8. Sallasuttavaººan±

580. Animittanti sallasutta½. K± uppatti? Bhagavato kira upaµµh±ko eko up±sako, tassa putto k±lamak±si. So puttasok±bhibh³to satt±ha½ nir±h±ro ahosi. Ta½ anukampanto bhagav± tassa ghara½ gantv± sokavinodanattha½ ima½ suttamabh±si.
Tattha animattanti kiriy±k±ranimittavirahita½. Yath± hi “yad±ha½ akkhi½ v± nikhaºiss±mi, bhamuka½ v± ukkhipiss±mi, tena nimittena ta½ bhaº¹a½ avahar±”ti-±d²su kiriy±k±ranimittamatthi, na eva½ j²vite. Na hi sakk± laddhu½ “y±v±ha½ ida½ v± ida½ v± karomi, t±va tva½ j²va, m± m²y±”ti. Anaññ±tanti ato eva na sakk± eka½sena aññ±tu½ “ettaka½ v± ettaka½ v± k±la½ imin± j²vitabban”ti gatiy± ±yupariyantavasena v±. Yath± hi c±tumah±r±jik±d²na½ parimita½ ±yu, na tath± macc±na½, evampi eka½sena anaññ±ta½.
Kasiranti anekapaccayapaµibaddhavuttibh±vato kiccha½ na sukhay±pan²ya½. Tath± hi ta½ ass±sapaµibaddhañca, pass±sapaµibaddhañca, mah±bh³tapaµibaddhañca, kaba¼²k±r±h±rapaµibaddhañca, usm±paµibaddhañca, viññ±ºapaµibaddhañca. Anassasantopi hi na j²vati apassasantopi. Cat³su ca dh±t³su kaµµhamukh±di-±s²visadaµµho viya k±yo pathav²dh±tuppakopena t±va thaddho hoti kaliªgarasadiso. Yath±ha–
“Patthaddho bhavat² k±yo, daµµho kaµµhamukhena v±;
pathav²dh±tuppakopena, hoti kaµµhamukheva so”ti. (Dha. sa. aµµha. 584).
¾podh±tuppakopena p³tibh±va½ ±pajjitv± paggharitapubbama½salohito aµµhicamm±vaseso hoti. Yath±ha–
“P³tiko bhavat² k±yo, daµµho p³timukhena v±;
±podh±tuppakopena, hoti p³timukheva so”ti. (Dha. sa. aµµha. 584).
Tejodh±tuppakopena aªg±rak±suya½ pakkhitto viya samant± pari¹ayhati. Yath±ha–
“Santatto bhavat² k±yo, daµµho aggimukhena v±;
tejodh±tuppakopena, hoti aggimukheva so”ti. (Dha. sa. aµµha. 584).
V±yodh±tuppakopena sañchijjam±nasandhibandhano p±s±ºehi koµµetv± sañcuººiyam±naµµhiko viya ca hoti. Yath±ha–
“Sañchinno bhavat² k±yo, daµµho satthamukhena v±;
v±yodh±tuppakopena, hoti satthamukheva so”ti. (Dha. sa. aµµha. 584).
Dh±tuppakopaby±pannak±yopi ca na j²vati. Yad± pana t± dh±tuyo aññamañña½ patiµµh±n±dikicca½ s±dhent±pi sama½ vahanti, tad± j²vita½ pavattati. Eva½ mah±bh³tapaµibaddhañca j²vita½. Dubbhikkh±d²su pana ±h±rupacchedena satt±na½ j²vitakkhayo p±kaµo eva. Eva½ kaba¼²k±r±h±rapaµibaddhañca j²vita½. Tath± asitap²t±diparip±ke kammajateje kh²ºe satt± j²vitakkhaya½ p±puºant±pi p±kaµ± eva. Eva½ usm±paµibaddhañca j²vita½. Viññ±ºe pana niruddhe niruddhato pabhuti satt±na½ na hoti j²vitanti evampi loke p±kaµameva. Eva½ viññ±ºapaµibaddhañca j²vita½. Eva½ anekapaccayapaµibaddhavuttibh±vato kasira½ veditabba½.
