6. Moggall±nasa½yutta½
1. Paµhamajh±napañh±sutta½
332. Eka½ samaya½ ±yasm± mah±moggall±no s±vatthiya½ viharati jetavane an±thapiº¹ikassa ±r±me. Tatra kho ±yasm± mah±moggall±no bhikkh³ ±mantesi– “±vuso, bhikkhave”ti. “¾vuso”ti kho te bhikkh³ ±yasmato mah±moggall±nassa paccassosu½. ¾yasm± mah±moggall±no etadavoca– “Idha mayha½, ±vuso, rahogatassa paµisall²nassa eva½ cetaso parivitakko udap±di– ‘paµhama½ jh±na½, paµhama½ jh±nan’ti vuccati. Katama½ nu kho paµhama½ jh±nanti? Tassa mayha½, ±vuso, etadahosi– ‘idha bhikkhu vivicceva k±mehi vivicca akusalehi dhammehi savitakka½ savic±ra½ vivekaja½ p²tisukha½ paµhama½ jh±na½ upasampajja viharati. Ida½ vuccati paµhama½ jh±nan’ti. So khv±ha½, ±vuso, vivicceva k±mehi vivicca akusalehi dhammehi savitakka½ savic±ra½ vivekaja½ p²tisukha½ paµhama½ jh±na½ upasampajja vihar±mi. Tassa mayha½, ±vuso, imin± vih±rena viharato k±masahagat± saññ±manasik±r± samud±caranti. “Atha kho ma½, ±vuso, bhagav± iddhiy± upasaªkamitv± etadavoca– ‘moggall±na, moggall±na! M±, br±hmaºa, paµhama½ jh±na½ pam±do, paµhame jh±ne citta½ saºµhapehi, paµhame jh±ne citta½ ekodi½ karohi [ekodikarohi (p².)], paµhame jh±ne citta½ sam±dah±’ti. So khv±ha½, ±vuso, aparena samayena vivicceva k±mehi vivicca akusalehi dhammehi savitakka½ savic±ra½ vivekaja½ p²tisukha½ paµhama½ jh±na½ upasampajja vih±si½. Yañhi ta½, ±vuso, samm± vadam±no vadeyya– ‘satth±r±nuggahito s±vako mah±bhiññata½ patto’ti, mama½ ta½ samm± vadam±no vadeyya– ‘satth±r±nuggahito s±vako mah±bhiññata½ patto”’ti. Paµhama½.