Paµhamasandiµµhikas±maññaphala½

182. “Soha½, bhante, bhagavantampi pucch±mi– ‘yath± nu kho im±ni, bhante, puthusipp±yatan±ni seyyathida½– hatth±roh± ass±roh± rathik± dhanuggah± celak± calak± piº¹ad±yak± ugg± r±japutt± pakkhandino mah±n±g± s³r± cammayodhino d±sikaputt± ±¼±rik± kappak± nh±pak± s³d± m±l±k±r± rajak± pesak±r± na¼ak±r± kumbhak±r± gaºak± muddik±, y±ni v± panaññ±nipi eva½gat±ni puthusipp±yatan±ni, te diµµheva dhamme sandiµµhika½ sippaphala½ upaj²vanti, te tena att±na½ sukhenti p²ºenti, m±t±pitaro sukhenti p²ºenti, puttad±ra½ sukhenti p²ºenti, mitt±macce sukhenti p²ºenti, samaºabr±hmaºesu uddhaggika½ dakkhiºa½ patiµµhapenti sovaggika½ sukhavip±ka½ saggasa½vattanika½. Sakk± nu kho me bhante, evameva diµµheva dhamme sandiµµhika½ s±maññaphala½ paññapetun’ti?
183. “Sakk±, mah±r±ja. Tena hi, mah±r±ja, taññevettha paµipucchiss±mi. Yath± te khameyya, tath± na½ by±kareyy±si. Ta½ ki½ maññasi, mah±r±ja, idha te assa puriso d±so kammak±ro [kammakaro (s². sy±. ka½. p².)] pubbuµµh±y² pacch±nip±t² kiªk±rapaµiss±v² man±pac±r² piyav±d² mukhullokako [mukhullokiko (sy±. ka½. ka.)]. Tassa evamassa– ‘acchariya½, vata bho, abbhuta½, vata bho, puññ±na½ gati, puññ±na½ vip±ko. Ayañhi r±j± m±gadho aj±tasattu vedehiputto manusso ahampi manusso. Ayañhi r±j± m±gadho aj±tasattu vedehiputto pañcahi k±maguºehi samappito samaªg²bh³to paric±reti, devo maññe. Aha½ panamhissa d±so kammak±ro pubbuµµh±y² pacch±nip±t² kiªk±rapaµiss±v² man±pac±r² piyav±d² mukhullokako. So vatass±ha½ puññ±ni kareyya½. Ya½n³n±ha½ kesamassu½ oh±retv± k±s±y±ni vatth±ni acch±detv± ag±rasm± anag±riya½ pabbajeyyan’ti. So aparena samayena kesamassu½ oh±retv± k±s±y±ni vatth±ni acch±detv± ag±rasm± anag±riya½ pabbajeyya. So eva½ pabbajito sam±no k±yena sa½vuto vihareyya, v±c±ya sa½vuto vihareyya, manas± sa½vuto vihareyya, gh±sacch±danaparamat±ya santuµµho, abhirato paviveke. Ta½ ce te puris± evam±roceyyu½– ‘yagghe deva j±neyy±si, yo te so puriso [yo te puriso (s². ka.)] d±so kammak±ro pubbuµµh±y² pacch±nip±t² kiªk±rapaµiss±v² man±pac±r² piyav±d² mukhullokako; so, deva, kesamassu½ oh±retv± k±s±y±ni vatth±ni acch±detv± ag±rasm± anag±riya½ pabbajito. So eva½ pabbajito sam±no k±yena sa½vuto viharati, v±c±ya sa½vuto viharati, manas± sa½vuto viharati, gh±sacch±danaparamat±ya santuµµho, abhirato paviveke’ti. Api nu tva½ eva½ vadeyy±si– ‘etu me, bho, so puriso, punadeva hotu d±so kammak±ro pubbuµµh±y² pacch±nip±t² kiªk±rapaµiss±v² man±pac±r² piyav±d² mukhullokako’ti?
184. “No heta½, bhante. Atha kho na½ mayameva abhiv±deyy±mapi paccuµµheyy±mapi, ±sanenapi nimanteyy±ma, abhinimanteyy±mapi na½ c²varapiº¹ap±tasen±sanagil±nappaccayabhesajjaparikkh±rehi, dhammikampissa rakkh±varaºagutti½ sa½vidaheyy±m±”ti.
185. “Ta½ ki½ maññasi, mah±r±ja, yadi eva½ sante hoti v± sandiµµhika½ s±maññaphala½ no v±”ti? “Addh± kho, bhante, eva½ sante hoti sandiµµhika½ s±maññaphalan”ti. “Ida½ kho te, mah±r±ja, may± paµhama½ diµµheva dhamme sandiµµhika½ s±maññaphala½ paññattan”ti.