Amar±vikkhepav±davaººan±

61. Na marat²ti amar±. K± s±? Evantipi me noti-±din± nayena pariyantarahit± diµµhigatikassa diµµhi ceva v±c± ca. Vividho khepoti vikkhepo, amar±ya diµµhiy± v±c±ya ca vikkhepoti amar±vikkhepo, so etesa½ atth²ti amar±vikkhepik±, aparo nayo– amar± n±ma ek± macchaj±ti, s± ummujjananimujjan±divasena udake sandh±vam±n± gahetu½ na sakk±ti, evameva ayampi v±do itocito ca sandh±vati, g±ha½ na upagacchat²ti amar±vikkhepoti vuccati. So etesa½ atth²ti amar±vikkhepik±.
62. “Ida½ kusalan”ti yath±bh³ta½ nappaj±n±t²ti dasa kusalakammapathe yath±bh³ta½ nappaj±n±t²ti attho. Akusalepi dasa akusalakammapath±va adhippet±. So mamassa vigh±toti “mus± may± bhaºitan”ti vippaµis±ruppattiy± mama vigh±to assa, dukkha½ bhaveyy±ti attho. So mamassa antar±yoti so mama saggassa ceva maggassa ca antar±yo assa. Mus±v±dabhay± mus±v±daparijegucch±ti mus±v±de ottappena ceva hiriy± ca. V±c±vikkhepa½ ±pajjat²ti v±c±ya vikkhepa½ ±pajjati. K²disa½? Amar±vikkhepa½, apariyantavikkhepanti attho.
Evantipi me noti-±d²su evantipi me noti aniyamitavikkhepo Tath±tipi me noti “sassato att± ca loko c±”ti vutta½ sassatav±da½ paµikkhipati. Aññath±tipi me noti sassatato aññath± vutta½ ekaccasassata½ paµikkhipati. Notipi me noti– “na hoti tath±gato para½ maraº±”ti vutta½ uccheda½ paµikkhipati. No notipi me noti “neva hoti na na hot²”ti vutta½ takk²v±da½ paµikkhipati. Saya½ pana “ida½ kusalan”ti v± “akusalan”ti v± puµµho na kiñci by±karoti. “Ida½ kusalan”ti puµµho “evantipi me no”ti vadati. Tato “ki½ akusalan”ti vutte “tath±tipi me no”ti vadati. “Ki½ ubhayato aññath±”ti vutte “aññath±tipi me no”ti vadati. Tato “tividhen±pi na hoti, ki½ te laddh²”ti vutte “notipi me no”ti vadati. Tato “ki½ no noti te laddh²”ti vutte “no notipi me no”ti eva½ vikkhepameva ±pajjati, ekasmimpi pakkhe na tiµµhati.
63. Chando v± r±go v±ti aj±nantopi sahas± kusalameva “kusalan”ti vatv± akusalameva “akusalan”ti vatv± may± asukassa n±ma eva½ by±kata½, ki½ ta½ suby±katanti aññe paº¹ite pucchitv± tehi– “suby±kata½, bhadramukha, kusalameva tay± kusala½, akusalameva akusalanti by±katan”ti vutte natthi may± sadiso paº¹itoti eva½ me tattha chando v± r±go v± ass±ti attho. Ettha ca chando dubbalar±go, r±go balavar±go. Doso v± paµigho v±ti kusala½ pana “akusalan”ti, akusala½ v± “kusalan”ti vatv± aññe paº¹ite pucchitv± tehi– “duby±kata½ tay±”ti vutte ettakampi n±ma na j±n±m²ti tattha me assa doso v± paµigho v±ti attho. Idh±pi doso dubbalakodho, paµigho balavakodho.
Ta½ mamassa up±d±na½, so mamassa vigh±toti ta½ chandar±gadvaya½ mama up±d±na½ assa, dosapaµighadvaya½ vigh±to. Ubhayampi v± da¼haggahaºavasena up±d±na½ vihananavasena vigh±to. R±go hi amuñcituk±mat±ya ±rammaºa½ gaºh±ti jal³k± viya. Doso vin±setuk±mat±ya ±s²viso viya. Ubhopi cete sant±pakaµµhena vihananti yev±ti “up±d±nan”ti ca “vigh±to”ti ca vutt±. Sesa½ paµhamav±rasadisameva.
64. Paº¹it±ti paº¹iccena samann±gat±. Nipuº±ti saºhasukhumabuddhino sukhuma-atthantara½ paµivijjhanasamatth±. Kataparappav±d±ti viññ±taparappav±d± ceva parehi saddhi½ katav±daparicay± ca. V±lavedhir³p±ti v±lavedhidhanuggahasadis±. Te bhindant± maññeti v±lavedhi viya v±la½ sukhum±nipi paresa½ diµµhigat±ni attano paññ±gatena bhindant± viya carant²ti attho. Te ma½ tatth±ti te samaºabr±hmaº± ma½ tesu kusal±kusalesu. Samanuyuñjeyyunti “ki½ kusala½, ki½ akusalanti attano laddhi½ vad±”ti laddhi½ puccheyyu½. Samanug±heyyunti “ida½ n±m±”ti vutte “kena k±raºena etamattha½ g±heyyun”ti k±raºa½ puccheyyu½. Samanubh±seyyunti “imin± n±ma k±raºen±”ti vutte k±raºe dosa½ dassetv± “na tva½ ida½ j±n±si, ida½ pana gaºha, ida½ vissajjeh²”ti eva½ samanuyuñjeyyu½. Na samp±yeyyanti na samp±deyya½, samp±detv± kathetu½ na sakkuºeyyanti attho. So mamassa vigh±toti ya½ ta½ punappuna½ vatv±pi asamp±yana½ n±ma, so mama vigh±to assa, oµµhat±lujivh±galasosanadukkhameva ass±ti attho. Sesametth±pi paµhamav±rasadisameva.
65-66. Mandoti mandapañño apaññasseveta½ n±ma½. Mom³hoti atisamm³¼ho. Hoti tath±gatoti-±d²su satto “tath±gato”ti adhippeto. Sesamettha utt±nameva. Imepi catt±ro pubbe pavattadhamm±nus±reneva diµµhiy± gahitatt± pubbantakappikesu paviµµh±.