Parittañc±ti appaka½, dev±na½ j²vita½ upanidh±ya tiºagge uss±vabindusadisa½, cittakkhaºato uddha½ abh±vena v± paritta½. Atid²gh±yukopi hi satto at²tena cittena j²vittha na j²vati na j²vissati, an±gatena j²vissati na j²vati na j²vittha, paccuppannena j²vati na j²vittha na j²vissati. Vuttañceta½–
“J²vita½ attabh±vo ca, sukhadukkh± ca keval±;
ekacittasam±yutt±, lahuso vattate khaºo.
“Cull±s²tisahass±ni kapp± tiµµhanti ye mar³;
natveva tepi j²vanti, dv²hi cittehi sa½yut±”ti. (Mah±ni. 10).
Tañca dukkhena sa½yutanti tañca j²vita½ eva½ animittamanaññ±ta½ kasira½ parittañca sam±nampi s²tuºha¹a½samakas±disamphassakhuppip±s±saªkh±radukkhavipariº±madukkhadukkhadukkhehi sa½yuta½. Ki½ vutta½ hoti? Yasm± ²disa½ macc±na½ j²vita½, tasm± tva½ y±va ta½ parikkhaya½ na gacchati, t±va dhammacariyameva br³haya, m± puttamanusoc±ti.
581. Ath±pi maññeyy±si “sabb³pakaraºehi putta½ anurakkhantass±pi me so mato, tena soc±m²”ti, evampi m± soci. Na hi so upakkamo atthi, yena j±t± na miyyare, na hi sakk± kenaci upakkamena j±t± satt± m± marant³ti rakkhitunti vutta½ hoti. Tato yasm± so “jara½ patv± n±ma, bhante, maraºa½ anur³pa½, atidaharo me putto mato”ti cintesi, tasm± ±ha “jarampi patv± maraºa½, eva½dhamm± hi p±ºino”ti, jara½ patv±pi appatv±pi maraºa½, natthi ettha niyamoti vutta½ hoti.
582. Id±ni tamattha½ nidassanena s±dhento “phal±namiva pakk±nan”ti-±dim±ha. Tassattho– yath± phal±na½ pakk±na½ yasm± s³riyuggamanato pabhuti s³riy±tapena santappam±ne rukkhe pathaviraso ca ±poraso ca pattato s±kha½ s±khato khandha½ khandhato m³lanti eva½ anukkamena m³lato pathavimeva pavisati, ogamanato pabhuti pana pathavito m³la½ m³lato khandhanti eva½ anukkamena s±kh±pattapallav±d²ni puna ±rohati, eva½ ±rohanto ca parip±kagate phale vaºµam³la½ na pavisati. Atha s³riy±tapena tappam±ne vaºµam³le pari¼±ho uppajjati. Tena t±ni phal±ni p±to p±to niccak±la½ patanti, nesa½ p±to patanato bhaya½ hoti, patan± bhaya½ hot²ti attho. Eva½ j±t±na½ macc±na½ nicca½ maraºato bhaya½ Pakkaphalasadis± hi satt±ti.
583-6. Kiñca bhiyyo “yath±pi kumbhak±rassa…pe… j²vitan”ti. Tasm± “dahar± ca…pe… par±yaº±”ti eva½ gaºha, evañca gahetv± “tesa½ maccu…pe… ñ±t² v± pana ñ±take”ti evampi gaºha. Yasm± ca na pit± t±yate putta½, ñ±t² v± pana ñ±take, tasm± pekkhata½yeva…pe… n²yati.
Tattha aya½ yojan±– passam±n±na½yeva ñ±t²na½ “amma, t±t±”ti-±din± nayena puthu anekappak±raka½ l±lapata½yeva macc±na½ ekameko macco yath± go vajjho eva½ n²yati, eva½ passa, up±saka, y±va at±ºo lokoti.
587. Tattha ye buddhapaccekabuddh±dayo dhitisampann±, te “evamabbh±hato loko maccun± ca jar±ya ca, so na sakk± kenaci paritt±ºa½ k±tun”ti yasm± j±nanti, tasm± dh²r± na socanti viditv± lokapariy±ya½. Ima½ lokasabh±va½ ñatv± na socant²ti vutta½ hoti.
