Namo tassa bhagavato arahato samm±sambuddhassa.
Majjhimanik±ye
Majjhimapaºº±sap±¼i
1. Gahapativaggo
1. Kandarakasutta½
1. Eva½ me suta½– eka½ samaya½ bhagav± camp±ya½ viharati gaggar±ya pokkharaºiy± t²re mahat± bhikkhusaªghena saddhi½. Atha kho pesso [peyo (ka.)] ca hatth±rohaputto kandarako ca paribb±jako yena bhagav± tenupasaªkami½su; upasaªkamitv± pesso hatth±rohaputto bhagavanta½ abhiv±detv± ekamanta½ nis²di. Kandarako pana paribb±jako bhagavat± saddhi½ sammodi. Sammodan²ya½ katha½ s±raº²ya½ [s±r±º²ya½ (s². sy±. ka½ p².)] v²tis±retv± ekamanta½ aµµh±si. Ekamanta½ µhito kho kandarako paribb±jako tuºh²bh³ta½ tuºh²bh³ta½ bhikkhusaªgha½ anuviloketv± bhagavanta½ etadavoca– “acchariya½ bho gotama, abbhuta½, bho gotama, y±vañcida½ bhot± gotamena samm± bhikkhusaªgho paµip±dito! Yepi te, bho gotama, ahesu½ at²tamaddh±na½ arahanto samm±sambuddh± tepi bhagavanto etaparama½yeva samm± bhikkhusaªgha½ paµip±desu½– seyyath±pi etarahi bhot± gotamena samm± bhikkhusaªgho paµip±dito. Yepi te, bho gotama, bhavissanti an±gatamaddh±na½ arahanto samm±sambuddh± tepi bhagavanto etaparama½yeva samm± bhikkhusaªgha½ paµip±dessanti– seyyath±pi etarahi bhot± gotamena samm± bhikkhusaªgho paµip±dito”ti. 2. “Evameta½ kandaraka, evameta½, kandaraka. Yepi te, kandaraka, ahesu½ at²tamaddh±na½ arahanto samm±sambuddh± tepi bhagavanto etaparama½yeva samm± bhikkhusaªgha½ paµip±desu½– seyyath±pi etarahi may± samm± bhikkhusaªgho paµip±dito. Yepi te, kandaraka, bhavissanti an±gatamaddh±na½ arahanto samm±sambuddh± tepi bhagavanto etaparama½yeva samm± bhikkhusaªgha½ paµip±dessanti– seyyath±pi etarahi may± samm± bhikkhusaªgho paµip±dito. “Santi hi, kandaraka, bhikkh³ imasmi½ bhikkhusaªghe arahanto kh²º±sav± vusitavanto katakaraº²y± ohitabh±r± anuppattasadatth± parikkh²ºabhavasa½yojan± sammadaññ± vimutt±. Santi hi, kandaraka, bhikkh³ imasmi½ bhikkhusaªghe sekkh± santatas²l± santatavuttino nipak± nipakavuttino; te cat³su [nipakavuttino cat³su (s².)] satipaµµh±nesu suppatiµµhitacitt± [supaµµhitacitt± (s². p². ka.)] viharanti. Katamesu cat³su? Idha, kandaraka, bhikkhu k±ye k±y±nupass² viharati ±t±p² sampaj±no satim±, vineyya loke abhijjh±domanassa½; vedan±su vedan±nupass² viharati ±t±p² sampaj±no satim±, vineyya loke abhijjh±domanassa½; citte citt±nupass² viharati ±t±p² sampaj±no satim±, vineyya loke abhijjh±domanassa½; dhammesu dhamm±nupass² viharati ±t±p² sampaj±no satim±, vineyya loke abhijjh±domanassan”ti. 3. Eva½ vutte, pesso hatth±rohaputto bhagavanta½ etadavoca– “acchariya½, bhante, abbhuta½, bhante! Y±va supaññatt± cime, bhante, bhagavat± catt±ro satipaµµh±n± satt±na½ visuddhiy± sokaparidev±na½ [sokapariddav±na½ (s². p².)] samatikkam±ya dukkhadomanass±na½ atthaªgam±ya ñ±yassa adhigam±ya nibb±nassa sacchikiriy±ya. Mayampi hi, bhante, gih² od±tavasan± k±lena k±la½ imesu cat³su satipaµµh±nesu suppatiµµhitacitt± vihar±ma. Idha maya½, bhante, k±ye k±y±nupassino vihar±ma ±t±pino sampaj±n± satimanto, vineyya loke abhijjh±domanassa½; vedan±su vedan±nupassino vihar±ma ±t±pino sampaj±n± satimanto, vineyya loke abhijjh±domanassa½; citte citt±nupassino vihar±ma ±t±pino sampaj±n± satimanto, vineyya loke abhijjh±domanassa½; dhammesu dhamm±nupassino vihar±ma ±t±pino sampaj±n± satimanto, vineyya loke abhijjh±domanassa½. Acchariya½, bhante, abbhuta½, bhante! Y±vañcida½, bhante, bhagav± eva½ manussagahane eva½ manussakasaµe eva½ manussas±µheyye vattam±ne satt±na½ hit±hita½ j±n±ti. Gahanañheta½, bhante, yadida½ manuss±; utt±nakañheta½, bhante, yadida½ pasavo. Ahañhi, bhante, pahomi hatthidamma½ s±retu½. Y±vatakena antarena campa½ gat±gata½ karissati sabb±ni t±ni s±µheyy±ni k³µeyy±ni vaªkeyy±ni jimheyy±ni p±tukarissati. Amh±ka½ pana, bhante, d±s±ti v± pess±ti v± kammakar±ti v± aññath±va k±yena samud±caranti aññath±va v±c±ya aññath±va nesa½ citta½ hoti. Acchariya½, bhante, abbhuta½, bhante! Y±vañcida½, bhante, bhagav± eva½ manussagahane eva½ manussakasaµe eva½ manussas±µheyye vattam±ne satt±na½ hit±hita½ j±n±ti. Gahanañheta½, bhante, yadida½ manuss±; utt±nakañheta½, bhante, yadida½ pasavo”ti. 4. “Evameta½, pessa, evameta½, pessa. Gahanañheta½ pessa, yadida½ manuss±; utt±nakañheta½, pessa, yadida½ pasavo. Catt±rome, pessa, puggal± santo sa½vijjam±n± lokasmi½. Katame catt±ro? Idha, pessa, ekacco puggalo attantapo hoti attaparit±pan±nuyogamanuyutto; idha pana, pessa, ekacco puggalo parantapo hoti paraparit±pan±nuyogamanuyutto; idha pana, pessa, ekacco puggalo attantapo ca hoti attaparit±pan±nuyogamanuyutto, parantapo ca paraparit±pan±nuyogamanuyutto idha pana, pessa, ekacco puggalo nevattantapo hoti n±ttaparit±pan±nuyogamanuyutto na parantapo na paraparit±pan±nuyogamanuyutto. So anattantapo aparantapo diµµheva dhamme nicch±to nibbuto s²t²bh³to [s²tibh³to (s². p². ka.)] sukhappaµisa½ved² brahmabh³tena attan± viharati. Imesa½, pessa, catunna½ puggal±na½ katamo te puggalo citta½ ±r±dhet²”ti? “Yv±ya½, bhante, puggalo attantapo attaparit±pan±nuyogamanuyutto, aya½ me puggalo citta½ n±r±dheti. Yop±ya½, bhante, puggalo parantapo paraparit±pan±nuyogamanuyutto ayampi me puggalo citta½ n±r±dheti. Yop±ya½, bhante, puggalo attantapo ca attaparit±pan±nuyogamanuyutto parantapo ca paraparit±pan±nuyogamanuyutto, ayampi me puggalo citta½ n±r±dheti. Yo ca kho aya½, bhante, puggalo nevattantapo n±ttaparit±pan±nuyogamanuyutto na parantapo na paraparit±pan±nuyogamanuyutto, so anattantapo aparantapo diµµheva dhamme nicch±to nibbuto s²t²bh³to sukhappaµisa½ved² brahmabh³tena attan± viharati– ayameva [aya½ (s². sy±. ka½. p².)] me puggalo citta½ ±r±dhet²”ti. 5. “Kasm± pana te, pessa, ime tayo puggal± citta½ n±r±dhent²”ti? “Yv±ya½, bhante, puggalo attantapo attaparit±pan±nuyogamanuyutto so att±na½ sukhak±ma½ dukkhapaµikk³la½ ±t±peti parit±peti– imin± me aya½ puggalo citta½ n±r±dheti. Yop±ya½, bhante, puggalo parantapo paraparit±pan±nuyogamanuyutto so para½ sukhak±ma½ dukkhapaµikk³la½ ±t±peti parit±peti– imin± me aya½ puggalo citta½ n±r±dheti. Yop±ya½, bhante, puggalo attantapo ca attaparit±pan±nuyogamanuyutto parantapo ca paraparit±pan±nuyogamanuyutto so att±nañca parañca sukhak±ma½ dukkhapaµikk³la½ [sukhak±me dukkhapaµikk³le (s². p².)] ±t±peti parit±peti– imin± me aya½ puggalo citta½ n±r±dheti. Yo ca kho aya½, bhante, puggalo nevattantapo n±ttaparit±pan±nuyogamanuyutto na parantapo na paraparit±pan±nuyogamanuyutto so anattantapo aparantapo diµµheva dhamme nicch±to nibbuto s²t²bh³to sukhappaµisa½ved² brahmabh³tena attan± [viharati. Imin± (s². sy±. ka½. p².)] viharati; so att±nañca parañca sukhak±ma½ dukkhapaµikk³la½ neva ±t±peti na parit±peti– imin± [viharati. Imin± (s². sy±. ka½. p².)] me aya½ puggalo citta½ ±r±dheti. Handa, ca d±ni