Jaccandha-upam±
418. “Seyyath±pi, r±jañña, jaccandho puriso na passeyya kaºha– sukk±ni r³p±ni na passeyya n²lak±ni r³p±ni, na passeyya p²tak±ni [mañjeµµhak±ni (sy±.)] r³p±ni, na passeyya lohitak±ni r³p±ni, na passeyya mañjiµµhak±ni r³p±ni, na passeyya samavisama½, na passeyya t±rak±ni r³p±ni, na passeyya candimas³riye. So eva½ vadeyya– ‘natthi kaºhasukk±ni r³p±ni, natthi kaºhasukk±na½ r³p±na½ dass±v². Natthi n²lak±ni r³p±ni, natthi n²lak±na½ r³p±na½ dass±v². Natthi p²tak±ni r³p±ni, natthi p²tak±na½ r³p±na½ dass±v². Natthi lohitak±ni r³p±ni, natthi lohitak±na½ r³p±na½ dass±v². Natthi mañjiµµhak±ni r³p±ni, natthi mañjiµµhak±na½ r³p±na½ dass±v². Natthi samavisama½, natthi samavisamassa dass±v². Natthi t±rak±ni r³p±ni, natthi t±rak±na½ r³p±na½ dass±v². Natthi candimas³riy±, natthi candimas³riy±na½ dass±v². Ahameta½ na j±n±mi, ahameta½ na pass±mi, tasm± ta½ natth²’ti. Samm± nu kho so, r±jañña, vadam±no vadeyy±”ti? “No hida½, bho kassapa. Atthi kaºhasukk±ni r³p±ni, atthi kaºhasukk±na½ r³p±na½ dass±v². Atthi n²lak±ni r³p±ni, atthi n²lak±na½ r³p±na½ dass±v²…pe… atthi samavisama½, atthi samavisamassa dass±v². Atthi t±rak±ni r³p±ni, atthi t±rak±na½ r³p±na½ dass±v². Atthi candimas³riy±, atthi candimas³riy±na½ dass±v². ‘Ahameta½ na j±n±mi, ahameta½ na pass±mi, tasm± ta½ natth²’ti. Na hi so, bho kassapa, samm± vadam±no vadeyy±”ti. “Evameva kho tva½, r±jañña, jaccandh³pamo maññe paµibh±si ya½ ma½ tva½ eva½ vadesi”. “Ko paneta½ bhoto kassapassa ±roceti– ‘atthi dev± t±vati½s±”ti v±, ‘eva½d²gh±yuk± dev± t±vati½s±’ti v±? Na maya½ bhoto kassapassa saddah±ma– ‘atthi dev± t±vati½s±’ti v± ‘eva½d²gh±yuk± dev± t±vati½s±’ti v±”ti. “Na kho, r±jañña, eva½ paro loko daµµhabbo, yath± tva½ maññasi imin± ma½sacakkhun±. Ye kho te r±jañña samaºabr±hmaº± araññavanapatth±ni pant±ni sen±san±ni paµisevanti te tattha appamatt± ±t±pino pahitatt± viharant± dibbacakkhu½ visodhenti. Te dibbena cakkhun± visuddhena atikkantam±nusakena ima½ ceva loka½ passanti parañca satte ca opap±tike. Evañca kho, r±jañña, paro loko daµµhabbo; natveva yath± tva½ maññasi imin± ma½sacakkhun±. Imin±pi kho te, r±jañña, pariy±yena eva½ hotu– ‘itipi atthi paro loko, atthi satt± opap±tik±, atthi sukatadukkaµ±na½ kamm±na½ phala½ vip±ko”’ti. 419. “Kiñc±pi bhava½ kassapo evam±ha, atha kho eva½ me ettha hoti– ‘itipi natthi paro loko, natthi satt± opap±tik±, natthi sukatadukkaµ±na½ kamm±na½ phala½ vip±ko”ti “Atthi pana, r±jañña, pariy±yo…pe… atthi, bho kassapa, pariy±yo…pe… yath± katha½ viya, r±jaññ±”ti? “Idh±ha½, bho kassapa, pass±mi samaºabr±hmaºe s²lavante kaly±ºadhamme j²vituk±me amarituk±me sukhak±me dukkhapaµik³le. Tassa mayha½, bho kassapa, eva½ hoti– sace kho ime bhonto samaºabr±hmaº± s²lavanto kaly±ºadhamm± eva½ j±neyyu½– ‘ito no mat±na½ seyyo bhavissat²’ti. Id±nime bhonto samaºabr±hmaº± s²lavanto kaly±ºadhamm± visa½ v± kh±deyyu½, sattha½ v± ±hareyyu½, ubbandhitv± v± k±laªkareyyu½, pap±te v± papateyyu½. Yasm± ca kho ime bhonto samaºabr±hmaº± s²lavanto kaly±ºadhamm± na eva½ j±nanti– ‘ito no mat±na½ seyyo bhavissat²’ti, tasm± ime bhonto samaºabr±hmaº± s²lavanto kaly±ºadhamm± j²vituk±m± amarituk±m± sukhak±m± dukkhapaµik³l± att±na½ na m±renti [( ) natthi (sy±. p².)]. Ayampi kho, bho kassapa, pariy±yo, yena me pariy±yena eva½ hoti– ‘itipi natthi paro loko, natthi satt± opap±tik±, natthi sukatadukkaµ±na½ kamm±na½ phala½ vip±ko”’ti.