama½.
180. Yath±pi samaye patte, pupphanti pupphino dum±;
tatheva tva½ mah±v²ra, buddhań±ŗehi pupphasu.
181. Yath± ye keci sambuddh±, p³rayu½ dasap±ram²;
tatheva tva½ mah±v²ra, p³raya dasap±ram².
182. Yath± ye keci sambuddh±, bodhimaŗ¹amhi bujjhare;
tatheva tva½ mah±v²ra, bujjhassu jinabodhiya½.
183. Yath± ye keci sambuddh±, dhammacakka½ pavattayu½;
tatheva tva½ mah±v²ra, dhammacakka½ pavattaya.
184. Puŗŗam±ye yath± cando, parisuddho virocati;
tatheva tva½ puŗŗamano, viroca dasasahassiya½.
185. R±humutto yath± s³riyo, t±pena atirocati;
tatheva lok± muccitv±, viroca siriy± tuva½.
186. Yath± y± k±ci nadiyo, osaranti mahodadhi½;
eva½ sadevak± lok±, osarantu tavantike.
187. Tehi thutappasattho so, dasa dhamme sam±diya;
te dhamme parip³rento, pavana½ p±vis² tad±ti.
Tattha dibbanti mand±ravap±ricchattakasant±nakusesay±dika½ dibbakusuma½ dev± m±nusak± ca m±nusapuppha½ gahetv±ti attho. Samokirant²ti mamopari samokiri½s³ti attho. Vuµµhahantass±ti vuµµhahato. Vedayant²ti nivedayi½su sańń±pesu½. Sotthinti sotthibh±va½. Id±ni vedayit±k±radassanattha½ mahanta½ patthita½ tuyhanti-±di vutta½. Tay± pana, sumedhapaŗ¹ita, mahanta½ µh±na½ patthita½, ta½ yath±patthita½ labhass³ti attho. Sabb²tiyoti ent²ti ²tiyo, sabb± ²tiyo sabb²tiyo, upaddav±. Vivajjant³ti m± hontu. Soko rogo vinassat³ti socanasaŖkh±to soko rujanasaŖkh±to rogo ca vinassatu. Teti tava. M± bhavantvantar±y±ti m± bhavantu antar±y±. Phus±ti adhigaccha p±puŗ±hi. Bodhinti arahattamaggań±ŗa½ sabbańńutańń±ŗampi vaµµati. Uttamanti seµµha½ sabbabuddhaguŗad±yakatt± arahattamaggań±ŗa½ uttamanti vutta½. Samayeti tassa tassa rukkhassa pupphanasamaye sampatteti attho. Pupphinoti pupphanak±. Buddhań±ŗeh²ti aµµh±rasahi buddhań±ŗehi. Pupphas³ti pupphassu. P³rayunti p³rayi½su. P³ray±ti parip³raya. Bujjhareti bujjhi½su. Jinabodhiyanti jin±na½ buddh±na½ bodhiy±, sabbańńubodhim³leti attho. Puŗŗam±yeti puŗŗam±siya½. Puŗŗamanoti paripuŗŗamanoratho. R±humuttoti r±hun± sobbh±nun± mutto. T±pen±ti pat±pena, ±lokena. Lok± muccitv±ti lokadhammehi alitto hutv±ti attho. Viroc±ti vir±ja. Siriy±ti buddhasiriy±. Osarant²ti mah±samudda½ pavisanti. Osarant³ti upagacchantu. Tavantiketi tava santika½. Teh²ti devehi. Thutappasatthoti thuto ceva pasattho ca, thutehi v± d²paŖkar±d²hi pasatthoti thutappasattho. Dasa dhammeti dasa p±ramidhamme. Pavananti mah±vana½, dhammikapabbate mah±vana½ p±vis²ti attho. Sesag±th± su-utt±n± ev±ti.
Iti madhuratthavil±siniy± buddhava½sa-aµµhakath±ya
Sumedhapatthan±kath±vaŗŗan± niµµhit±.