maya½, bhante, gacch±ma; bahukicc± maya½ bahukaraº²y±”ti. “Yassad±ni tva½, pessa, k±la½ maññas²”ti. Atha kho pesso hatth±rohaputto bhagavato bh±sita½ abhinanditv± anumoditv± uµµh±y±san± bhagavanta½ abhiv±detv± padakkhiºa½ katv± pakk±mi. 6. Atha kho bhagav± acirapakkante pesse hatth±rohaputte bhikkh³ ±mantesi– “paº¹ito, bhikkhave, pesso hatth±rohaputto; mah±pañño, bhikkhave, pesso hatth±rohaputto. Sace, bhikkhave, pesso hatth±rohaputto muhutta½ nis²deyya y±vass±ha½ ime catt±ro puggale vitth±rena vibhajiss±mi [vibhaj±mi (s². p².)], mahat± atthena sa½yutto abhavissa. Api ca, bhikkhave, ett±vat±pi pesso hatth±rohaputto mahat± atthena sa½yutto”ti. “Etassa, bhagav±, k±lo, etassa, sugata, k±lo, ya½ bhagav± ime catt±ro puggale vitth±rena vibhajeyya. Bhagavato sutv± bhikkh³ dh±ressant²”ti. “Tena hi, bhikkhave, suº±tha, s±dhuka½ manasi karotha, bh±siss±m²”ti. “Eva½, bhante”ti kho te bhikkh³ bhagavato paccassosu½. Bhagav± etadavoca– 7. “Katamo ca, bhikkhave, puggalo attantapo attaparit±pan±nuyogamanuyutto? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo acelako hoti mutt±c±ro hatth±palekhano [hatth±valekhano (sy±. ka½.)] na-ehibhaddantiko natiµµhabhaddantiko [na-ehibhadantiko, natiµµhabhadantiko (s². sy±. ka½. p².)]; n±bhihaµa½ na uddissakata½ na nimantana½ s±diyati; so na kumbhimukh± paµiggaºh±ti na ka¼opimukh± [kha¼opimukho (s².)] paµiggaºh±ti na e¼akamantara½ na daº¹amantara½ na musalamantara½ na dvinna½ bhuñjam±n±na½ na gabbhiniy± na p±yam±n±ya na purisantaragat±ya na saªkitt²su na yattha s± upaµµhito hoti na yattha makkhik± saº¹asaº¹ac±rin²; na maccha½ na ma½sa½ na sura½ na meraya½ na thusodaka½ pivati. So ek±g±riko v± hoti ek±lopiko, dv±g±riko v± hoti dv±lopiko…pe… satt±g±riko v± hoti satt±lopiko; ekiss±pi dattiy± y±peti, dv²hipi datt²hi y±peti…pe… sattahipi datt²hi y±peti; ek±hikampi ±h±ra½ ±h±reti, dv²hikampi ±h±ra½ ±h±reti…pe… satt±hikampi ±h±ra½ ±h±reti– iti evar³pa½ a¹¹ham±sika½ pariy±yabhattabhojan±nuyogamanuyutto viharati. So s±kabhakkho v± hoti, s±m±kabhakkho v± hoti, n²v±rabhakkho v± hoti, daddulabhakkho v± hoti, haµabhakkho v± hoti, kaºabhakkho v± hoti, ±c±mabhakkho v± hoti, piññ±kabhakkho v± hoti, tiºabhakkho v± hoti, gomayabhakkho v± hoti; vanam³laphal±h±ro y±peti pavattaphalabhoj². So s±º±nipi dh±reti, mas±º±nipi dh±reti, chavaduss±nipi dh±reti, pa½suk³l±nipi dh±reti, tir²µ±nipi dh±reti, ajinampi dh±reti, ajinakkhipampi dh±reti, kusac²rampi dh±reti, v±kac²rampi dh±reti, phalakac²rampi dh±reti, kesakambalampi dh±reti, v±¼akambalampi dh±reti, ul³kapakkhampi dh±reti; kesamassulocakopi hoti, kesamassulocan±nuyogamanuyutto, ubbhaµµhakopi hoti ±sanapaµikkhitto, ukkuµikopi hoti ukkuµikappadh±namanuyutto, kaºµak±passayikopi hoti kaºµak±passaye seyya½ kappeti [passa ma. ni. 1.155 mah±s²han±dasutte]; s±yatatiyakampi udakorohan±nuyogamanuyutto viharati– iti evar³pa½ anekavihita½ k±yassa ±t±panaparit±pan±nuyogamanuyutto viharati. Aya½ vuccati, bhikkhave, puggalo attantapo attaparit±pan±nuyogamanuyutto. 8. “Katamo ca, bhikkhave, puggalo parantapo paraparit±pan±nuyogamanuyutto? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo orabbhiko hoti s³kariko s±kuºiko m±gaviko luddo macchagh±tako coro coragh±tako gogh±tako bandhan±g±riko ye v± panaññepi keci kur³rakammant±. Aya½ vuccati, bhikkhave, puggalo parantapo paraparit±pan±nuyogamanuyutto.