588. Tva½ pana yassa magga½…pe… paridevasi. Ki½ vutta½ hoti? Yassa m±tukucchi½ ±gatassa ±gatamagga½ v± ito cavitv± aññattha gatassa gatamagga½ v± na j±n±si, tassa ime ubho ante asampassa½ nirattha½ paridevasi. Dh²r± pana te passant± viditv± lokapariy±ya½ na socant²ti.
589. Id±ni “nirattha½ paridevas²”ti ettha vuttaparidevan±ya niratthakabh±va½ s±dhento “paridevayam±no ce”ti-±dim±ha. Tattha udabbaheti ubbaheyya dh±reyya, attani sañjaneyy±ti attho. Samm³¼ho hi½samatt±nanti samm³¼ho hutv± att±na½ b±dhento. Kayir± ce na½ vicakkhaºoti yadi t±diso kañci attha½ udabbahe, vicakkhaºopi na½ parideva½ kareyya.
590. Na hi ruººen±ti etth±ya½ yojan±– na pana koci ruººenasokenacetaso santi½ pappoti, apica kho pana rodato socato ca bhiyyo assa uppajjate dukkha½, sar²rañca dubbaººiy±d²hi upahaññat²ti.
591. Na tena pet±ti tena paridevanena k±lakat± na p±lenti na y±penti, na ta½ tesa½ upak±r±ya hoti. Tasm± niratth± paridevan±ti.
592. Na kevalañca niratth±, anatthampi ±vahati. Kasm±? Yasm± sokamappajaha½ …pe… vasamanvag³. Tattha anutthunantoti anusocanto. Vasamanvag³ti vasa½ gato.
593. Evampi niratthakatta½ anatth±vahattañca sokassa dassetv± id±ni sokavinayattha½ ovadanto “aññepi pass±”ti-±dim±ha. Tattha gamineti gamike, paralokagamanasajje µhiteti vutta½ hoti. Phandantevidha p±ºinoti maraºabhayena phandam±neyeva idha satte.
594. Yena yen±ti yen±k±rena maññanti “d²gh±yuko bhavissati, arogo bhavissat²”ti. Tato ta½ aññath±yeva hoti, so eva½ maññito maratipi, rog²pi hoti. Et±diso aya½ vin±bh±vo maññitappaccan²kena hoti, passa, up±saka, lokasabh±vanti evamettha adhipp±yayojan± veditabb±.
596. Arahato sutv±ti ima½ evar³pa½ arahato dhammadesana½ sutv±. Neso labbh± may± it²ti so peto “id±ni may± puna j²vat³”ti na labbh± iti parij±nanto, vineyya paridevitanti vutta½ hoti.
597. Kiñca bhiyyo– “yath± saraºam±ditta½…pe… dha½saye”ti. Tattha dh²ro dhitisampad±ya, sapañño s±bh±vikapaññ±ya, paº¹ito b±husaccapaññ±ya, kusalo cintakaj±tikat±ya veditabbo. Cint±mayasutamayabh±van±mayapaññ±hi v± yojetabba½.
598-9. Na kevalañca sokameva, parideva½…pe… sallamattano. Tattha pajappanti taºha½. Domanassanti cetasikadukkha½. Abbaheti uddhare. Sallanti etameva tippak±ra½ dunn²haraºaµµhena antovijjhanaµµhena ca salla½. Pubbe vutta½ sattavidha½ r±g±disalla½ v±. Etasmiñhi abb³¼he salle abb³¼hasallo…pe… nibbutoti arahattanik³µena desana½ niµµh±pesi. Tattha asitoti taºh±diµµh²hi anissito. Pappuyy±ti p±puºitv±. Sesa½ idha ito pubbe vuttatt± utt±natthameva, tasm± na vaººita½.

Paramatthajotik±ya khuddaka-aµµhakath±ya

Suttanip±ta-aµµhakath±ya sallasuttavaººan± niµµhit±.