10. Dutiya-aputtakasuttavaŗŗan±

131. Dasame piŗ¹ap±tena paµip±des²ti piŗ¹ap±tena saddhi½ sa½yojesi, piŗ¹ap±ta½ ad±s²ti attho. Pakk±m²ti kenacideva r±jupaµµh±n±din± kiccena gato. Pacch± vippaµis±r² ahos²ti so kira ańńesupi divasesu ta½ paccekasambuddha½ passati, d±tu½ panassa citta½ na uppajjati. Tasmi½ pana divase aya½ padumavatideviy± tatiyaputto taggarasikh² paccekabuddho gandham±danapabbate phalasam±pattisukhena v²tin±metv± pubbaŗhasamaye vuµµh±ya anotattadahe mukha½ dhovitv± manosil±tale niv±setv± k±yabandhana½ bandhitv± pattac²varam±d±ya abhińń±p±daka½ catutthajjh±na½ sam±pajjitv± iddhiy± veh±sa½ abbhuggantv± nagaradv±re oruyha c²vara½ p±rupitv± pattam±d±ya nagarav±s²na½ gharadv±resu sahassabhaŗ¹ika½ µhapento viya p±s±dikehi abhikkant±d²hi anupubbena seµµhino gharadv±ra½ sampatto. Ta½divasańca seµµhi p±tova uµµh±ya paŗ²tabhojana½ bhuńjitv±, gharadv±rakoµµhake ±sana½ pańń±petv±, dantantar±ni sodhento nisinno hoti. So paccekabuddha½ disv±, ta½divasa½ p±to bhutv± nisinnatt± d±nacitta½ upp±detv±, bhariya½ pakkos±petv±, “imassa samaŗassa piŗ¹ap±ta½ deh²”ti vatv± pakk±mi.
Seµµhibhariy± cintesi– “may± ettakena k±lena imassa ‘deth±’ti vacana½ na sutapubba½, d±pentopi ca ajja na yassa v± tassa v± d±peti, v²tar±gadosamohassa vantakilesassa ohitabh±rassa paccekabuddhassa d±peti, ya½ v± ta½ v± adatv± paŗ²ta½ piŗ¹ap±ta½ dass±m²”ti, ghar± nikkhamma paccekabuddha½ pańcapatiµµhitena vanditv± patta½ ±d±ya antonivesane pańńatt±sane nis²d±petv± suparisuddhehi s±litaŗ¹ulehi bhatta½ samp±detv± tadanur³pa½ kh±dan²ya½ byańjana½ supeyyańca sallakkhetv± patta½ p³retv± bahi gandhehi samalaŖkaritv± paccekabuddhassa hatthesu patiµµhapetv± vandi. Paccekabuddho– “ańńesampi paccekabuddh±na½ saŖgaha½ kariss±m²”ti aparibhuńjitv±va anumodana½ katv± pakk±mi. Sopi kho seµµhi b±hirato ±gacchanto paccekabuddha½ disv± maya½ “tumh±ka½ piŗ¹ap±ta½ deth±”ti vatv± pakkant±, api vo laddhoti? ¾ma, seµµhi laddhoti. “Pass±m²”ti g²va½ ukkhipitv± olokesi. Athassa piŗ¹ap±tagandho uµµhahitv± n±s±puµa½ pahari. So citta½ sa½yametu½ asakkonto pacch± vippaµis±r² ±hos²ti.
Varametanti-±di vippaµis±rassa uppann±k±radassana½. Bh±tu ca pana ekaputtaka½ s±pateyyassa k±raŗ± j²vit± voropes²ti tad± kirassa avibhatteyeva kuµumbe m±t±pitaro ca jeµµhabh±t± ca k±lamaka½su. So bh±tuj±y±ya saddhi½yeva sa½v±sa½ kappesi. Bh±tu panassa eko putto hoti, ta½ v²thiy± k²¼anta½ manuss± vadanti– “aya½ d±so aya½ d±s² ida½ y±na½ ida½ dhana½ tava santakan”ti. So tesa½ katha½ gahetv±– “aya½ d±so mayha½ santakan”ti-±d²ni katheti.
Athassa c³¼apit± cintesi– “aya½ d±rako id±neva eva½ kathesi, mahallakak±le kuµumba½ majjhe bhind±peyya, id±nevassa kattabba½ kariss±m²”ti ekadivasa½ v±si½ ±d±ya– “ehi putta, arańńa½ gacch±m±”ti ta½ arańńa½ netv± viravanta½ viravanta½ m±retv± ±v±µe pakkhipitv± pa½sun± paµicch±desi. Ida½ sandh±yeta½ vutta½. Sattakkhattunti sattav±re. Pubbapacchimacetan±vasena cettha attho veditabbo. Ekapiŗ¹ap±tad±nasmińhi ek±va cetan± dve paµisandhiyo na deti, pubbapacchimacetan±hi panesa sattakkhattu½ sagge, sattakkhattu½ seµµhikule nibbatto. Pur±ŗanti paccekasambuddhassa dinnapiŗ¹ap±tacetan±kamma½.
Pariggahanti pariggahitavatthu. Anuj²vinoti eka½ mah±kula½ niss±ya paŗŗ±sampi saµµhipi kul±ni j²vanti, te manusse sandh±yeta½ vutta½. Sabba½ n±d±ya gantabbanti sabbameta½ na ±diyitv± gantabba½. Sabba½ nikkhippag±minanti sabbameta½ nikkhippasabh±va½, pariccajitabbasabh±vamev±ti attho. Dasama½.

Dutiyo vaggo.