Pakudhakacc±yanav±do
173. “Ekamid±ha½, bhante, samaya½ yena pakudho kacc±yano tenupasaªkami½; upasaªkamitv± pakudhena kacc±yanena saddhi½ sammodi½. Sammodan²ya½ katha½ s±raº²ya½ v²tis±retv± ekamanta½ nis²di½. Ekamanta½ nisinno kho aha½, bhante, pakudha½ kacc±yana½ etadavoca½– ‘yath± nu kho im±ni, bho kacc±yana, puthusipp±yatan±ni…pe… sakk± nu kho, bho kacc±yana, evameva diµµheva dhamme sandiµµhika½ s±maññaphala½ paññapetun’ti? 174. “Eva½ vutte, bhante, pakudho kacc±yano ma½ etadavoca– ‘sattime, mah±r±ja, k±y± akaµ± akaµavidh± animmit± animm±t± vañjh± k³µaµµh± esikaµµh±yiµµhit±. Te na iñjanti na vipariºamanti, na aññamañña½ by±b±dhenti, n±la½ aññamaññassa sukh±ya v± dukkh±ya v± sukhadukkh±ya v±. Katame satta? Pathavik±yo, ±pok±yo, tejok±yo, v±yok±yo, sukhe, dukkhe, j²ve sattame ime satta k±y± akaµ± akaµavidh± animmit± animm±t± vañjh± k³µaµµh± esikaµµh±yiµµhit±. Te na iñjanti, na vipariºamanti, na aññamañña½ by±b±dhenti, n±la½ aññamaññassa sukh±ya v± dukkh±ya v± sukhadukkh±ya v±. Tattha natthi hant± v± gh±tet± v±, sot± v± s±vet± v±, viññ±t± v± viññ±pet± v±. Yopi tiºhena satthena s²sa½ chindati, na koci kiñci [kañci (ka½.)] j²vit± voropeti; sattanna½ tveva [sattanna½ yeva (s². sy±. ka½. p².)] k±y±namantarena sattha½ vivaramanupatat²’ti. 175. “Ittha½ kho me, bhante, pakudho kacc±yano sandiµµhika½ s±maññaphala½ puµµho sam±no aññena añña½ by±k±si. Seyyath±pi, bhante, amba½ v± puµµho labuja½ by±kareyya, labuja½ v± puµµho amba½ by±kareyya; evameva kho me, bhante, pakudho kacc±yano sandiµµhika½ s±maññaphala½ puµµho sam±no aññena añña½ by±k±si. Tassa mayha½, bhante, etadahosi– ‘kathañhi n±ma m±diso samaºa½ v± br±hmaºa½ v± vijite vasanta½ apas±detabba½ maññeyy±’ti. So kho aha½, bhante, pakudhassa kacc±yanassa bh±sita½ neva abhinandi½ nappaµikkosi½, anabhinanditv± appaµikkositv± anattamano, anattamanav±ca½ anicch±retv± tameva v±ca½ anuggaºhanto anikkujjanto uµµh±y±san± pakkami½.